Rodičia ma nikdy nepodporovali

Mňa by skôr zaujímalo, prečo to dospelé deti robia sebe, že vedu takéto telefonáty, kde im druha strana hovorí, že im šibe na hlavy?

Robia to casto preto, ze sa citia lepsie, hodnotnejsie ked niekoho ponizia (moze to byt vedome aj nevedome). Takito ludia sa citia vo svojom vnutri velmi neisti, maju mnozstvo komplexov a taketo spravanie im pomaha nezblaznit sa zo seba. ALE! To, ze oni su taki je jedna vec, druha, ako sa k tomu postavis ty, ako s tym nalozis. Bolo by fajn sa naucit, ze ak ma niekto ponizuje, uraza a pod. je na mne, aby som to zastavila. Upozornim raz, dva krat, ze taketo spravanie je voci mne absolutne nevhodne. Ak to druha strana nepochopi, ukoncim kontakt. Mozno nacas, mozno navzdy, ale ty nie si povina sa stretavat alebo pocuvat ludi, ktori ti vedome (a aj napriek upozorneniam) neustale ublizuju.

Nie je otazka preco to robia, ale preco to tolerujes? Uz si dospela, nezijes s nimi predpokladam, tak ked zavolaju a nieco taketo hovoria, upozorni, ze takto sa bavit nebudete a ked budu pokravovat, zloz telefon. Ked napisu nieco ohladom tejto temy, neodpovedaj. Ked ste spolu a zacnu, zdvihni sa a odid.

Tiež ma nikdy nepodporovali, teda nemyslím šport, lebo to som bola sama drevo, ale tak v bežných veciach. Keď som niečo chcela tak hneď "načo ti to bude" a "to sa ti nebude chcieť robiť" a k tomu že "nič neviem" a "kto by ma chcel". A dobre vedeli, že mi to ubližuje aj tak sa to niekoľkokrát opakovalo. Vraj oni len "zo srandy" a "nemám to brať tak vážne" 🙄 áno zo srandy budem dieťa ponižovať nech má sebavedomie ešte hlboko pod nulou🙄🙄🙄

Rodicia sami maju cely kopec problemov s ktorymi sa nevysporiadali ale pred dietatom sa hraju na super sebaistych ze vsetko zvladaju a vsetko vedia. A to ani vtedy ked su tie deti uz dospele a vobec nepotrebuju aby bol rodic skala. Nikdy by nepripustili pred dietatom ze maju s niecim problemy, ani vtedy ked to bije do oci.
Skus sa zamysliet nad tym ze ci sa nesnazis prilis vela o to aby ti rodicia konecne ukazali podporu. Niekedy takyto deficit podpory od rodicov moze skoncit tak ze si vyberies partnera co ti nebude davat podporu a ty sa ho budes snazit cely zivot zmenit... lebo mas v hlave naprogramovane ze stastna budes len vtedy ked konecne dostanes podporu od niekoho kto ti ju odmieta dat.

Hneď ju stopni dobre toto som počula veľa x baví ma to ..čo máš ty nové?možno závidí, že keď bola mladá neboli také možnosti, nudí sa ..prečo čakáš od nich uznanie?robíš to pre seba

Vykasli sa na telefony s mamou. Zavolaj mne pochval sa aky si mala den a uspechy. Ja ta pochvalim, podporim a ocenim tvoju snahu. A to nemusime byt ani rodina. Myslim to uplne vazne.

@marca12 no práve mna to mrzí predsa je to mama. Tiež úplne rovnake veci pocuvam že to jw pre tucne že už tak som dost chuda a to podotýkam že som teraz vo fáze naberania a hdam sa jej chuda

@bluka2 no nie raz sme mali o tom debatu aj som na nejaký čas prerušila kontakty a napriek tomu sa to po case vratilo do rovnakých koľaji. Mne to ako dcere príde luto mrzí má že viem že som v tom dobrá cudzi to vidia a rodicia nie. Keď som bola mladšia strašne som sa ponižovali moje sebavedomie bolo na bode mrazu, doteraz s tým mám občas problem. Terajší partner mi v tom velmi pomohol ale aj tak to pocuvam v jednom kuse stačí že dáme video call a už je to na svete

@katkine_terapie Ano niekoľko krat som prerušila kontakt a aj tak to nezabralo mali sme o tom debaty ja si osobne myslím že z maminej strany je to zavist. V mojom veku už mala druhe dieťa a od móda trpela nadváhou.

@elizabet173 ako pises tiež si myslím že si kompenzuje niečo. Že jej chyba sebavedomie a takýmto sposobom si to vynahradzuje. Viem sa nad to povzniesť berem to jedným uchom dnu druhym von pripadne to zahrám do nejakého vtipu. Akonáhle sme o tom mali vážnu debatu nijak sa to nepohlo. A napriek tomu že som dospela mrzí má to že niesu schopní ani jeden má pochvalit za cokolvek.

@zuzinka888 to je milé dakujem 🙂)♥️

Je za tym vlastna nespokojnost a neistota so sebou samym. Moji rodicia ma v nicom nepodporovali. Neboli ani na promociach bolo im to u prdele. Otec povedal ze neveril ze ukoncim VS. Ak som chcela karieru otec povedal ze na to nemam mam robit predavacku. Robili iba to co ich rodicia. Nehnevam sa na nich. Nevedeli dat dalej to co sami nedostali...

K tvojmu otcovi. Kamoška mala takúto mamu, dosť dlho sa s tým vysporiadavala, tiež nízke sebavedomie. Nejak túto tému otvorila keď bola dospelá a mama na ňu vyjavene pozerala ze co to hovorí, ved ona ju motivovala, keď skončila 3 tak jej hovorila ze predsa mohla byť 1 a to ju malo akože podporit aby sa viac snažila...

Tvoj otec ta k jazdectvu priviedol, financoval, prežíval to s tebou... Podporoval ta, v jeho vnímaní robil maximum. Bohužiaľ zabudol na pochvalu, čo je smutné, no zrejme vyrastal tak isto... V niektorých rodinách frčí iba kritika namiesto pochvaly.

Rodicia robia chyby, nikto nieje dokonalý. Kazdy z nás si nesie nejaké krivdicky z detstva, nejaké výčitky co mohli robiť lepšie, ako nás mohli viac podporovať...

Ja som našim tiež všeličo vyčítala. Trochu mi otvorila oči až moja dcéra. Je ôsmačka, tento rok začala chodiť na výtvarnú a prišla s tým prečo som ju nikdy v kreslení nepodporovala.😲😲😲
Skoro ma šľak trafil, ja som výtvarníčka, už od malička som sa s ňou snažila tvoriť no dcéra všetky pokusy bojkotovala. Nedomalovala ani jediný obrázok, chytila nervy ze jej to nejde a roztrhala papier. Každý rok keď si vyberala krúžky som jej ponúkala nech skúsi výtvarku alebo niečo tvorivé. Doma podostávala všetky možné druhy fixiek, farieb, papierov, ceruziek, modelovacich hmôt...

A aj tak vníma ze nebola podporovaná (ze som ju mala donútiť ist na výtvarnú mi povedala)

Takže aspoň ja som už mojim rodičom veľa odpustila. Každý robí chyby aj keď sa snazi

Mna by podporovali a mali mile slova mozno na to keby som robila co som podla nich mala robit
Takto som hovno ktore nic nevie a prinkazdej príležitosti ma poucuju davaju nevyziadane rady a pod.. neriešim.. ja viem kto som
Oni nemali podporu,pochopenie,lasku anuznanie tak to nevedia davat dalej
Su zraneni a zranuju.. pritom ich mam rada ale etaci mi vidiet a počuť par h za 14 dni,tak vedia dar človeka dole ze az.. ale tak su to rodicia zas pomahaju inak a ini nebudu len ich mame a ctime si ich (hej ta ucta je tazka ale ktovie ako sa budu na nas divay nase deti a z coho budu mat traumy,pritom si myslime a robime najlepšie)

Este som neprecitala komentare.. odporucam knihu Ked detstvo boli.. venuje sa to presne tomuto

Nie som sportovo nadana, jedine sach som hrala sutazne 😁 ...ale nikdy nebol problem, aby toto kritizovali, brat isty cas posiloval a respektovali to.
Asi si otec myslel, ze pochvalou ta pokazi a len kritika ti pomoze napredovat...je to divny pristup.
My deti chvalime aj za uspechy, aj za neuspechy ked su velmi z toho nestastni...ci sport, sutaze v skole, Zus, ...sport sa ma robit pre radost, nie len kvoli vykonu a vyhram.
S mamou by som sa o tomto nebavila, ked to nechape. Je taka, musis to prijat a aj ignorovat a nebrat si to k srdcu.

Títo ľudia majú samy so sebou problém ale pomáha...keď začnete presne robiť to čo oni..otočíte zrkadlo .....okrituzuj aj ty. Už budeš drzá. Proste na všetko povedz odpoveď: SAMOZREJME a pritakaj na všetko.. ona čaká možno na tvoj postoj ako ta zničí to potrebuje tvoju reakciu...nedaj jej ju akú chce. Alebo odid z miestnosti...alebo zmeň tému že ťa to nezobralo. A obmedz kontakt co najviac ako je to možné ak si citliva ona vie asi kde ma udret alebo mysli ze vie viac ako ty. Nevadi ty nachadzaj ludi co ta podporia....musíš mat zásady novela šťastia. Kto nezazije nepochopi

Ked som to citala, bolo mi z toho smutno a cosi podobne som aj ja zazivala..... Nie som sice Vas rodic, ale som na Vas hrda 💕

Tvojim rodičom nikto nedal do ruky príručku "ako najlepšie vychovať deti a čo im hovoriť a nehovoriť" tvoji rodičia tiež preberali vzorce od svojich rodičov. Odpusť im a posun sa dalej. Zníž frekvenciu telefonátov, pri negatívnych poznámkach zmeň tému, alebo predčasne ukonči hovor. Musia pochopiť len jednu vec, že na tie reči nie si zvedavá. Jasne a asertivne dať najavo to, že cez túto hranicu už nejdeš. Deti pochopia ako im bolo ublížené, až keď sa z nich stanú dospelí. Nie si v tom sama.

Čo je však na tom skvelé, ty môžeš tie vzorce zlomit. Uvidíš možno pri vlastných deťoch aké je to niekedy ťažké. Teda môže byť, a nemusí. Držím palce.

Teraz bol na SME taký rozhovor, podľa štúdii, z generácie 30-50-ročných má každý druhý človek traumu z detstva. Intenzívne poznižovanie a bitie. Väčšina mojich kamarátov z mladosti mala presne takéto rodiny. Generácia frustrovaných. Veľa je takých, čo sa otvorene prizná, že svoje deti bije (len to volajú výchovné capnutie). Aj ja som to zažila, naši ma nikdy nepodporovali, v lepšom prípade bagatelizovali moje pocity a potreby v horšom ma aj ponižovali a manipulovali so mnou.

Tak, vieš. Malo ktorí rodičia vedú deti k tomu čo sami nerobia.
Potom sú rodičia uvedomelí, čo vedú, lebo je to dobré nejako ich to inšpiruje, rozmýšľajú nad tým.
A potom sú takí čo predávalú deťom presne to, čo poznajú oni.

@nurielka súhlasím, že nikto nemá príručku akým byť rodičom, tá príručka ani nie je potrebná, treba byť dobrým človekom a rešpektovať druhých, neponižovať, potom si aj dobrým rodičom, lebo si to ani prirodzene k dieťaťu nedovolíš. Netreba zlé návyky rodičov ospravdlňovať, treba postaviť jasnú hranicu toho za ktorú nesmú ísť, striktne odsúdiť ponižovanie a nastaviť nulovú toleranciu k násiliu na deťoch. A keď ešte niekto ponižuje svoje dospelé dieťa asi to nemá v hlave v poriadku. Ja som tiež s matkou dlho bojovala, kým pochopila, ale teraz si už nedovolí. Nie je to úplne ok, ale oveľa lepšie. Ona veľa pochopila.

Nečítala som celú diskusiu. Ale raz som natrafila na túto knihu..nečítala ju.
https://www.martinus.sk/?uItem=53750

Zrejme už ju nedostať. Tak skôr v knižniciach atď ..