Sem tam pozriem príspevky na ploche. To fakt každá z Vás ma tak ideálne rodinné vzťahy ? Myslím hlavne medzi deťmi. Medzi mojimi je neskutočná rivalita a pritom tam je veľký vekový rozdiel. Nie je rodinný výlet, alebo bežný deň, aby nebol nejaký konflikt. Ja som niekedy už tak z toho hotová. Majú všetko, čo potrebujú. Venujeme sa im. A samozrejme vďaka nim vznikajú medzi manželom a mnou spory. Proste ja už neznesiem každodenné hádky, či buzeráciu. Fakt sme sami s takýmto problémom ???? Pretože ako tam pozerám plochu každý má doma pokoj a vysmiatu rodinku. Snažím sa dohovárať, no nemá to žiadny efekt.
Myslím ze nie, čítala som tu komentáre jednej známej ani neviem akou náhodou som ju našla,, tu hrá na super ideál rodinku atď a pritom viem ze muž jej nemá problém vynadat do p. č, ku,, v a možno aj facku,, deti sú vymazané, drzé a tu písala cca pred rokom úplný opak,,, tak si z toho nič nerob, písmenká znesú 😜
@zuzulka558 👍 presne....hrajú sa tu na bezchybne matky, ideálne manželky, domácnosť tip top. A keď napíše niekto nejaký problém, tak urazia, ponizia. Netreba si ich všímať. Neviem, koho si tým mala na mysli ale mam pocit, že tie chronické kriticky ktoré majú ku každému vzťahu a téme co poradiť to budú.
Aj ja mam to iste....vitaj v klube
V pohode, aj u nás, dvaja teenageri, denne ich oddelujem 🙂 ale zas aj sa chvíľu, píšem chvíľu spolu zabavia...no a potom zas povadia 🙂
Ja mám malé deti 5 a 2 a žiadna idylka 🤣 staršia rieši prevažne len to, aby sme krpca nechali doma, keď niekam ideme a krpec jačí zakaždým, keď so staršou prehodím viac než 2 slová. Že namiesto spoločnej hry sú len bitky, to ani nemusím spomínať 🤭 ale to považujem sa bežné. Tiež mám pár fotiek, ako sa držia za ruky, jašia spolu alebo túlia, dnes si ráno aj pusu dali, ale to je sekunda z celého dňa. Niekto proste zdieľa so svetom len tie sekundu pohody a harmónie a potom to pôsobí, že to tak je vždy, ale tomu ja neverím.
Uuuplne ti rozumiem. Ja mam tiez niekedy pocit, ze mam doma tie najhorsie deti. Lebo: stazujem sa svagrinej a ona nic. Ziadna reakcia, ani brvou nepohne. Stazujem sa kamoske, tiez nic. Vypocuje si a hotovo. Stazujem sa iba ja, ony mne nie. Akoby som v ich ociach citala: no ja toto nepoznám, ja mam doma vychovane deti. Povedala som to kamoske a asi pochopila. Tiez ma doma dvoch chalanov. Odvtedy mi hovori: ooch, ako ti rozumiem, toto poznam. Alebo sa mi postazuje sama, co vyviedli. A odrazu mam pocit, ze nemam "zle" deti iba ja 😁
Asi je pre teba na čase obmedziť sociálne siete. Keď niekto pridáva fotky detí objimajucich sa v posteli ešte neznamená, že sa o 10 minút nepobili.
@katarinka89 nebudem písať občas sa stretneme 🙂 ale je to tak veľa ľudí aj co je v okolí ukazujú sa ideálne a pritom to majú za dverami inak
Deti sú deti, určite to nikto nemá 100% ukážkové 😁
Ja niekedy mám potrebu sa odsťahovať niekde ďaleko a nechať ich. Vždy hovorím aj manželovi, že budme radi , že sú zdraví. Muž má povahu riešiť všetko - ja nie. Oni boli dvaja súrodenci a my sme boli doma piati. Ak by mama riešila každú jednu kravinu, tak už tu nie je. Mám pocit, že manžel niekedy to už preháňa. A samozrejme na vine som ja, lebo ja vraj nič nepoviem a pritom to vôbec nie je pravda. Poviem im, no neriešim krikom, či bitkou. Mám dosť problémov zdravotných, aby som sa vkuse rozčuľovala. Prídem z práce - musím doma fungovať ( druhé zamestnanie, učiť sa , chystať mladšieho do školy ) on príde domov a chce kľud, no pri deťoch myslím, že reálne to nie je.
Oj,preboha aj moje deti sa tlcu a hryzu a hádajú aj my s mužom sa hádame ale v tej chvíli ma nenapadne nás fotit aby som to pridala na konika 😃 odfotím nás v tých chvíľach keď je to super,veď predsa a nehadame 24/7 😃 v každej rodine je aj dobre aj zle.ale teda ja sem nič nepridavam už ani na ig ani fb,lebo neviem načo.obcas nejakú peknú fotku,keď sa deti pekne hrajú alebo sme na výlete alebo čo ja viem..v živote ma nenapadlo,že aké majú ini dokonale rodiny lebo majú pekne fotky na nete,myslím že by si sa mala na to pozerat s nadhľadom..ale teda môžme všetci pridávať fotky a prepisy rodinných hádok,aby sa ostatní cítili lepšie 😃
Uz su dospeli a pamatam sa, ako som neustale urovnavala vztahy. Dbala som o to, aby sa mali radi v dospelosti, az budu mat rozum. S kazdym som hovorila osobitne a vzdy som najprv vyzdvihla jeho prednosti a vysvetlila, preco ten druhy uplne tie iste nema, ale poukazala a vyzdvihla tie jeho ine. Chce to iba trpezlivost a lasku. Som rada, ze si dnes pomahaju.
@roja01 tiež tvrdím, že chce to čas.
A ty si myslíš, že niekto tu odfotí svoje deti, ako sa bijú? 😁
Ja mám len jedno dieťa, ale mám sestru a v detstve boli bitky, hádky, krik a konflikty na dennom poriadku. Jeden čas to dospelo do štádia, že hoci sme mali malý byt a so sestrou spoločnú izbu, tak nás rodičia museli rozdeliť, ja som bola s mamou a sestra s otcom, lebo sme sa nedokázali zniesť v jednej izbe.
@h2 čiže jedným slovom je to bežné a nie je potrebné robiť tragédiu. Lebo mám pocit, že len u nás to tak funguje.
Neviem, či je to bežné, určite sú aj rodiny, kde spolu všetci vychádzajú. Ale nie je to nič mimoriadne, čo by sa nikde inde nedialo.
Prosim ta snad by si neverila fotkam na soc.sietach 🤦😃
Najviac tu mudruju tie co mali jedno dieta a aj to je davno dospele - spomienkovy optimizmus a také co manzela maju na povel, druh Podpapučník európsky.
Kazdy asi pozna minimalne jednu rodinu co sa prezentuje motivacnymi citatikmi a sladkymi fotkami a doma des. A nemusi to byt len ze ju bije a pije. Ale proste realita nezodpoveda prezentacii v mediach.
@babulkomale ja viem, že internet toho veľa znesie. Asi skôr som chcela počuť, že nie som sama , ktorá ma takýto ,, problém ,,
Urcite nie si. Je to normalne spravanie deti.
@babulkomale ďakujem pekne
Hlavne si pozri témy ktoré sú tu denno denne,nešťastne manželstva,milenky,choré deti,chorí rodičia,finančne problémy,problémy s rodinou,dedičstva,alkoholizmus,drogy,zákerni susedia,pubertálne zmeny,neúspešne tehotenstva,vedľa vojna…nemyslim,že sú tu len pekne fotky,ale aj prosby o pomoc od zúfalých ľudí..a to mna osobne trápi viac ako to,že niekto má pekne fotky deti na ploche.ja sa na to rada pozriem,aspoň niečo pozitivne v tejto ťažkej dobe 🙂 musíš sa aj ty nastaviť na tento systém zmýšľania,pretože ten tlak dokonalosti zo sociálnych sieti je veľký a ľudí to ubíja,majú pocit menejcennosti a pocit zlyhania,keď u nich to nie je tak ako u iných..treba len zmenit myslenie 🙂
@otazka1 máš úplnú pravdu
Ja mam jedno dieťa takže v tomto neviem. Ale ked sme boli deti my, nebolo dňa aby sme sa moji súrodenci nepohadali, nepobili (ja som bola iná oproti nim) Pamätám si, že sestra v zlosti hodila bratovi do hlavy plechovku, (on bol majmladsi a miláčik rodičov) on sa nahneval a strelil jej tou plechovku do zubov a jasne ze jej jeden zub zlomil 😔 raz mi ich mama nechala strážiť, uz boli väčší, ti sa tak pobili, že brat stal pred jej dverami izby s tlcikom na mäso a vraví jej ty vyjdes von, ale dnu už nikdy nevojdes. Ja si myslím, ze aj dnes je to bežné, len kto sa ti teraz prizná 😂 ja mam kamošku jej deti to sú malí čerti, a ona povie ze to sú zlatíčka. Pozerám na ňu, že naposledy to jej zlatíčko hodilo môjho syna do piesku, lebo malý mu nechcel dat hračku s ktorou sa hral a potom ho pohrýzol 🤷♀️
My so súrodencami mame super vzťah🙂
@drobcek17 ja odpadavam nad tym tlcikom... 😲
ale teda ja som jedinacik takze pre mna aj tie vojny mojich deti boli prilis vela.... a potom muz ma vzdy ukludnil ze oni boli ovela horsi (boli 4, zial najstarsi zomrel, cize traja). Moji ked 15 minut nebojuju a spolupracuju, normalne som v strehu ze co sa stalo :D
Ja si pamätám, že ma brat valal po zemi (niečo som mu nechcela dať), v rohu stal veľký pohár s acetonom (tatko niečo majstroval), a mne sa ten pohár s acetonom nestastne vylial na hlavu, mama myslela, že nás pozabija, nevedela čo skôr, hlavu mi drhla šampónom, ale to ako to stipalo na hlave si pamätám dodnes, sa divim, že mám vlasy vôbec 🙂
Keď čítam komenty sa smejem baby 🤣🤣🤣 ja mam dvoch bratov ale teda tiež sa cudujem ze to naši vydržali 🤣🤣 moje bábiky končili obesene, hádzali sme po sebe kocky ze kockova vojna a keď sme dvere rozbili 3x, tato nám ich hore na izbách dal preč a bol pokoj,, no to by dom vedela písať a žijem
je úplne irelevanné, čo kto nakecá na sociálnych sieťach. Ja sa pokúsim dať príklad z reálneho života - medzi mojimi deťmi je rozdiel 5 rokov, syn je starší. Zhruba do synových 10 rokov bolo všetko viac-menej v poriadku, dokonca sa rád staral o bábätko. Potom nastalo 5 - 6-ročné obdobie večných zvád a ziapania, ktoré zrazu samo od seba skončilo a odvtedy by ste lepších súrodencov nenašli, sú najlepší kamaráti, milujú sa. Keďže sú už dospelí, dávam preverenú radu - problémy nejako vydržať, prečkať (samozrejme ich udržiavať v normálnych medziach), nenápadne na nich pôsobiť štýlom "krv nie je voda, brat ti je okrem nás ten najbližší a pododbne - a ono sa to samé vyčíri, keď na to dozrejú
Nie neboj sa, pridavam sa do tvojho klubu. Dcera (10) a syn (7) si vsimnu aj smietku u toho druheho a nevsimnu si slona u seba... Vzdy aspon jeden musi hodit ustipacnu poznamku. Dcera od narodenia velmi ziarli na brata - zial s tymto bojujeme a nie, neuprednostnujeme syna, ale teda v jej ociach ano.
Tiez sa im venujeme, travime spolu cas, co si zmyslia maju, rozvyjame vsetko co ich bavi, ale teda aj ja sa casto s dcerou hadam... a kto si povie ze ved sa hadam s mojou mensou kopiou... ani nie. Dcera je neskutocne tvrdohlava, vzdy ma posledne slovo... netvrdim ze sa v zivote strati ale bojim sa o nu dost. Syn je dobrak, ale uz pri dcere sa tiez uci intrigam. Je to tazke a snazime sa to ustat tak aby sme sa z toho nezblaznili...