Rakovina v rodine

Beries v uvahu aj psychiku? Asi ani nie! Co mu chces vykricat, ze ty sa sama bojis a nezvladas to? Bojis sa co bude, ci to prezije?
Sa uvedom!!!! Mne zomrela moja blizka pribuzna, mala tesne po 40. narodeninach, jej mamina, moja teta to tiez velmi tazko niesla, tlacila na nu, aby pila toto, jedla hento, uzivala tamto, spala takto, ...... lebo vsak ona jej chce dobre a vsetko robi pre nu, az to jeden doktor v NOU nevydrzal a poslal milu tetu do .....
Jedine co potrebovala moja pribuzna a to potrebuje aj tvoj otec je normala podpora a akceptovanie toho ako to on znasa

@lubica1985 ahoj, tvoj otec sa psychicky zložil a to je veľká chyba, aj ja mám rakovinu, chodím na chemo ale ja som v psychickej pohode. Navrhujem psychológa, nech sa vyrozpráva, vykričí ale neviem či je taký, to že ty si myslíš že je silný neznamená že silný aj je.
odporúčam tvojej mame, nech neplače, ak má slovo uňho nech nakričí naňho nech sa preberie, má vnúčatá, deti, ženu, neni starý, nezomiera.
viem sú to tvrdé slová a asi nikto nebude so mnou súhlasiť ale inak to nefunguje. a je jedno isté, buď zomrie alebo bude ok, nenapíšem zdravý nakoľko onko pacient nikdy nebude zdravý, ale musíte niečo robiť aby sa z toho dostal.
kde má nádor?

http://shemesh.blog.sme.sk/c/369859/nezvladnes-...
http://shemesh.blog.sme.sk/c/357626/vzdat-sa.html

Tieto clanky pise baba, onkologicky pacient, pise velmi zrozumitelne a jasne pre vsetkych, chorych, zdravych, pre pribuznych aj lekarov

@pribinak nehnevaj sa na mňa, ale najprv sme všetci s ním súcitili a hlavne ja...chápali sme, že mu nechutí ani jesť.... ale teraz...rpsote nemôže byť ani liečený ak aspoä trošku nenaberie síl...schudol už vyše 15kíl za mesiac, čo nič neje.... a proste aj keď ho "nič" nebolí, že má silné lieky od bolesti, odmieta úplne jesť... lekári mu dohovárajú, rdina mu dohovára a nič nepomáha... ani prosenie ani plač.... to ho mám nechať tak??? podporiť ho nech neje, keď nechce? takto to ide iba jedným smerom a to takým aký ani jeden z jeho blízkych nechce

@lubica1985 Ťažká situácia a neskúšali ste ho dotiahnut k nejakej psychologičke? Alebo poprosit niekoho, na koho váš otec dá, aby mu prehovoril do duše? Ked odmieta jest normálne, tak mu aspon robte nejaké zeleninové alebo ovocné štavy, to je velmi zdravé. Moj švagor mal tiež rakovinu, tiež to bolo s ním tažké, stále rozprával, že aj tak zomrie a také reči, zistili mu nádor v poslednom štádiu totiž, ale nakoniec sa z toho dostal. Moja mama mu riadne vynadala a prehovorila do duše, kedže ma deti, či chce aby zostali polosiroty, atd....Zhánali sme mu vitamíny, antioxidanty, mama mu robila surové zeleninové štavy, najma cvikla je velmi dobrá. Držím vám palce, aby ste to nejako zvládli.

@pribinak neútoč na zakladateľku témy, rakovina v rodine mení psychiku celej rodine a to navždy. Psychológ nie je zlý nápad, možno dať pred otca nejaký cieľ, neviem, čo má rád, čo ho baví (teraz zrejme nič), ale možno mal nejakého koníčka, niečo čím sa zaoberal, čo by pre neho mohlo byť motiváciou pre to, aby sa vschopil. Čítala som o žene, ktorá bola v ťažkom stave, vždy snívala ísť na výlet do Paríža, syn ten výlet objednala a ani on, ani lekári neverili, že ho v tom termíne bude môcť absolvovať, ale stalo sa.
V prvom príspevku mám CHYBU!!!! Patrí tam - možno PÍŠEM blbosti, myslela som seba, nie zakladateľku témy.

@lubica1985 budem krutá , tvoj otec chce zomrieť a robí všetko preto. nedokázal sa s chorobou vyrovnať, psychológ, nie psychiater...

@lubica1985 chápem ako ti je... vieš, keď táto pliaga zdrapne človeka v produktívnom veku, je to peklo...a obvykle sa ľudia k tomu postavia dvomi spôsobmi - buď si od začiatku nepripustia, že to môže dopadnúť zle a bojujú, alebo príde druhá možnosť... veľa k tomu prispieva aj rodina. Ak je vydesená a hysterická - čo sa mi z tvojho príspevku zdá.......tak je to ešte horšie 😔 Vy ste vydesení, ale JEMU sa možno končí život... myslíš, že on sa netrápi preto, že by nemusel vidieť vnúčatá rásť? Myslíš, že on si o sebe nemyslel, že je silný, zdravý a že sa mu to stať nemôže?
Vy mu musíte byť oporou...ale opora znamená aj vypočuť a prijať, že má strach...a že možno kvôli nemu necíti silu bojovať 😔 možno by bolo lepšie, ak by si vyhľadala psychológa, ktorý má skúsenosti s poskytovaním terapie pre chorých a pre ich rodiny (na Slovensku to bude ťažké...), ktorý by ti povedal, ako sa k otcovi správať...
Držím ti palce...a najmä jemu...ale buď citlivá a prijmi...........uvidíš, bude to ľahšie - aj pre neho... Teraz vás otec potrebuje viac ako vy jeho 😉

@pribinak autorka pise "Za vetami o tom, kto čo zvládne a nezvládne, sa skrýva aj veľa predsudkov o rakovine. Nie, rakovina, hlavne niektoré typy a štádiá nemusia znamenať koniec kariéry, zarastenú záhradku, deti, ktorým nemá kto skontrolovať úlohy, mínus tridsať kíl a myšlienky na slučku. Aj keď aj to môže prísť. Načo ale niekoho odpisovať už na začiatku. Lebo presne to je to, čo cítia chorí, keď im niekto povie, že to pre chorobu nemôžu zvládnuť. A ešte horšie je, ak im to ani nepoviete, ale rovno s nimi tak jednáte. "
A toto bohužial robi moj otec.... automaticky plac, ze je odpisany, uz nikedy nepojde do prace, uz nic z neho nebude, naco taky zivot... my vsetci ostatny ho podporujeme, ze to prekona, ze bude dobre a vrati sa k zivotu predtym... no on prestall jest, chudne , slabne, straca sily a preto ho nemozu ani liecit...proste on to uplne zabalil

@lubica1985 ja som najblizsia pribuzna pre dieta mojej pribuznej, ktora na rakovinu zomrela, co cakas, ze co povedia doktori ti rovno medzi oci, ze je tak vycerpany, ze nema silu jest, ze mu lieky nicia crevnu flrou, ze mu netravi a nie je schopny to zmenit ani keby ako chcel
Nic ho neboli? Preco mu potom davaju lieky od bolesti? Asi ho boli, ale on BERIE OHLAD NA VAS a zrejme vas nezatazuje svojimi problemami
Moja pribuzna ku koncu skriabala stenu za postelou od bolesti, ale kedykolvek sme sa jej lytali, odpoved bola, ze je ok a nemame si robit starosti

@lubica1985 ale ona pise aj o akceptacii, ze ten clovek sam najlepsie vie kolko este zvladne a kolko ma este sily

@lubica1985 ja chodím do roboty, ale u chlapa je to iné nakoľko zväčša vykonávajú fyzicky náročnú robotu.
kde má rakovinu tvoj otec?

@lalinko2010 veľlký nádor na pľúcach a metastázy v dlhých kostiach na nohách....

@lubica1985 skúsila si si k nemu sadnúť a na rovinu mu povedať - viem, že máš strach, že ťa to, že máš rakovinu zaskočilo, paralyzovalo, veď koho by nie. Možno by som ja reagovala tak isto, alebo ešte horšie, ale máš možnosť s ňou bojovať, mysli na to, že ťa všetci milujeme a trpíme tým, že ty bojovať nechceš. Chceme ťa podporovať akýmkoľvek spôsobom, skús zabojovať.

@pribinak lieky od bolesti berie preto, ze ma zlomeny stavec na chrbtici, ktory mu zatial nechcu liecit, pretoze prioritou je chemoterapia... a kym nepojde na ozarovanie a jeho stav sa zlepsi, tak chrbticu ani roesit nebudu...

@lubica1985 Vieš, ak má jeho diagnóza zlú prognózu, tak sa mu nečuduj, že sa vzdal...záleží aký druh rakoviny má a aký má staging, ale ak je nádor neoperovateľný a lekári mu povedali, že doba prežitia je povedzme len pár mesiacov, tak myslím, že už nepomôže nič. Psychológ mu môže pomôcť alebo možno kňaz. Neviem.

@lubica1985 a do riti, to neni dobré, hlavne tie metastázy a preto má bolesti. ale myslím si že stále je šanca. nič nie je konečné, lekári sa budú snažiť mu pomôcť...

moj otec v roku 2010 tiež mal túto pliagu. Do mesiaca bol na operačnom stole -- veľmi ťažká operácia. Keď sme ho doviezli domov do týždňa, tak nevládal prejsť ani na WC. Len ležal. potom sa akosi pozviechal, pomaly, pomaličky. Dva mesiace po operácií nasadili rádioterapiu -- ani tú nedokončil, a potom chemoterapiu. Bolo mu zle, pohoršili sa mu močové cesty - vlastne doteraz ich má poškodené. tiež mal problémy s psychikou - hádal sa, všetko mu vadilo.... Keď sa troška zregeneroval, nejaký psychológ mu poradil, aby sa na niečo zameral - nejaký koníček a pod. Tak sa dal študovať. chodil na počítače - učili ho všetko čo ako má s počítačom, ako zapať, kde čo stlačiť...... Nakoniec si kúpil notebook, na internet chodí bežne, objednáva si tovar, telku ani nepozerá. Na kontroly chodí asi tak 3-4 krát do roka. Môj otec je dávno dôchodca takže aj to je úspech.
A ešte lekár môže predpísať NUTRIDRINk. Je to na posilnenie org. Moja dcéra si nato zvykla a pije to bežne. Priberá sa z toho. Dá sa to aj kúpiť v lekárni, len to stojí asi 1,8 e. Ak to predpíše lekár dopláca sa 1 cent. Príchute sú rôzne - treba vyskúšať čo by mu chutilo.

@bonaqa2013 krásne napísané, držím palce otcovi! super!

@bonaqa2013 presne to som myslela, len som si nevedela spomenúť, ako sa to volá Nutridrink, myslím, že je viac príchutí čokoládová, vanilková, jahodová, to by mohlo pomôcť.

@timea7 áno príchutí je viac, len je lepšie keď to predpíše lekár. Po finančnej stránke.

Ziadna vlastna skusenost, ale alternativa, ktora, moze neusi zabrat, ale skusit asi treba. Pozri si aj na nete ASEA. T tomto viem od tety, ona sa tym zaobera a aj to ma. Vela zdravia ocinovi prajem. A vam vela sil

Môj starký má tiež túto hnusobu, lekári mu nedávali žiadne šance , že prežije..aj jemu sa začali tvoriť metastazy...má nádor na mieche takže leží na posteli len....žije už 3 roky odkedy mu ju zistili, ale to len vďaka tomu , že sa rozhodol sám bojovať s tým....a moja mala sestra má tiež rakovinu , na ocku a ocko jej museli vybrať keďže nechceli aby sa jej to rozšírilo do mozgu a podobne......absolvovala aj liečbu v prahe a žije chvalabohu ......už je to skoro 3 roky čo bojuje......takže stale neni nič stratené, ale to že nechce bojovať je horšie , môj starký zo začiatku odmietal všetko , a potom som mu porozprávala pár šťastných koncov o rakovine a zmenil názor......on si tu chorobu moc pripúšťal a zmieril sa že zomrie , ale to sa nestalo......

ahoj... je mi to moc ľuto. Nám za rok 2014 umrelo v rodine 5 ludi na rakovinu a tento rok to nebude o inom kedže babka -59r to ma už aj na plucach. Niektorí ludia su neoblomní. Mne mamina stále hovorí že ak ochorie aj ona, nechce sa trápiť ani deň. resp. nechce trápiť nasu rodinu. Možno je ocino k sebe dosť tvrdy a nechce vám to komplikovať a predlžovať. Možno to dohovorenie o tom že ake by to bolo jemu keby ste to vy robili jemu, ako by sa citil a podobne? Že aj napriek tomu že je ťažko chorý tak ste radi že ho tu ešte máte a budete sa s láskou starať kým sa da. Jednoducho že ho milujete a chcete ho tu čo najdlhšie. A že to iste by aj on chcel od vás. Držim prsty. Nech máte veľa síl a lásky

@lubica1985 ahoj, môj otec tiež umrel na rakovinu,mal 58 rokov, a tiež to bolo veľmi rýchle. Od prvých príznakov bol do dvoch mesiacov mŕtvy. Slabo mi pred očami, tiež už nechcel jesť, nevládal chodiť, tiež sme ho všetci povzbudzovali, on sa snažil a nešlo to. Pritom sa tomu nepoddaval, myslel pozitívne A aj tak to nepomohlo. Mama naňho tiež nakričala že aby sa snažil, a teraz hovorí, že keby vedela, že už by tak na neho nakričala. On fakt nevládal, aj keď my čo sme si tým neprešli, si to asi nevieme predstaviť. Ja by som naňho určite nenakričala, skôr ho stále podporovala,aby vedel, že ste pri ňom, že ho potrebujete. Ja viem je to ťažké, držím veľmi palce A prajem veľa síl.

@lubica1985 Ahoj, chcem Ti len povedať, nehnevaj sa na ocina, že je taký. Povedz mu, že ho ľúbiš a vždy aj budeš. Môj otec zomrel na rakovinu, keď som mala 15 rokov, maminka mi zomrela pred rokom. Rakovina je hnusná.
Držte sa celá rodina, buďte s ním, aby cítil, že je milovaný.

Ešte napíšem, lebo ti tu len smutné príbehy píšu, každá rakovina je iná, každý nádor je iný, na to sa treba pozrieť ak je akákoľkovek šanca, treba zabojovať. Bude to ťažké ale bude to ok.

treba bojovat, nie sa vzdavat. Ked vidim ako nase domace zvieratko bojovalo a vyhralo, sanca na prezitie bola 10% a neurochirurg sa vyjadril,ze by prepisoval ten pripad ucebnice. Ale ta nezlomna vola zit to je zaklad u kazdeho tvora vratane cloveka. Ano moze prehrat ten boj, moze nastat recidiva,ale stoji to za to, ze mozno to vyhra a bude dalej stastny clovek. Tiez dobre ziveny organizmus v boji s touto chorobou je zaklad. Takze vela sil a dufam,ze tu mrchu hnusnu porazite 😉

pri tejto chorobe robi najviac skody/uzitku psychika choreho... u nas v rodine sme mali vela pripadov, ktore nedopadli dobre... dedko zomrel ako 44rocny, ujo tiez, teta ako 40rocna... dalsi ujo ako 50rocny... a ked to mam zhrnut... zalezi od viacerych faktorov... napr. teta chcela velmi zit, mala dve malolete deti ale bojovala do poslednych chvil... ked jej uz lekari nedavali nadej, ona stale prekvapila a zila... dokonca sa prebrala z komy a normalne fungovala, co vsetkych sokovalo, no chcela zit a vdaka tomu sa vydrzala s touto chorobou trapit 3roky... zase na druhej strane ujo uplne rezignoval od prvej chvile, odmietal akekolvek liecenie, bol apaticky, hned od zaciatku to bral ako prehraty boj a za 3mesiace od prepuknutia choroby zomrel... a to mal tie 3deti a mal dovod pre koho a pre co zit... je to zakazdym individualne, mozno tvoj ocko nema silu bojovat, mozno potrebuje len to, aby ste prijali jeho rozhodnutie, hoc s nim nieste stotozneni... mozno nema silu bojovat, mozno len chce pokojne dozit... hoc je este mlady... kazdopadne pri tejto chorobe vycitky su uplne zbytocne a potom si budes ty sama vycitat, ze si mu nedala viacej lasky kym sa dalo... laska vie robit zazraky a zazraky sa deju vzdy... musite mat trpezlivost a lasku... dovolte mu rozhodnut sa tak ako on chce... lebo ked to nebude jeho rozhodnutie, neprinesie to take ovocie, ako by ste ocakavali...drzim palce!