Psychologicka mi odporučila rodinné konštelácie. Dôvodom je synove spravanie, ktoré nedokážem pochopiť, pretože doma je ako cukrík a v škole je drzý, vyrušuje,odvrava učiteľkám a okrem toho si zhoršil prospech z každého predmetu. To sedenie mám absolvovať sama, bez syna. Syn má 9 rokov.
Absolvovali ste to niektorá?
Pomohlo Vam to "pochopiť"správanie dieťaťa?? ...lebo ja som už zúfalá...
ma doma dost pozornosti nie si prilis prisna?moja kamaratka to absolvovala, ale bola viac x, ale ona isla kvoli svojim problemom
@eliska13 k psychologicke s nim chodim,lebo ma dysgrafiu a dyslexiu. To spravanie uz minuly rok bolo také na hrane, ale tento rok sa to podstatne zhoršilo.. niekedy ma aj dve poznámky za den...minule na pisomke sa ho ucitelka pytala,preco nepíše a on odpovedal,ze sa mu nechce...ja to nedokážem pochopit.. áno, psychologicka mi uz davnejsie hovorila, ze to môže mať súvis s predošlými generaciami...ale ja proste na takéto veci neverím...asi som príliš pragmatická... prísna asi nie som, možno čo sa skoly týka ale dovolim aj hry na telefone s kamošmi,aj playstation, aj von s chalanmi ide...
@sorciera24 áno,aj psychologicka to tvrdí,ale ked zistime, z čoho to pramení, ako nám to pomôže??resp.ako pomôžeme jemu???
No a nechce byť len za frajera? Veď ma predsa 9 rokov, tak je podľa mňa úplne samozrejmé, že chce vynikať nejako a ešte aj má tie diagnózy, tak nechce byť za hlupáka v triede, tak sa snaží zapadnúť a byť frajer 😀 podľa mňa sa mu kvôli tým diagnózami smejú a on chce predsa zapadnúť, tak si vybral cestu chuligana 🤔
možno podvedome syn cíti, že od neho očakávaš iné správanie, že ho neprijímaš takého, aký je a preto takto rebeluje.
Ja som mala so synom tiež istý čas podobné rebelujúce obdobie, ale jeho to chytalo podstatne neskôr ako tvojho...
@777januska777 presne moja reč! Zabava celu triedu...ale ako to napravit?dohovaranie a vysvetlovanie nepomaha
@0silvia0 a zlepšilo sa to samé?
Rodinne konstelacie urcite neodporucam.
Porozumiet spravaniu dietata sa da aj inak.
K psychologicke, ktora by mi odporucila toto by som uz viac krat nesla.
ono nielen ze zistis, ale tam to davas aj doporiadku....cize rodinne konstelacie aj riesia dany problem.....odporucam sa ist najprv pozriet ako divak, aby si pochopila ako to funguje....to proste musis zazit, aby si videla o co ide a ako sa to da........ je to samozrejme jedna z moznosti a len ty si musis vybrat....zatial asi bola nepsravna volba psychologa...
@h_petra nemam od toho veľké očakávania..ale som v situácii,kedy neviem ako ďalej...velmi by som mu chcela pomôcť alebo aspon ho pochopiť a vedieť ako mam k nemu pristupovať...snazim sa vysvetlovat, dohovarat, ucim sa s nim...doma vsetko vie, bez chybičky a zo skoly nosi trojky, štvorky a este je drzý k pedagógom...
@sorciera24 ku psychologicke chodime asi 2-3 roky a ta ista psychologicka robi aj tie konstelacie....ja som to odmietala, ale dnes som na to pristupila...
Podľa mňa sa to moc nedá napraviť. Jednoducho, tým že má tie diagnózy a spolužiaci o nich asi vedia to má ťažšie a preto podľa mňa nezapadal a ako začal robiť toto, tak začal aspoň nejako zapadať. Dohovaranie si myslím nepomôže (veď on je predsa frajer), ja by som asi sprísnila režim, to znamená, že ak bude mať poznámku alebo sa niečo od učiteľky dozvieš o ňom, nejake fakt hlúposti, tak bude mať problém aj doma. To znamená žiadni kamaráti atď. Ale s tým by som tiež opatrne, lebo on to má s kamarátmi už teraz asi ťažké, tak ja by som asi niektoré hlúposti aj ignorovala a trestala ho len za tie fakt vážne.
jasné, že sa to zlepšilo, ale musel dozrieť. Tiež mal potrebu sa pretŕčať a byť zaujímavý. O mesiac bude mať 18, takže teraz je to o niečom úplne inom. Ale u nás sa to zlepšilo vtedy, keď som s ním prestala vnútorne bojovať. Iritovalo ma jeho správanie, nerozumela som mu, nevedela som ho pochopiť. Nedokázal sa sám učiť, do všetkého som ho musela nútiť, škola ho doslova nebavila, až obťažovala...
@0silvia0 toto je presne u nas...ja s tym strašne bojujem, prečo nie je "normálny" , resp.taky ako očakávam. A on bojuje so mnou. Sprísnila som režim a teraz mi je to ľúto. Musí sa este viec učiť ako doteraz ,aby si opravil tie znamky,ale to asi fakt prehanam,ale ja neviem , čo iné mám robiť,aby sa to zlepšilo 😔. Asi by som mala začať od seba a trosku mu "ustúpiť"...Dakujem Vám baby, za prispevky...naozaj ste mi pomohli pár veci pochopiť
tak ide do puberty chce sa odlisit byt zaujimavy.Len je zaujimave, ze sa neboji reakcie ucitelky, ci poznamky, tvojej...lebo povedat ucitelke, ze sa mu nechce je taka hlupa frajerina.Ak si skepticka nechod na tie konstelacie to musis tomu verit.Skor tebe nech radi psychologicka ako reagovat, nereagovat...
Ďakujem Vám baby za pochopenie, fakt mi teraz došlo, ze niektore veci musim robit inak..a začať od seba. A to som sa bála tejto diskusie..
on sa nenarodil, aby splnal tvoje ocakavania🙂cim viac vyjednavas tlacis aky by mal byt, tym bude viac rebelovat.A urcite neporovnavaj so surodencom, spoluziakmi...skor vysvetluj, ze frajerina je naucit sa, zaujat triedu a nie vytocit ucitelku a mamu.Daj mu motivaciu darcek, vylet nieco, ked si opravi znamky
mne nič iné nezostávalo, ako učiť sa s ním. Môj syn je taký čudný typ, on nevie byť sám, on sa nevie učiť sám. Tak som si s ním sadla do izby a učili sme sa spolu. Snažila som sa mu učivo spríjemniť, urobiť zaujímavým, keď som sa s ním učila ja, mal jednotky, poopravoval si známky. Sám to nejako nezvládal. Nie je študijný typ. Čím viac by som do neho hučala, tým viac by sa uzatváral. Tak som skúsila takto a u neho to fungovalo. Ja viem, že deti sa majú učiť samé, majú mať za svoje školské veci zodpovednosť atď., atď. Ale u neho to jednoducho nejako nešlo. O dcére som nikdy ani nevedela čo sa uči, kedy sa učí, všetko zvládala sama. Len tohoto lenivca som musela poháňať. Ešte vydržím rok, snáď budúci rok nejako zmaturuje🙄
A ešte takto, puberta, ale aj predpuberta je fakt ťažká a keď si dieťa hľadá svoje miesto vo svete. Pre tieto deti je to hrozne náročné ak nezapadajú, cítia sa odstrčení a možno neschopní. My rodičia by sme mali v tomto období podľa mňa zvoľniť zo svojich nárokov (v škole, v správaní) a tiež ich nechať nech si hľadajú vlastnú cestu. Je pravda, že rodičia vidia aký je ten svet ťažký a že aká je škola dôležitá a podobne, ale pre takéto deti je teraz najdôležitejšie nájsť svoju vlastnú identitu a samých seba, aj keď my rodičia to v nich vidíme, oni to musia nájsť sami. Lebo tieto deti práve bojujú svoj najdôležitejší boj. Boj spoznávania sa, učia sa kde sú ich hranice, kde sú ich klady a čo oni môžu svetu dať. Preto ako rodičia by sme ich nemali zahlcovať a trápiť vecami, ktoré sa dajú zvládnuť aj neskôr, ale ak sa nenájdu teraz, tak potom sa môžu hľadať celý život.
Ja som taká krava, celé to je o tom, aby zapadal do mojich predstáv a tlačím na neho byť lepším a lepším...a ono je to len horšie.
Tiez sa s nim učím kazdy deň, lebo on by len pozeral do blba a čakal na mňa..
Ja.musim naozaj zacat od seba, byt viac empatická a verit mu.
Ale fakt je to pre mňa ťažké, lebo viem, že má naviac😔
Este raz vám všetkym dakujem, pomohli ste mi veľa veci pochopiť, hlavne o mne samej
@777januska777 chapem co tym chces povedat aj nedavno som citala v casopise Tema dobry clanok o puberte od psychologicky ake to maju dnesne deti tazke, rivalita, niekde zapadnut, byt IN tlak od rodicov, kruzky, socialne siete, dobre sa ucite nech su uspesni......som rada, ze ja som v puberte riesila len ci niekto skace pred domom gumu🙂
kazda mama nechce, aby jej dieta ledva preliezalo rocnikmi.Aj s mojim sa ucim a je starsi je to lepsie, ale ucim, keby som ho nechala tak, tak neviem co by bolo.Tiez neviem co je spravne a co nie🙂)nepolav mozno to len inaksie podat...ak je sikovny nenechaj ho upadnut okolo 11-12 r uz s nim nepohnes
Skus si pozriet Institut terapie hrou
@eliska13 tak nwm, ja som vo svojej puberte riešila presne to čo dnešní pubertiaci, tiež som chcela zapadnúť, chcela som byť in a populárna aj keď sme vtedy nemali mobily a počítače aby sme sa tým chválili, ale tak bolo tu iné veci. Tu gumu som riešia tak možno keď som mala 7-8 rokov, ale isto nie v puberte.
bojujete spolu navzájom, buďte radšej parťáci, netlač na neho, nepretváraj ho na svoj obraz, nechaj ho prejaviť svoje ja, svoju povahu... buď rada, že to dáva najavo takýmto rebelujúcim spôsobom. Kopa detí sa radšej utiahne, nekomunikuje, neotvorí sa, nedostane zo seba nič a rodič si myslí, že veď všetko klape, pritom dieťa potichu trpí.
Ak môžeš, pomôž mu s učením, vidíš, tiež sme sa tu viaceré priznali, že sa s chalanmi učíme/učili sme sa. Chlapcov v určitom veku treba z tej lenivosti nejako prebrať...
v 9. roku určite nie je na mieste nejaké veľké ustupovanie a chápanie “puberty” a podobne. To ešte len príde okolo 12-14. roku. Tam to bude kritické. Vo veku 9-tich rokov ak toto skúša a je mu umožnené toto stvárať, tak to len prerastie do horšieho.
Najprv si zisti od neho či ho nešikanujú spolužiaci alebo kamaráti, ale to musíš citlivo nebude chcieť ľahko prezradiť. Ak sa to deje, tak ide iba a iba o výkrik hľadania pomoci, kedy dieťa nevidí oporu v učiteľovi, ktorý aj vie o tom čom sa tam deje ale nevníma situáciu rovnako vážne a nechráni ho a sám si nevie a tým poradiť. Treba zakročiť a jednoznačne od učiteľov žiadať nápravu situácie v škole. A dieťa ubezpečiť že stojíte pri ňom, nie je v tom samé ale tiež, že takto sa situácia nerieši. Ak toto sa nedeje, tak potom treba rázne zakročiť voči dieťaťu, lebo teraz umelo posúva hranice až za čiaru únosnosti. Čo bude robiť reálne v puberte, kde skutočne tlačením na neho nič nezmôžete skôr to zhoršilte? Teraz ešte je moźnosť to riešiť. Neskôr to už nepôjde.
@h_petra nemyslím že zabudla na svoju pubertu...ani s nami sa nik nemaznal. V triede nás bolo 36 a to sme museli inak počúvať pedagógov. vtedy rodičia si viac vážili pedagóga. ak som v škoíle dostala facku od učiteľky tak som doma ani len nemukla, lebo otec by mi dal druhú....Jedine čo vtedy neboli sú krúžky...Behali sme po uliciach, hrali sa s loptami a doma sme pomáhali...kým prišli rodičia z práce - slepice v kuríne už mali plný válov žrania, prasa v chlieve tiež aspoń kukurice ...dnešné deti nič nerobiť len sedieť za telefónom a vypisovať hlúposti....a potom prídu do práce a nechápu prečo je ten svet taký ťažký a majster chce po nich nejaký výkon...😉
Ohýbaj ma mamko pokiaľ som ja Janko
keď ja budem Jano - neohneš ma mamo...
ano, moze ti to pomoct pochopiť, preco sa syn tak sprava v skole.....to, co nedokaze povedať slovami, hovori svojim spravanim a ak ti s tym klasicky psycholog nevie pomoct, tak aj toto je cesta..... rozhodne ti to aspon pre zaciatok ukaze vztahy v rodine a z coho prameni toto spravanie a potom sa to tam dava aj doporiadku....niekedy to cche viac sedeni, lebo problem moze pramenit aj davnej minulosti a generacii v nej....