Rodinné vzťahy a dedenie vlastností z otca na syna
Ahojte, opíšem vám takú hlúpu situáciu, čo na to poviete, prípadne ak máte tiež také skúsenosti, že by ste mi vedeli poradiť. Ide o partnera a jeho rodičov. Partner má otca, ktorý je na jeho mamu nepríjemný, za hocičo ju zhodí, skritizuje, vraj máva náladu na nič často a vtedy asi okolo neho musí chodiť po špičkách, neviem, či tam okrem psychického teroru nebolo niekedy aj fyzické násilie, to mi nepovedal, ale inak mi o ňom rozpráva tak, aký je zlý a podobne. aj v detstve že bol na obe deti zlý a vraj mu nikdy nič nebolo dobré, asi partnera za nič nepochválil a on je doteraz z toho nešťastný. stále mal naňho otec vysoké nároky.
ja rodičov jeho zatiaľ nepoznám, len z jeho rozprávania. o mame sa vyjadruje že je starostlivá, niekedy až prehnane a vidno že ju má rád, lebo o nej stále v dobrom a že ona to nemala v živote ľahké mi hocikedy povie a tak ako keby bol dosť na tú mamu upätý.
A teraz zase niečo o ňom, mne príde, že on sa na toho otca s tým správaním ponáša, má nejaké jeho vlastnosti, ktoré jemu na ňom vadia, tak on sám ich vykazuje pri mne. Napríklad vadí mu ako kritizuje otec jeho mamu a ako ju zhodí keď napríklad niečo varí a padne jej to a potom ju za to znemožňuje aj pol dňa a on sám ma už tiež za niečo skritizoval.
Inak mi je dosť ľúto, ako spomína, že mal detstvo na nič... Je mi z toho smutno a neviem ani ako ďalej, lebo on už je muž v stredných rokoch a celkovo neviem ako sa k tomu celému postaviť.
Mna zaujima, ako reagujes ty. Aj si mu povedala, ze sa chova ako jeho otec?
Ahoj, nepotesim ta. Je muz v strednych rokoch. Zmena by sa rovnala zazraku. Maloktiry dospely si je ochotny priznat blby vzorec spravania sa, toboz ho este zmenit. Pouvazuj, ci chces mat co i len slaby odvar zivota jeho mamy. Mozes si to skusit s nim, no moze sa vyfarbit az o par rokov. A ty uz teraz vnimas signaly.
Moj muz si priniesol z rodiny velmi zle vzorce spravania, moja rodina ma od idealnej tiez daleko. Davali sme sa dokopy, ked sme mali obaja 32. Vedeli sme, ze nechceme zit ako nasi rodicia, jasne sme pomenovali, co sa nam na nich nepacilo a vyhybame sa tomu. Pociatocne obrusovanie hran bolo drsne, no uz dlho mame plnohodnotny vztah zalozeny na uplne inych hodnotach, ako nase kmenove rodiny. Predpokladom na zmenu je, ze si clovek uvedomuje, ako zit nechce a je ochotny na sebe pracovat. A, samozrejme, musi najst niekoho, pre koho sa to oplati robit.
@0silvia0 zatial nepovedala, sme spolu nie dlho. ale vsimam si ze byva aj on taky naladovejsi a vsimla som si ked napr ja nieco chcem inak ako on tak to robi s nie velkym nadsenim. ked je po jeho tak je ok. ale zase ked aj ja nieco chcem tak spravi, ide so mnou. no neviem ci to dobre vnimam ale myslim si ze je celkom sebecky. minule tak sme sa nieco nepohodli, napisal mi ze mu nemam uz pisat, akoze prelozene - mam mu dat pokoj tak som nepisala a dlhsie sme boli bez kontaktu a on mi potom vola ako keby sa nic nestalo ako keby mi ani nic nenapisal a isiel v pohode pokracovat ani sa nijak neospravedlnil. iba povedal ze sa vtedy tym ako mi to napisal chranil... (aby nebol smutny )
@svetlonos
@mandzula
tento moj ma 40 rokov uz a neviem co si o tom teda mysliet. ja by som chcela aby sa zmenil, rada by som mu v tom aj pomohla, uz sa mi aj zdoveril s hocicim z detstva a je mi to luto ake to mal, asi nemal vela lasky od toho otca a od mamy neviem, ale tak ked ju ma tak rad, tak asi od nej mal.
no ale zase on aj ked nieco vyvedie a zle sa sprava tak ja nie som typ zeny co by nanho zvysila hlas alebo sa nejako ohradila, mne je to takto neprijemne, hlavne ked sme takto v zaciatkoch. viete dievcata ja si poviem vtedy ze nie ja ho nemozem upozornovat on by to mal vediet sam ze toto je uz za hranou a ked to v tom cloveku nie je, tak to tam nijako nedostanem. alebo este si poviem takto ze teraz ho na to upozornim on si na to da pozor a nabuduce mi aj tak zase nieco druhe spravi. ja si to takto hovorim a neviem ci to je dobre... a ako keby cakam co este spravi aby som naozaj mala dovod odist.
ale na druhej strane ja ho mam rada a chcela by som s nim byt ale zase samej sebe si nechcem robit zle.
no je to cele velmi zaujimave, smutna som z toho ako pes ☹
@mandzula ak sa mozem spytat ake zle vzorce spravania mal zauzivane tvoj partner? kolko vam trvalo to vylepsit?
@autor boli to prvky manipulacie a narcizmu, sebecky oportunista. Trvalo to dlho, presne ti to povedat neviem. Tieto typy casto ani nevedia, ze svojim konanim ublizuju, lebo je to pre nich norma. Ja vsak nie som submisivna, jasne som mu hovorila, co je zle, najprv sa hneval, urazal, no potom pochopil, ze ak chce byt so mnou, musi so sebou nieco robit. Bolo to mozno o to jednoduchsie, ze sme sa menili spolu.
Mali sme dohodnute znamenie - ked robil nieco, co bolo manipulatorske, bez slov som ho pouzila..., naucil sa.
Velmi zalezi od toho, ci s tym on bude chciet pracovat. Moj muz napriklad ma tiez take podobne problemy. Nikdy ku mne nie je zly, mame pekny vztah, ale na deti je niekedy dost prisny. Ked ho upozornim, ze to prehnal ( nebije ich, ale ked zvysi hlas, syn to berie omnoho horsie, ako ked mu ja dam po zadku) tak si porozmysla a potom sa mu to snazi vynahradit napriklad si vecer pozru spolu serial, alebo mu precita knihu.
Byt tebou mu to normalne poviem. Mozno nie sposobom, ,,si ako tvoj otec" lebo to zoberie tak, ze sa ti s niecim zveril a ty si to pouzila proti nemu. Ale ked ta skritizuje, alebo zosmiesni mu dat na javo, ze sa ti to nepaci a nechces mat vztah v ktorom sa takto ku tebe bude chovat. Riskujes samozrejme, ze si len bude davat pozor a po roku alebo 10tich sa bude aj tak chovat rovnako....
@mandzula hmm tak tento od toho čo popisujes v prvej vete asi tiez daleko mat nebude... tak on potom tiez nevie, ked nieco spravi a ja mu nevysvetlim ze sa mi to nepaci a toto mi robit nebude, tak ona chudak ani nevie ze tym ublizuje ludom.
on aj tak reaguje, ze nerozumie preco ho vzdy kazdy odkopne a mne ho je naozaj luto ☹
@autor skus sa s nim porozpravat o tom, co doma zazival, co sa mu pacilo, nepacilo, co by chcel urobit inak. Ked ti povie, ze otec robil mame to a to, povedz mu, ze teba by to zranovalo, ze ty si svoj zivot s takym muzom nevies predstavit, hovor o svojej rodine, tiez o tom, co pekne ti rodicia dali a cim ti ublizili a ze ty to chces inak... My sme sa takto krok za krokom dopracovali k tomu, co v zivote nechceme. Myslim si, ze lutosti by si sa mala vyvarovat, neutvrdzuj ho v tom, ze je ubohy. Je to dospely svojpravny clovek, ktory ma svoju buducnost vo svojich rukach, neda sa donekonecna odvolavat na inych a krivdy z minulosti.
Tteba mu davat spatnu vazbu. Ked sa nemal kde naucit, ako sa dobre spravat k zene (nemal dobry vzor) a este mu ani nikto nepovie, ze robi chyby a kde ich robi, tak kde sa ma v nom to funkcne spravanie nabrat? Urcite ho jedneho dna neosvieti. Ja si myslim, ze kazdy ma sancu prejst vnutornou zmenou, v 40ke kludne. Len musi zistit, ze doterajsi sposob fungovania nikam nevedie, musi uvidiet, v com je problem a musi sam dospiet k rozhodnutiu, ze sa chce zmenit. Impulz na to rozhodnutie ale moze prist zvonku, kludne aj od teba.
Pozri, on sa nerozpakuje byt neprijemny, ty sa nerozpakuj mu povedat, co sa ti nepaci. Nebud ticho pre pokoj vztahu, ale asertivne mu povedz, ze toto fakt nechces tolerovat.
My sme s muzom tiez dlho obrusovali hrany, ale poviem ti, najlepsie to funguje s humorom. Nebrat sa tak vazne a obcas si zo seba urobit srandicky.
Zasvietila mi kontrolka pri vete “on aj tak reaguje, ze nerozumie preco ho vzdy kazdy odkopne”. Teda sa do 40-tky riadne nezamyslel, kde by mohla byt chyba. A mozno aj zamyslel a vidi tu chybu vzdy len v druhych a nikdy nie v sebe. Oooj, velky pozor. Cloveku, ktory ma zaujem o seriozny a trvaly vztah, prehodnoti z kazdej strany, preco ten minuly skoncil. O to viac, ak ich skoncilo niekolko a vzdy to ukoncila druha strana. Tu je vysoko pravdepodobne, ze sa tvoj partner menit nechce, respektive ho nenapada, co by mal menit, ale caka, ze sa budu partnerky prisposobovat jemu. Ano, je to prevzaty vzorec spravania sa z domu. Za mna je vek 40 rokov uz prilis vela na to, aby clovek zacal menit svoju podstatu a kolaje, v ktorych doteraz fungoval. Keby mal zaujem o zmenu, podnikol by kroky uz skor. Nateraz je v bode, ze “nechape”. Jasne, mozes sa pokusit o jeho zachranu. Otazne je, nielen kolko rokov by mu to mohlo trvat a ci vobec k zmene dojde, ale aj to, ci je vlastne tvojou ulohou zachranovat cloveka, ktory na to doteraz kaslal a prilis sa nad sebou nezamyslal. Niektorych ludi clovek neprerobi. Skus si dat do pomeru tvoj cas, podporu, energiu s moznym/nemoznym vysledkom. Drzim palce.
40 ročný, slobodný, so zlými vzormi správania z jeho rodiny, ešte ani spolu nežijete, kritizuje ťa, ani nevie že ti ubližuje, napíše ti, aby si mu viac nepísala - nesvitá ti ešte? Vôbec nemusí syn prevziať povahu a správanie otca, tak isto, ako to môže úplne kopírovať. Vidieť to na rodinách, kde sú synovia traja, štyria a každý z nich je iný. Ale obávam sa, že v tvojom prípade veľa zo vzorov správania svojho otca prevzal. Na to, že by sa zmenil, zabudni, ľudia sa vo svojej podstate nemenia a vlastnosti, ktoré ti vadia v začiatkoch vzťahu, sa časom len zvýraznia
Povedz mu to - teraz sa správaš ako tvoj otec. Skritizovať sa skritizujeme vo vzťahu každý. Ale otrieskava ti to potom o hlavu pol dňa? Treba komunikáciu, komunikáciu, komunikáciu (po vychladnutí emócií sa k tomu vrátiť a porozprávať sa o Tom). Jedno je dobré - on NECHCE byť ako jeho otec, uvedomuje si, že to nie je dobrý vzor. Čiže treba mu povedať, že ti to vadí, ak to prekračuje určitú mieru konštruktívnej kritiky. Mne nevadí, keď mi chlap povie, že je to slabo osolené, vezme soľničku, dosolí si a téma je zabudnutá. Ale keby mi to pod dňa vyčítal, tak by som sa zaťala a okej nabudúce varíš ty, keď ja to neviem a problém vyriešený.
Utekaj kade lahsie. Na 40tnika ma velmi nevyzrete spravanie a ma povahu po otcovi. Ste spolu kratko,bojis sa mu nieco povedat,ale on ti vyfnukava,aké na houby detstvo mal. V 40 rokoch este stale fnuka nad detstvom? Mal dost casu,aby sa dal dokopy,pomenoval si,aky nechce byt a pracoval na tom. Namiesto toho sa správa ako jeho otec a zaroven kritizuje otca. Tiez som mala na houby detstvo,ale mojho som tym nikdy nezatazovala ani neschoavala svoje spravanie za zly vzor v rodine.
Aj partnerov otec bol debil a ona sa nepotatil, ale že vôbec.
Každý človek je nejaký, veľa sa toho dedí, ale keď chcete spolu žiť, treba to skúsiť, to, že má takého otca a starostlivú mamu je jedna vec, druhá vec je, že ty si aká a to, že on má určité vlastmosti, ako to budete vedieť zvládať, ppvedzte si na začoatku, čo chcete, čo nechcete a vždy si to vykomunikujte, ak náhhodou sa to nedarí. On sa nesmie ľutovať za detstvo, veď už má 40 rokov...
Je to priatel... ma 40 rokov... doteraz nemal ziadny vztah? Kolko ste spolu? Ja som chodila s takym chalanom, kde otec bol vraj psychopat a manipulator, uz s nimi nebyval... bil ich... tak ja som tiez dufala, ze moj nebude taky, ze sa poucil... ale bolo vidiet, ze tie geny prerazaju, najma vo vypatych sitaciach.
Ono, vekom sa mozu tie negativne vlastnosti vyostrit, v starobe uz ludia stracaju zabrany a moze byt z neho tiez taky ufrflany dedko... niekedy aj ked ma clovek nejake zdravotne problemy, je uboleny... tak vtedy je taky... teraz hovorila kamoska, ze bola u svokrovcov a svokor tam stale sekiroval - svoju zenu, aj ju ako nevestu. Ze preco nevratila vysavac na miesto, preco si polozila lieky do kuchyne... musis ho viac sledovat, ako reaguje, ale kazdopadne je velmi dobre si pozriet, ako funguju svokrovci ako partneri, lebo podobne to moze byt u vas. Ale prejavi sa to az po dlhsom case... ked pridu deti... alebo tazsie situacie
Akoby si o mojom ex pisala.. ten mal rovnakých rodičov, ako ten tvoj. Tiež otca často kritizoval, ze aky je hrozný, ale občas bol aj on k mame protivny rovnakym spôsobom. A mama, ta by sa pre celú rodinu rozkrajala, až bola pre mňa tá starostlivosť obtazujuca..
A časom, rokmi sa typek menil na otca.. rád ma kritizoval, všetko vedel najlepšie, ale ak chcel, vedel človeka tak očariť, že ho považovali za skvelého.. a vo mne pomaly pestoval pocit, že som na nič..
Až keď som si začala s mojim mužom, pochopila som, co všetko, bolo v našom vzťahu zle.. aký nevyrovnaný bol..
Ja by som do toho už urcite nešla, vyžaduje si to mnoho síl, byť v takom vzťahu, byť oporou partnerovi s takýmito vzorcami správania, s takou traumou z detstva (áno, aj absencia lásky otca a jeho agresivita, môže človeka traumatizovat na celý život) a to za predpokladu, že si to on uvedomuje a chce zmeniť. Čo váš prípad zatiaľ nie je..
A ešte ak ide o 40-tnika, ktorý doteraz nepochopil v čom je problém, tam budú vyhliadky dosť mizerne..
Áno, môže to fungovať , ak on na sebe zapracuje, môže to byt fajn..
Ale velmi pravdepodobne to bude presne naopak.. aby si po rokoch nezistila, že žijete ako jeho rodičia ..
Uprimne?? Ja osobne by som v tomto vztahu nepokracovala... Posle ta do prdele ze mu nemas pisat nejaky cas sa vobec neozve a potom pokracujete vo vztahu akoby sa nic nestalo a toto podstupis preto aby ON NEBOL SMUTNY???? Ako neviem kde zijes a ako chces svoj zivot zit ale aj odporucam najst si chlapa ktory sa nebude k tebe spravat ako k handre a bude ta mat adpon trosku rad lebo tento dotycny ta ma zjavne iba na dve veci...
Jej, ty nepises o mojom byv muzoviii? U nas to dopadlo tak, ze ten okopiroval svojho otca a praktiky na detoch a matke - uz boli na mne. Taktiez pri kazdej navsteve u svokrovcov sme si vytrpeli ja i svokra a citlivo to vnimali i deti, neradi tam chodia dodnes, lebo vedia, co navstevy obnasaju. Takze, hor sa do vztahu s nim!
Urcity vzorec spravania sa z rodicov na deti prenasa. Ale da sa s tym pracovat. Ak sa ti nepaci, ako sa k tebe priatel sprava, tak mu to narovinu povedz. Ze sa chova ako jeho otec. Ved ak on otcove spravanie odsudzuje, tak sa tak chovat urcite nebude chciet.
A to, ze nemal stastne detstvo? Co s tym ty chces robit? Ty uz to nezmenis, s tym sa musi vysporiadat sam. Mozes byt len chapava priatelka, ktora ho vypocuje.