Prosím o váš názor na stretávanie sa s rodinou počas korony.

myslím, že väčšina z nás je len s deťmi a mužmi ;)

Takisto fungujem ako ty, stretavam len clena domacnosti, ten chodi 2x tyzdenne na nakup. Obaja mame home office, nestretavame absolut nikoho. Znasame to dost dobre, je to nutne. Keby sme vsetci to brali zodpovedne, tato situacia skonci omnoho skor. Drzim palce, nech vydrzis. Zas seba osobne nakolko ti mama robi v prvej linii by som sa zrejme nestretavala.

Veď dvor je super, čerstvý vzduch. Daj von stôl stoličky, urobte opekačku. Nebudete zavretí medzi 4 stenami kde je najvyšší predpoklad prenosu kvspockovou inf.

My sme doma traja, muž má home office, malý ma 21 mesiacov. Tiež bývame v BA, rodina 200 km od nás. Nestretavame sa s nikým. S rodinou, mojou, si voláme cez messenger, mamina vždy plače. Tiež sme ta nimi chodili raz, alebo 2x do mesiaca. Muž má už len otca, má cukrovku. Dakedy volal raz za týždeň, teraz aj 3x za deň. Veľmi mu chýba vnucik, aj jemu bolo minule do plaču. Malý keď zvoní telefón, tak už kričí starký.. Starký.. Je to hrozne, čo narobíme.Trebe vydržať a dúfam, že si to vynahradíme čoskoro.

prepac, ale moc to dramatizujes, ale fakt je, ze sme teraz velmi obmedzeni, ale skus si situaciu sama zlepsit, ved je tolko moznosti, ...rucne prace, dobra kniha, pretriedit oblecenie, vyupratovat skrinky v linke, okienka umyt, ...no ja mam takychto aktivit plno a veruze stale mam este co a najdolezitejsie, ze sa z tych aktivit tesim
napokon mas dieta, z toho tiez vyplyvaju povinnosti

Ešte som chcela doplniť, že bývame v dvojizbaku. Mame spálňu a obývačku. V obývacke muž pracuje a malý tam ma základnu s hračkami. Občas sa mu cez deň ani nedá robiť, potom pracuje do noci. Už nech je po tom.

Myslim ze toto ziadna normalna zena nemoze napisat ... Najdi si nejaku tazku domacu pracu a prestan sa lutovat.

@melbak001
Neviem ako ty teda, ale ja tieto veci robim pravidelne. Prave vcera sme to rozoberali, ze u nas nie je jedno velke upratovanie, robime si taku svoju "terapiu domova" planujem, idem po castiach a robim nieco. Nepotrebujem na to karantenu, mam rodicovsku.

@mosacip
Co myslis "tazkou domacou pracou"? To mi vynahradi rodinu?

...to bolo par tipov, este ma napadlo co tak nieco ustrikovat, povysivat alebo malej nieco, tazko je radit, ty sama si to musis sprijemnit

Nie, nevynahradi, no nebudes mat cas na vypisovanie somarin na modreho konika. Myslis ze si jedina co to ma tazke?

Ja som soma už 5 týždeň, lebo sme boli v IT lyžovať a šli sme do karantény hneď. Našťastie mám tú možnosť, že stále pracujem z domu. Doma sme len traja. Priateľ, dcéra 10 rokov a ja. Vonku som bola max na dvore. Inak absolútne nikde. Musíš sa na to pozrieť, že v tejto situácii je to to najlepšie pre všetkých. Maminke vysvetli, že nie je vhodné, aby vás teraz navštívila, hlave nie pre ňu. Príde mi zbytočné riskovať zdravie pre 2 hodiny návštevy. Ja mám rodičov iba o uličku ďalej, otec je onkologický pacient a tiež som ich 5 týždňov nevidela. Staršia dcérka býva na našej ulici o 4 domy ďalej. Pred dvoma týždňami mi oznámila, že čaká bábenko a budem babka. Tiež som ju nevidela 5 týždňov a viem, že ešte veľmi dlho neuvidím. Možno ju ani neuvidím s bruškom..... no všetci si uvedomujeme, že takto je to správne.... Všetci to máme ťažké teraz. Každý má nikde niekoho kto mu chýba. Skús si zamestnať myseľ niečím iným. Pozitívnym, nájdi si nejakú činnosť, ktorá ťa bude napĺňať 🙂 uvidíš, že to bude potom ľahšie. Držím ti palce..... nám všetkým 🙂

prečo si nedáte rúška a nepôjdete každý den von na prechádzku do lesíka ? ano takto sa zbláznite, doma zatvorení možno aj do septembra,kedže včera p.premier naznačil, že v juni škôlka, škola nebude otvorená....

Myslím, že @mosacip tým len chcela povedať, že netreba sa sústrediť na to, že toľko veľa toho nemôžeme tersz robiť, ale čo sa dá robiť, teda práca, ktorá by ta trochu odputala od smutkov za rodinou. Ono je pochopiteľne, že ti chýbajú, aj že stretávas len muža. Hoci to znie ako otrepane, ale ozaj nič sa nedá, len to vydržať, veľa žien je v podobnej situácii. Návšteva mamy s priateľom na jednej strane môže byť riziko, na, druhej aj manžel môže hocičo doniesť zvonku, nikto nevie, kto už môže byť chorý. Nemysli na to, že to bude tu do jesene, lebo také myšlienky ta len vystresuju.

My sa stretavame s mojimi rodicmi, chodia ku nam na dom na par dni v tyzdni (ziju v panelaku), takze berieme to tak, akoby sme spolu zili, ak sa nakazime, sme v tom spolocne. Rodicia este nie su v kritickom veku. Inak chodime vsetci len co obchodu, mama vencit psa, inak vacsinou drepime vsetci len doma, nastastie uz aj moj otec sa polepsil, lebo zo zaciatku to bral lahkovazne. Lepsie mu je tu u nas na zahrade, akoby u nich doma z bytu mal chut vybehovat a hladat svoje krcmove znamosti

@jaskolka presne aj manžel môže priniesť hoc čo....hlavne , že stresuje a všetko im tým len sťažuje ☹

@mosacip Podnikame, takze pracujem na PC od rana do noci a staram sa o dieta a domacnost, nemyslim si, ze mozem mat este menej casu

A čo by si robila ako druhe ženy ktoré nemôžu byt ani s vlastným muzom ??Ty máš muža ,dieťa doma.Vaz si co máš !Ani to nie je samozrejmosť .

Mozno sa opakujem, ale podla mna najviac pomozu denne videokonferencie. S priatelkami, s rodinou. Je to lepsie ako iba telefonovat. Ja sa nemam na co stazovat (manzel robi z domu, robi v biznise, kde mu prepustenie zrejme nehrozi, mne chodi krasna materska, mame dom a velky dvor), ale niekedy mam tiez zlu naladu a naozaj mi ju velmi dvihne hlavne nazivo vidiet kohokolvek. Kamosku, rodicov, dokonca aj svokrovcov, ci ucitelky mojich deti.

Dajte si opekacku na dvore, niečo ugrilujte, samozrejme všetci z ruskom, odstup od seba, a takto sa môžte reálne vidieť, porozprávať sa na tu hodku a je to. Každý má rešpekt voci tomu, ale zas si myslím ze nie je dobre žiť v strachu a panikarcit. Hlavne je byt v kľude, tešiť sa z každého dňa a prijať to co ma prísť. Samozrejme s optimizmom.

Ved vybehni von, niekde do prírody, na lúku alebo do lesa, kde nechodia ľudia alebo len minimálne! Ja som tiež v byte sama len s mužom a malou a sem tam s nou vybehnem von, dáme rusko a ideme k rieke, tam nechodi nikto, obe sa vyvetrame a prídeme na iné myslienky a rieka ma doslova ukludnuje, včera mala pozorovala kačky, zahráme sa nejakú hru a čas rýchlejšie ubehne! Manžel robí od rána do večera, takze aj keď mi treba do obchodu, musím ísť aj s malou, snažím sa minimálne, ale predsa niekedy treba! Každý deň niečo robim, zo škôlky nám posielajú úlohy rôzne pre deti, básničky a tak, tak doobeda tvoríme a učíme sa básničky, poobede si zas upracem co treba, čakám babo, tak chystám vybavicku! Tiež som nikoho z rodiny mesiac nevidela, každý deň si voláme! Správy radšej nepozerám, lebo mi to len dvihne tlak, jeden deň povedia tak a druhy deň úplne niečo iné, len čo to človeka vystresuje a keďže som tehu, ziaden stres teraz nepotrebujem!

Som sama doma so synom a s rodinou sa vobec nestretavame. Moji rodicia byvaju v tom istom dome len o par vchodov dalej. Obaja maju svoje vazne choroby tak neriskujeme. Fungujeme len cez telefon a s bratmi cez soc.siete.

Rodicov mám našťastie cez ulicu a stretávame sa pomerne často. Nosíme rúška a chodíme i ním na záhradu. Maly ma 2 roky, a necítim sa vôbec ako nezodpovedná, nemienim na tom nič meniť!!! Kiež by bol moj jediný problém korona okolo nás🤷‍♀️

@1gabriela13 presne, my plánujeme teraz urobiť gtilovacku cez víkend, teda muž, ja, svokra a babka, čo žijú spolu s nami v dome. Chodíme na prechádzky pod lesík cez víkend, na dvor, robíme, čo sa dá, aby sme sa rozptylili

Si doma so svojou rodinkou, ste zdraví, nieje to až také zlé.

Ale zavretá v jednoizbáku by som ani ja nevydržala takže ťa chápem. Treba chodiť každý deň do prírody, potrebuješ to ako soľ.

A čo sa týka stretnutia s rodinou, radšej nie. Jedine videohovor alebo telefonát. Viem že si chýbate ale aj iné rodiny sú odúčené a musia vydržať.

Mýliš sa, aj ty môžeš nakaziť mamu..
Denne sa stretáva s s mužom, ktorý chodí minimálne do obchodu, ak nie do prace... A rusko... To snáď každý vie, že nie 100%oochrana

Ja teraz neviem, či ťa trápi viac tvoja nalomená psychika, alebo to, že má prísť mama, ktorú ty by si rada videla ale aj ty sa trochu bojíš, no muž ju odmieta úplne a nevieš ako to máš mame povedať? Na prvý problém ti poradím, prestaň furt sledovať správy, nerozmýšľaj nad budúcnosťou, nik z nás nevie či to bude trvať ešte mesiac alebo pol roka, takže je to úplne zbytočné, plánuj si maximálne deň-dva dopredu a na budúcnosť nemysli. Cez deň pokiaľ je možné si púšťaj veselú hudbu, v telke večer komédie, sitcomy, veselá kniha, proste zámerne sa zameraj na všetko čo robí dobrú náladu. Zatiaľ ste zdraví, máte čo jesť, kde bývať, môžte vybehnúť na dvor alebo na prechádzku s rúškom, nič strašné sa nedeje. S rodinou môžeš byť v kontakte cez videohovory alebo len telefón kedy len chceš. No v prvom rade prestaň nad tým premýšľať ako nad tragédiou, je to prd oproti vojne, hladomoru atď., prestaň premýšľať nad tým kedy to skončí, kašli na to. Druhá vec či má prísť mama na návštevu, no v jej prípade som rozhodne proti aj ja, to určite nie je dobrý nápad teraz cestovať. Nie že ona môže po ceste kadekoho ohroziť, ale aj ju môže kadekto ohroziť. Takže podľa mňa by to mohla aj ona aj ty vydržať ešte. Keď som bola ja dieťa, bývali sme od mojej babky 150 km a navštívili sme sa tak 2-3x do roka, telefóny boli vzácnosť, my sme ho veru nemali ani babka, tak sa len písali dopisy a pohľadnice a prežili sme to, každý to bral že je to normálne, dnes sú všetci naučení cestovať furt hore dole a ak majú vydržať 2 mesiace idú sa z toho zrútiť? Mne sa rozum zastavuje...

Ved mas dvor, cez vikend ma byt pekne. Nachystaj sedenie, upec kolac, dajte si vsetci ruska, rukavice a mas vystarane. A nechapem preco si stale doma. Da sa ist do prirody, my mame kazdy den videocall s niekym inym. Sak by ma poraziko keby mam byt zavreta doma a s nikym sa nebavit.