Rodičia mi v ničom nerozumejú
Dobrý deň, chcem sa spýtať na jednu vec. Mám 15 rokov a začína mi pripadať že mi rodičia vôbec nerozumejú v ničom a že by som najradšej odišla z domu. Proste mi všetko vadí doma a keď idem domov alebo mám ísť domov zo školy alebo keď som von a mám sa vrátiť domov tak som nervózna a smutna zároveň. Je to normálne? Stalo sa to už niekomu že sa cítil tak ako ja ?
@rebeka34d v tomto veku je to úplne normálne a napriek tomu, ze mam 38 ta z časti chápem. Skus rodičov presvedčiť svojou zodpovednosťou, že ti môžu začať dôverovať. Nepôjde to však zo dňa na deň
Je to uplne normalne. Pochopis, az ked budes mat dieta v podobnom veku. Mama ti urcite nechce zle,len sa pozera na veci trochu inak ako ty. Aj ja mam doma 16 rocneho syna a niekedy to u nas vrie. Ale vieme sa aj dohodnut. Dobre je skusit sa navzajom pozriet na problem ocami toho druheho. Vtedy sa najskor najde nejaky kompromis.
Toto je normalne, tymto myslim, ze sme si presli vsetci. Casom si uvedomis ake je dolezite mat dobry vztah s rodicmi a zacnes si to vazit a inak budes veci brat, viacej s nadhladom napriklad.
Bud rada, ze mamu mas, ja som o tu svoju prisla v 20tich najmladsia sestr bola v 1r ZS....teraz je to uplne normalne o 25ci 30 r si spomenies ze to, co hovorila mama tebe hovoris ty svojim detom a to pricom prevracaju oci oni si prevracala ty....najkomickejsie je, co viem bohuzial len z druhej ruky, ze to, nacom sa dusovali spoluziacky, ze take k detom nebudu su presne take, ked spominame....je to uplne normalne ide o to, ze ty mas prirodzene tuzbu po vacsej slobode a menej prisnych resp. Ziadnych pravidlach, rodicia maju intenzivny strach o teba (nielen preto ze nechcu aby si kocikovala skor ako zmaturujes). Mnohi rodicia sa velmi boja o dieta lebo su si vedomi nastrah, ktore na teba cihaju a najradsej by mali dieta permanentne pod kontrolou....
@rebeka34d Ahoj, presne, ako Ti už baby písali, je to úplne normálne. Nejde o to, akých máš rodičov a či Ti rozumejú, alebo nie. Tento pocit, že Ti nerozumejú, že sú trápni, že Ťa otravuje a obťažuje všetko, čo Ti povedia a urobia... to je typické pre tento vek. Aj keby si mala úplne iných rodičov, cítila by si to rovnako.V čase dospievania sa mení nielen Tvoje telo, ale aj Tvoja psychika, je to príprava na to, že sa v budúcnosti osamostatníš a odídeš od rodičov, takže Ti začnú liezť na nervy z praktického dôvodu: aby si ich ľahšie opustila, keď budeš dospelá. Tento pocit, bohužiaľ, ešte nejaký čas bude pretrvávať, ale potom to prejde a zase si s rodičmi k sebe nájdete cestu.
Cítiš doma pohodu? V com tu rodičia prekážajú? Ak to hovoria alebo im vadí? Ako ty sama prispievaš: do komunikáci. Posielaš sa pri naplneni potrieb - svojich a ostatných? Napĺňas si svoje potreby? Povedz rodičom, ako chceš aby reagovali a opýtaj sa ich, čo by chceli od teba. V zasade je dôležité, aby si ty sama tento smútok vyjadrila. Rodičom. Aby si si neskôr nenosila rany vo vnútri. Smútok potom môžeš vymaľovať ... vyspievať. Nájdi si isto niečo na tvorenie. Držím palce a isto napis 🦋
Ci sa to niekomu stalo? Myslim, ze 90% teenagerom. Hlavu hore.