Rodičia sa neustále hádajú
Rodičia sa hádajú od napamati, z roka na rok je to horšie v podstate sa nerozprávajú 360 dni v roku ..tých 5 to tiež na zamyslenie. Hádky prerastaju do preklínania, nechceme k rodicom ani chodiť, neboli sme ani na vianoce v podstate a i nevecerali každý bol vo svojej izbe akoby bol všedný deň, nemajú ani stromček, tie ich konflikty prerastaju aj do konfliktov medzi súrodencami, brat nám zomrel mladý… už mám iba jedného brata a nemáme spolu dobrý vzťah no keď niečo potrebujeme vieme si pomôcť ale nenavstevujeme sa ….ja som vydatá 7 rokov a môj manzel ani netuší čo sa deje u nás doma…nepochopil by to a v hádkach by mi to vyhadzoval na oci, tiež nemám ideálne manželstvo no úplne iné ako moji rodičia, manzel nie je moja bútľavá vŕba neviem sa s ním tak otvorené porozprávať naozaj by to nepochopil a vyčítal by mi že som ako moji rodičia …. Nevieme sa stretnúť ako rodina ani keď majú jubileum aj na mojej svadbe sa pohádali, strašne to všetko ovplyvňuje aka som ja…. V podstate ani brat už nežije s partnerkou, preto ako sme videli ako sa žije doma akosi sa nevieme zaradiť a nemáme predstavu o ideálnej rodine …. S rodičmi komunikujem ale keď komunikujem s ocom …mama sa hnevá …jeden na druhého útočí, zachádza sa do pokolení ktoré boli pred 30 rokmi, prečo sa nerozviedli ? Sú z dediny kde každý chodí do kostola a jeden tvrdí že zo je jeho dom a druhý že on do mu dával peniaze nech mu vráti …takze rozvod nebude…..ja ani neviem akú chcem tu radu ….no tieto hádky sa skončia asi len smrťou jedného čo samozrejme nechcem lebo
Mám ich oboch rada… len na tie vianoce človeku príde tak smutno že s nevieme stretnúť ako rodina porozprávať sa proste u nás je to utopia
No žiaľ trauma z detstva jak vyšitá. Asi by som zvážila psychoterapiu
Posadila by som si ich a všetko čo by som mala nahromadené by som im vykričala, že to ich správanie vám nedalo základ na úspešné vzťahy. Že kým to nedajú do poriadku, trebárs rozvodom, minimalizovala by som stretávanie s nimi. Ale to som ja. Mimochodom, to čo ste nezažili doma, mali by ste žiť tak, aby ste neboli ako oni, naplniť vlastné predstavy.
Viem že sa musim sústrediť na seba a moju rodinu ale je mi ich ľúto, zeme by si mohli nažívať v pokoji na dôchodku, oni sami si to vyrábajú zomrelo im dieťa ani to ich nestoplo
to ich skôr nabudilo k ďalším hádkam . Smrť dieťaťa je veľmi ťažká rana. Kvôli čomu vznikajú hádky ?
@subartic úplne bezdôvodne …napr. Že mama zabudla zhasnúť svetlo - míňa elektriku - oco platí účty - býva v jeho dome a potom začnú hádky a nasávanie na predkoch proste totálne na hlavu, proste ostatní ľudia to nevedia pochopiť
Autorka, každý je strojcom svojho šťastia, ty nie si zodpovedná za život rodičov. Je zo ich rozhodnutie, že s tým nič nechcu/nechceli urobiť, či už zlepšiť vzťahy alebo sa rozviesť. Ty ich nezmeníš, ani ich vzťah nezmeníš, to by museli chcieť oni, aby sa niečo zmenilo.
Takže ja odporúčam toto si uvedomiť a zobrať zo seba to bremeno. Ty sa len stretávaj s nimi, koľko chceš, a nedaj sa ovplyvniť ich správaním, vyhrazkami ci citovym vydieranim 0(ak sa mame rozhodne hnevať sa na teba, keď sa rozprávaš s otcom, je to jej rozhodnutie. Ty môžeš povedať, že ťa to mrzí, že sa hnevá na teba, ty ju máš rovnako rada.... A hotovo).
Svoju energiu radšej sústred na svoje manželstvo. Tam nemusí byť ešte všetko stratené. Kľudne formou individualnej psychoterapie (vieš v sebe docieliť zmenu a tým naštartovať aj váš vzťah) alebo parovou terapiou. Ano, je to ťažké, keď máš pred sebou negatívne vzorce, síce vieš, že takto sa nemajú konflikty riešiť a takto nemá vyzerať manželstvo, ale nevieš ako na to. Mne dosť pomáha aj sebarozvoj, osvojenie asertívnej komunikácie a zdraveho sebavedomia, sebelásky. Je to cesta, ale oplatí sa do toho investovať. Aj keby výsledok bol taky, že teda s manželom nemáte spoločnú budúcnosť... Ale aspoň si to ujasniť a dáte jeden druhému možnosť na šťastny život.
Ty nezijes svoj zivot, ale trapis sa nad rodicmi, ktori sa vkuse hadaju. U nas to bolo podobne, aj horsie, ze u nas boli aj bitky,resp otec mamu aj bil a chodil vkuse opity a pod... zanechalo to stopy na vsetkych nas detoch, sme 3 sestry, bohuzial nevychádzam ale ani s jednou uz, jedna je na ulici, pomoct sa jej neda, ona tak chce zit, dalsia je v zahranici a tiez sa tam udiali veci, ze sa ja zas neviem cez to preniest a prosto po rokoch som uz vykypela na nu. S otcom sa ani nekontaktujem, mama je umiestnena v zariadeni, kvoli tazkej diagnoze, ale aspon na vianoce bola u nas. Samozrejme, ze ma to stve, ze nemam normalnu rodinu, ale mam mamzela a 2 deti, nehovorim ze mam idealne manželstvo, ale zas manzel vie o vsetkom co sa u nas deje, dialo,, ...nevieme nikoho zmenit, to oni musia chciet... to si pripominaj. Ak ti to nerobi dobre nechod ku nim, mozno im to potom docvakne, ale skor si myslím ze nedocvakne. Odporucam ti bud si o tom aj citat nejake knihy psychologicke alebo vyhladat odbornu pomoc, kde sa o tom budes moct s niekym rozpravat.
Takto žili moji svokrovci .
Svokor celý život robil v Nemecku a keď prišiel na dôchodok domov hádali sa ako psi...koho je dom, kto dal viac ...ale svokor riadne pil a vtedy to bolo peklo ..keď mi svokra hovorila čo si povedali v zlosti, koľko nenávisti a prekliatia ...nakoniec prvý zomrel svokor .
Nezmiereni jeden s druhým. Veľmi smutné.
Pol života otravovali svoje deti svojim nešťastným manželstvom , toľko traumy na všetkých stranách a načo to všetko bolo?
@bolarazjedna ďakujem veľmi pekne veľmi pekne napísané
@ema22270 ja tiež neudrzujem kontakt s bratom druhý mi zomrel - práve s tým som sa vedela porozprávať zdôveriť sa , nemáš pocit že príčinou rozvratu súrodencov u vás sú práve konflikty s rodičmi ?
@apolka77 ja mám pocit ze ako sa hádajú naši rodičia tak sa nehada nikto do akých pokolení oni dokážu zájsť to je neskutočne …u nás to dopadne rovnako zomrú nezmiereni…ako to vidí tvoj manzel ? On sa ti o tom zdôveril ? Ja to môjmu nedokážem povedať ani by to nepochopil a je skôr egocentricky založený a tým že žijeme na druhej strane republiky a na návštevy chodíme malo
Je mi to ľúto autorka. Ty môžeš zmeniť len spôsob, ako žiješ ty. Aby tvoje deti nezažívali podobné chvíle pri vás. Tak sa zameraj na svoje manželstvo. Rodičia sú už vo vysokom veku netvárni. Moji starí rodičia tak žili, otras to bol. Každý v inej izbe, kuchyňu používali spoločne. Ako malinké dieťa som nemala k starkému vzťah, lebo starká mi o ňom úplne pokazila obraz.
Tak ja si skor myslim, ze u nas su tie vztahy uplne rozvratene, tym ze sme mali detstvo, ake sme mali, tym, ze najstarsia sestra je normalne na ulici uz fakt dlho, viac ako 10 rokov, sem tam byva na nejakej ubytovni, nejako nemam s nou vztah, lebo to kto nezazil, nepochopi, ona holduje aj alkoholu, proste sa s nou realne neda nejako rozpravat, ked som sa aj pokusala, tak skor som citila zavist, ze ja mam rodinu a pod ,,, ona deti mala, jedno je adoptovane v rodine nejakej a druha dcera o nu sa stara moj otec, velmi komplikovane to je, stara sa ako sa stara, bohuzial neter na tom nie je nejako extra, bude mat 16 rokov, uz tiez popija su s nou problemy, my sa s manzelom snazime v ramci moznosti, boli tu aj na vianoce len mama a neter, neter bohuzial nema ani hygienicke navyky poriadne, stale sa ju snazime nejako aj nieco naucit, ale to je akoby hrach o stenu hadzes, popritom je inak sikovna v skole, druha sestra odisla z domu v 16stke ja som mala vtedy 12 rokov, ja som najmladsia. Ja som mala jedine stastie, ze som chodila do takej dobrej partie v dedine, chodila som s nimi do taborov, na tancovacky, hrali sme stolny futbal, opekali sme si, koledovali sme na Vianoce, chodili sme do kostola, nie som, ze uplne veriaca, ale keby nebolo ich, neviem ako by som realne dopadla, mozno by som tiez skoncila ako alkoholicka,,, lebo takto som mala kde travit cas, hlavne s ludmi, ktori boli slusni a nebol tam alkohol cigarety, nejake zneuzivanie zo strany chlapcov vobec. .. lebo teraz je taka doba, ze naozaj 12 rocne dievcata maju chlapcov, fajcia piju,, som z toho realne zhrozena, lebo neter v podstate nemala sancu zazit nieco normalne.. len ono sa neda zachranit vsetkych okolo seba, cize len sa snazim pomoct ked su take vaznejsie situacie... neter keby chcela mohla ist aj ku nam ale ona nechcela, takze neda sa nutit do toho, tym by to bolo len horsie. No a ta druha sestra, to je komplikovane, tam je tiez ten vztah zly, lebo ona ma nejake svoje vnimanie sveta akoby, ona popiera pomaly aj to ze otec je alkoholik, stale sa mu pcha do priazne, aj ked otca my ako deti nezaujimame a to mi je odporne, ze nevidi veci realne,, chce sa mu zapacit, popiera maminu chorobu atd...
A to co ma tak najviac nahnevalo, ze mi este vykricala tato stredna sestra, ze ja som zla na rodicov, tak to uz bola posledna kvapka, lebo ja si mam nechat nadavat dospela od otca doma do kur.. mam im platit neviem co este... vsetko zariadit, co oni potrebuju, ale nemam za to ani dakujem pekne, len nadavky. Odstrihla som sa uplne od otca, mame som pomohla co som vedela, vybavila som jej zariadenie, to nik nesuhlasil, vraj ma doma ostat, kvoli dochodku, na tom jedinom otcovi zalezalo... a to ma asi najviac mrzi od nej, ze som x rokov hasila problemy rodicov doma a nakoniec som z toho vysla najhorsie ja. 🤦♀️ Takze s nou nechcem ani komunikovat, ona sa dala na nejake motivacne videa, to vkuse dookola pozera, (Dušeka) a myslim ze je z toho trochu preplo.
Ahoj, mrzi ma ta situacia, no neviem, asi su to veci co su mimo Teba, ci sa Tvoji samostatne byvajuci rodicia hadaju ci nie. Mas uz svoju rodinu, takze aj Vianoce Sviatky atd budete travit v kruhu vy, ktori zaujem o to mate.
Viac by ma ale trapilo ze hovoris ze Tvoje manzelstvo nie je idealne, manzelovi sa nezdoverujes, nevie o Tvojej rodine, vyhadzuje Ti v hadkach veci na oci atd... A to su veci, ktore riesit mozes. Rodicov tazko.