Riešenie tichej domácnosti
Ahojte. Ako riešite tichú domácnosť v prípade, že máte dôvod byť ,,oduta,, 😁 mám úžasného muža,stará sa, vari, keď niečo chcem vždy sa to snaží splniť. Ale samozrejme má aj chyby, ako každý ( okrem mňa samozrejme😁) hádame sa malo, väčšinou, keď dôjde k nejakej vymenene názorov tak to vieme normálne vyriešiť. Problém nastáva v prípade, keď prejdeme do tichej domacnosti. Z môjho pohľadu je v týchto prípadoch na vine on. Uvediem príklad. Kým som pracovala, mala som víkendove služby. Väčšinou som o 10h prišla domov, ak sa v práci nič nedialo.Ak sa ale niečo dialo, musela som zostat. Ak som ,,meškala,, už bol oduty. Alebo teraz bola som si po ozaj dlhom čase sadnúť so spoluziackou. Dobre sme sa bavili ( obe mami malých detí, čiže len pri nealku) tak som mu písala, či by mu vadilo, ak by sme prespali u mojich rodičov,že nechcem hneď utekať domov ( hodina cesty s deťmi) napísal, že dobre. Ale keď sme prišli domov už sa so mnou nebavil ( asi 4 dní). Tak tu som ozaj nič zle neurobila. On sa potom ospravedlní, udobri, z mojej strany po niečom takomto iniciatíva nejde. Viem, že aj on by sa rád udobril skôr, len nevie sa do toho dokopat. Ide mi na nervy tá tichá domácnosť, príde mi to miestami až smiešne. Stáva sa to tak 2x do roka, čiže nič hrozne. Teraz má nastval, lebo som niečo nevedela hneď nájsť na nete a povedal mi, že som mimo. Robil kvôli tomu zo mňa úplného volá. Pritom on nevie poslať ani email, vytlačiť niečo, vždy to spravím ja a ani mi nenápadne robiť z neho debila.. čo by ste v takýchto prípadoch robili? Mne je hlúpe za ním chodiť
Skusil by som vymysliet nieco, ako to obratit na zart, nejako sa na tom (obaja) zasmiat.
Co sa tu dá poradiť? Je to znak zníženého intelektu z jeho strany.
@madeincssr áno väčšinou to tak robím, lenže teraz to už preháňal, nejak sa to nakopilo. Parkujem zle, šoférujem, no nejak to vo mne vykypelo.
@grof_monte_christo toto si nemyslím, on je inteligentný, rozhľadený. Tie veci riešil kedysi so psychologičkou, sám si uvedomoval, že sa uráža bez dôvodu. Ale to bolo pár rokov dozadu, napísala som to len pre ozrejmenie.
Keď sme boli mladí,tiež sme mali tichu domácnosť. Dozreli sme, aj ja aj manžel a tichú domácnosť už nemáme. Riešiť problém dialógom. Nie krikom,len sa rozprávať. A nakoniec prídeme na to,že sa pol hodiny bavíme o somarinu.😂
@blancheporte veď práve, že my sme sa ešte nepohadali kvôli niečomu vážnemu, len kvôli takýmto samarinam.
No nechala by som ho tak. Ako sa nafúkol, tak sa odfúkne. Čím viac pozornosti tomu venuješ, tým dlhšie bude nafúknutý. Tvár sa akoby nič, rob si svoje akoby sa nič nedialo. Rob všetko bez neho. Keď bude vidieť, že to s tebou nič nerobí, tak ho to prestane baviť raz dva. To je ako s dieťaťom keď sa pleskne o zem. Vyžaduje pozornosť. Keď si ho prestaneš všímať, prestane ho to baviť.
jemu vadi, ze prides neskor z prace? lebo mas robotu a musis dlhsie ostat a on je preto oduty? to ako fakt? nerobis si srandu?
a ty sa pytas jeho, ci mozes spat u svojich rodicov? co mas 12 rokov? taketo veci sa oznamuju, nepyta sa dovolenie.
celkovo to mate nejak veeelmi cudne doma nastavene ocividne
@lenkahvh čo sa týka práce, ako som to vyššie písala, sám vedel že robí chybu a riešil to... A čo sa týka prespatia u rodičov, to mi príde také normálne. Mne by sa tiež nepáčilo, keby zoberie deti, dohodneme sa, že príde večer a potom mi len oznami že zostava. Samozrejme by sa mi ani nepáčilo, keby mi povie, nie nemôžeš tam prespať. To ide skôr o tú slušnosť medzi nami
Správate sa ako deti, obaja.
Základ je aby ste obidvaja pochopili ze ticha domácnosť je forma pasívnej agresie. Najdebilnejsi spôsob riešenia konfliktov. Nejaké hádky, výmeny názorov sú v každej domácnosti. No mať doma niekoľko dni dusno koli úplným banalitám je detinské.
Ked si obidvaja uvedomíte ze takéto správanie je zle máte šancu s tým niečo robit.
Naučte sa spolu rozprávať aj ked ste naštvaní. Aspoň sa pozdraviť, komunikovať o bežných veciach.
Veľmi pomôže ked namiesto ticha a zazerania ten “ofučany” pomenuje svoje pocity
-prepáč, hnevam sa asi potrebujem do večera klud aby som si to spracoval v hlave
- štve ma ze so bola vonku s kamoskou, aj ked viem ze je to hlúposť, ale teraz si neviem pomôcť , daj mi trochu času a budem v pohode
Ten naštvaný, ofucany by sa mal naučiť sa zo sebou pracovať. Prijať ze ok, neviem niektoré situácie spracovať ideálnym spôsobom, ale urobím všetko preto aby ma hnev prešiel co najskôr. Napríklad sa pôjde sam prejsť, chôdza a fyzická únava lieči. Povedat sebe aj tomu druhému dokedy potrebuje to ticho (ale naozaj maximálne ten deň) a hneď ako to pôjde vyklopiť co ho trápi. Aj ked je to úplne hlúpe a malicherné, nevadí. Hovoriť o sebe, nie vyčítať druhému co spravil, ale co to spravilo s ním, svoj pohľad na vec
A veľmi dôležitý je aj postoj toho druhého, nehrať tu istú hru. Nebyť urazený lebo druhý je urazený. Komunikovať normálne. Dopriať ten dohodnutý čas ticha, chápať ze ten druhý to zrejme teraz potrebuje, ale potom sa snažiť vyčistiť vzduch.
Pasívne agresívny človek nevie spracovať svoje pocity, občas mu treba pomôcť. Možno sa stači len spytat - no co už sa môžeme porozprávať ?
- mrzí ma ze tu mame dusno koli takejto hlúposti
Niekedy stačí len maličké gesto, usmiat sa, pohladkať, uvariť kávu
Niekoľko dni ticha je vaša nezrelosť, obidvoch, toho kto s tým začne a aj toho kto to potom zbytočne udrziava. Lebo možno by to ten zdutý ukončil ovela skôr ale ten druhý mu to nedovolí
V tomto majú možno výhodu tie temperamentnejšie typy ľudí, chvilu po sebe poštekaju, vyčistí sa vzduch a idú ďalej.
* ináč tichu domácnosť pár krát do roka sme mávali aj my na začiatku vzťahu.
Už niekoľko rokov sme našťastie bez ticha. Áno občas sa na seba nahnevame, urazime ale neriešime to tichom.
Ta veta “teraz ma prosím nechaj lebo mám nervy, ale večer už budem v pohode” robí zázraky.
Ten kto ma tendencie byt ticho urazený si tým dá sam sebe limit a ten druhý zas vie ze o nic nejde netreba sa k hre na ticho zbytočne pridávať ani si to brat osobne
Máte pravdu, asi za ním večer pôjdem s tým, že má táto tichá domácnosť nebaví, ale nepáči sa mi, keď zo mňa robí debila. Ja mu to tiež nerobím a bola by som rada, aby sa aj on tomu v budúcnosti vyvaroval...
@anonym No jedine tak. Aby sa niekto nado mňa povysoval a ma poucoval, niekto, co nevie ani mail poslať alebo niečo vytlačiť (sama si to napísala), tak takú ešte nehrali.
No ale počkaj..on tebe tvrdí, že si mimo alebo nevieš šoférovať...a sám pritom nevie poslať mail ? Sorry, ja by som za ním nešla...to máte divnu komunikáciu, pod moju úroveň
Obaja sa správate ako malé deti.
Inteligentný a rozhladeny...A nevie napísať email? Pomaly základnú vec dnešnej doby?
Neviem ako to riešiť, pretože som tichu domácnosť za 10 rokov nezažila, ale chlap by asi mal ísť k tej psychologické zas.
@vilma7 samozrejme,že keby ho je nútený poslať tak to vie urobit. Ale vždy radšej povie mne s ja neriešim, pošlem. Aj ja by som vedela zarobiť betón alebo odsoferovst traktor, ale nerobím to lebo nemusím 😁 asi som sa zle vyjadrila, že to nevie.
Ach bože, veď nemáte 15 rokov, že sa kvôli tomu, že jeden nevie niečo bez druhého urobiť, hneď odujete.
A ak už sa radi odúvate, tak stačí do večera, spať choďte s tým, že si dáte pusu, objimete sa, poviete si, že sa ľúbite a nikto sa na nikoho nehnevá.