Ahojte prave som si zalozila novy nick lebo nechcem aby sa vedelo kto to pise..mam aj iny nick uz asi 7 rocny..prosim ak mate cas precitajte si , uz neivem ako dalej , chcem vediet nazory objektivne nezavisle...mam skoro 35 rokov, jedno dieta, dobrého muza..v podstte by som mala byt stastna ano som stastna za nich..teraz sa dostanem k tomu co ..odkedy som sa vydala :?prestahovala?neviem proste odtedy-este pred vydajom sme s muzom odisli do iného mesta som si najskôr hladala pracu ale ine problemy neboli ..musim to skratit lebo by to bolo asi na pat stran proste odkedy som sem dosla osm mala zdrav. problemy najskôr blbosti potom som ze sa nato vykaslem a otehotnela osm..a po cca roku od kojenia to zacalo..stale nieco , hepa A, boreliozy, s tym suviasiace asi problemy??-neviem neustale chodenie po doktoroch..rodicia ziju a aj svokrovci, ja nemam surodenca...s jednym s rodicou mam velmi tazky vztah je to velmi tvrda osoba hlavne co sa tyka mna...keby mam napisane na hlave rovno ze mas toto a toto..tak ona to poprie a povie ze som zamerana na seba..velakrat osm sa snazila vsetky moje dzrav. problemy vypustit a tesit sa..velmi som v depresi velakrat lebo mam v sebe zakorenene ze som neni schopna dat surodenca môjmu dietatu, je mi to velmi luuto,.../nemam proble s otehot./ no bojim sa skrz chronických problemov -lekarov nechcem uzriesit , strasne vela som s i s nimi zazila a zistila som ze su to vsetko len zknih tabulkove veci co vam povedia ale telo neni tabulka kazde je ine...proste sa velmi bojim ze dieta by bolo nedzdrave koli mne..ale na druhej strane mam hrozne vycitky kazdy vecer placem viac a viac mozno preto lebo moje jedine dieta uz rastie a vidi ako to je , co je súrodenec atd..nechcem aby tu zostal sam..nakolko aj ja nemam surodecna cize z mojej strany nejake tetky nehrozia , manzel ma jedneho..vztah mame ako tak no..., no oni maju dve deti ktore davaju pocitit môjmu ze oni su dvaja..vtedyy mi idee puknut srdce mam hnev aj na nich aj na seba kolkorkat by som radesej nebola...a sama sa pytam preco ...preco ma stale dokola stretaju nejake chron. choroby alebo nove..je to velmi vycerpavajuce psychicky ...hlavne co sa tyka toho aj manzela co vsetko si osmnou zazil ale aj dietata...citim sa strasne , jednym slovom hroza , velakrat si poviem ze keby osm radsej neni a maju inu lepsiu manzelku a aj mamu..teda taku co nema stale problemy..neviem co mam robit..viem ze mozno psycholog ale uz aj tam som bola a vidim ze to je o nicom lebo su to naucene frazy..ak sa zdpôverim rodicom ti to zneuziju a vlastne je to tak ze mi povedia ze s len o seba zaujimam..moja otazka prosim co y ste robili isli by ste do druhého dietata?na mojom mieste s tym ze by ste mali aj tehostenstvoo take ze by ste sa hrozne o vsetko bali..cize 9 mesiacov extrem strachu , proste dali by ste to?koli tomu ze nechcete aby bolo dieta jedinacik?alebo si surodenca idealizujem?neviem...dkaujem za odpovede
Urcite nie dieta v taktomto rozplozeni.
@danadana14 Nájdi si iného psychologa, nie každý si musí s každým hned sadnúť, sú rozni, podľa mna je niekde problém, ked si stále chorá, ja som to napr. mala z antikoncepcie, ked som brala HAK, tak som bola neustále po doktoroch, ked som ju vysadila, tak som v poriadku, po mesiaci sa to upravilo. A inak myslím si, že zbytočne prehánaš, mám kamošku, ktorá je na vozíku, má niekoľko vážnych diagnoz, muža zdravého a 2 krásne zdravé deti! Lebo proste chcela dieťa a vieš čo lekári hovorili? Jooj užila si s nimi svoje, kým našla aspon jedného, ktorý ju podporil. Ked sa podarilo jedno, tak tiež že ešte jedno, aby mal súrodenca. Aj ty zvládneš všetko, len sa daj trošku dokopy najskor.
Hlavné si uvedomte, že sto percent zdravá matka sa nerovná dobrej matke. Ste skvelá mama aj s problémami, ktoré si so sebou nesiete. To , že máte len jedno dieťa predsa nie je nič zlé. Veď koľko rodín sa zámerne vyhýba druhému dieťaťu. Ste skvelá taká aká ste. Či s jedným dieťaťom, či so štyrmi, či s úzkosťou, či bez nej. Skúste sa nesudit tak tvrdo, veď nič zlé na vás nie je.
@danadana14 určite nie , venuj sa sebe , buď v pohode aby si sa vedela postarať o tých čo máš doma .
Držím palce
@danadana14 Zacni si hlavne liecit depresiu a ak kvôli zdrav. stavu nechces otehotniet tak budes mat proste jedinacka. Nic hrozne. Aspon sa nebude musiet hadat pri dedeni. Dalsia moznost je zvazit adopciu.
@danadana14 smer psychológ, možno aj psychiater. Nevies sa tešiť z maličkosti, z každého dňa, máš silnú depku, z ktorej sa treba dostať, potom môže prísť do rodiny súrodenec. Nemáš smrteľnú chorobu, a s takýmto prístupom si choroby len privolavas. Treba spraviť reset, zmeniť zmýšľanie a začať dôverovať v prvom rade sebe samej. Veľa šťastia
dakujem baby..cviete ide aj o to ze uznemam malo rokov a tiez niekedy rozmyslam ze raz to vsetko prejde ale kedy..uz budem stara popravde zas nechcem v 40 tke sa starat o babatko..ano viem o dedeni:DD..no ja tak nerozmyslam rozmyslam skor aby nebol sam..doonca ze ked bbude svadba koho zavolame:DD..proste tak no...viem ze to je mozno chore...neivem hovoirm ja som jedinacik ale mala som to vykompenzovane tym ze som mala 15 sestranic a stale sme sa stretavali aj ked sme mali rodinu inde ako sme byvali... ale cez vikendy bola sranda, no proste detstvo asi jak ma byt ale doteraz si pamatam ze sme dosli domov a zase len my traja ja a rodicia..proste ticho a samota ..mozno som ja cudna nehovorim...ale proste je mi to luto ...a teraz ked som dospela mi praveze tiez chyba ten súrodenec ktorému by som zavolala a stretav vali by sme sa ako rodina ..a preto nechcem aby to moj maly takto mal tiez..ja vime mozno sa odstahuje do ameriky a tam si zariadi plne svoj zivot aj to moze byt..
@danadana14 nie si šťastná si uzkostliva depresívna a z toho plynú tvoje choroby.Mas strach dieťa mať aj nemať budeš sa musieť prikloniť na jednu stranu, ak dieťa nemať tak to prijať tak, že nebude a rozhodla si sa správne.
Tiež som jedináčik a mám jedinacika a tiež mi týmto spôsobom"preplo"v 37 r, lebo vek tlačil.Stale som dávala pre a proti....v prvom rade chod k psychológovi psychiatrovi a začni sa liecit, keď Ti bude lepšie strach, úzkosť odide a rozhodneš sa s triezvou hlavou.
Dieťa a muž chcú ďalšieho člena rodiny?
Áno je to v tvojej hlave prečo by dieťa nemalo byť zdravé?prečo by si to nemala zvládnuť?práveže sa upnes na dieťa a konečne nebudeš riešiť seba😉
To uzkostnost v sebe mas, chces istotu tu Ti nikto nikdy neda, neveríš sebe, že to zvládneš a pod....pri prvom si tiež tak moc riešila?ešte máš možnosť dať tomu voľný priebeh, ak otehotnieť tak to tak malo byť.Ja som prehodnotila a ostala pri jednom, ale skôr som mala niečo zidealizovane aky je súrodenec super, no nie vždy, a tiež som mala výčitky, že chudák bude sám, každý má niekoho....
Pozeraj na seba či si ochotná to znova podstúpiť, ako s prácou....ale v prvom rade nájdi dobrého terapeuta, lebo určite treba aj rozobrať tvoj zvláštny vzťah s rodicom.
@danadana14 vies mozno by si ani ty s prípadným súrodencom nemali dobry vzťah... si tak povedz, ze vsetko co sa deje, deje sa k lepšiemu. Moja mama ma 3 súrodencov a nikdy medzi nimi neboli dobre vzťahy a nie su doteraz. Sme velka rodina ale nenavstevujeme sa vobec. A oni traja sa teraz žerú o dedičstvo. Mama je vydedena lebo odmietla muklovat na roliach. Moj muz ma sestru a vdaka tomu, ze rodicia princeznej robili co jej na ociach a muz si odskákal aj za nu, vyrastla z nej je typická ego pipina a s mojim muzom nema vzťah ziadny. Ani s našimi detmi. Ja mam sestru, bývame od seba 5 minut ale zavolá iba ked je zle. Ja sa sice snazim len stale citim od nej nejaky odstup lebo ona sa pod vplyvom švagra dost zmenila a stiahol ju na svoju úroveň... Cize niekedy je lepsie jedinacikom. Je to bolestivé ked mas total prepnuteho surodenca a ked mas nejaky problem tak ci tak ti skor cudzí pomoze.
@danadana14 ako píšeš možno, keby si mala súrodenca nerozumiete si a aj tak nemáš komu zavolať.Mozno tvojmu dieťaťu vôbec súrodenec nechýba a chce mať svoj klud.iba ty si vyčítas niečo, aby si si robila zle.Si jedináčik ako ja a tí si ani nevedia predstaviť ako sa súrodenci aj bijú, robia si zle, máme to zidealizovane.Je to tvoje rozhodnutie, ak Ti dieťa doma plače spomína súrodenca išla by som do toho😀koľko má rokov?chlapci to často neriešia tak ako dievčatá.Teraz vidíš iba nevýhody mať jedno dieťa ver, že to má aj veľa vyhod
@eliska13 4 roky skoro 5..uz som sa ho to aj pytala niekedy raz povedal ze nie a raz ze ano chce braceka..a raz ze chce psa..tak neviem ale to je este taky vek ze ani sam nevie ved to nevie zhodnotit alebo tak.., a muz ten vie ze aj cez toto tehu som sa bala a ze on to uz tiez necce zazivat ale myslim ze keby uz je to babo tak by bol rad..proste povedal ze ot je namne
@danadana14 možno keby si otehotnela, tak by si sa tešila a všetko by sa ti zdalo oveľa optimistickejšie ako teraz, nevidím dovod, prečo by si nemala mať zdravé dieťatko a určite súrodenec je fajn, ja mám sestru a nedala by som ju za nič na svete
@danadana14 Ty si jedinacik. Pozri. Ty si surodenectvo idealizujes. Vôbec to nemusi byt tak ze si surodenci volaju, stretavaju, obimaju a chodia spolu na dovolenky. Velmi casto sa stava ze si nevedia prist ani na meno a nezavolaju si ani na nanrodeniny. Upust od vysnivanej idilickej rodiny a sustred sa na to co mas a tez sa z toho. Vidis ty si jedinacik a si sama? Maz muza, dieta a muzovu stranu rodiny pripadne........
Mat surodenca ani zdaleka nemusi znamenat mat spriaznenu dusu, mat naj kamosa, mat oporu, xy surodencov tak nefunguje, ja sa zo surodencami stretavam raz za mesiac na obede u rodicov v kontakte sme minimalne...
@danadana14 Napriklad ja mam so sestrou silny vztah, volam jej, vymyslam navstevy (byvame 100 km, ma dve prace, je velmi vytazena) zila by som za nu. Moj muz ma so sestrou silny vztah, ak by bolo zle, pomozu si, maju sa radi, ale nikdy si nevolaju, nepisu, nic. Iba ked sa stretneme vsetci u ich rodicov. Citim, ze je v tebe osamenie, ale neboj, neprojektuj svoje pocity do dietata. Ono si mozenajst mnoho kamaratov, ak zostane same. Ty mas priatelov, alebo si introvertna povaha, co sa tazsie zoznamuje? A ako je stare tvoje dietatko? Mozno ten vekovy rozdiel by bol velky, ze by sa az tak nepohrali spolu a az v neskorsom veku nasli k sebe cestu. Ked je vekovy rozdiel viac ako 5 rokov, tak v mojom okoli to tak maju, ze ti starsi tazko nesu "zosadenie z tronu" a maminy maju akoby dvoch jedinakov, ktorym musia primerane veku hladat partakov. Som tiez mama jedinacky a viem o tom smutku svoje, mala som obdobie, ze mi to bolo luto, ze nezazije ten vrucny surodenecky cit, no nasa je taka, ze ma kopec kamosiek, kompenzuje si to. To jedinactvo citime hlavne cez prazdniny, ked tu kamosiek niet, ale tak este si ju uzivame, este nie je uplna pubiska 🙂 Mas nejaky konicek, ktory by ta naplnal? Nieco tvorive... pecenie, sitie, malovanie, vysivanie, bicylovanie... comolvek, co ti urobi kazdy den kusok radosti. Dopriavaj si to, naozaj kazdy den 15 minut. A zapisuj si do zosita vecer tri pekne zazitky zo dna. To je dokopy 25 minut, ktore denne venujes sebe - o mesiac sa vrat, pozri si vysity obrus, pohlad ho, pozri si vsetky krasne zazitky v zosite... prebud v sebe nestrach, krasno, radost, zahod strach. Cez tych 25 svojich minut denne, slub, ze to urobis - slubujes? Zacni dnes na papier, zajtra si kup krasny zapisnik...
@danadana14 v provom rade smer dobry psycholog, slovo dobry je klucove. Pravdepodobne ide o uzkostnu poruchu. A v druhom rade zabudni na idylicke projektovanie buducnosti. To ci tvoje deti budu spolu v dospelosti komunikovat, mat sa radi, pomahat si zavisi o velkeho mnozstva faktorov a robit dieta preto, aby prvy nebol sam, nie je dobry dovod. Ja sa s bratom nestretavom vobec (veeelmi rozdielne povahy), nebol na mojej svadbe ani ja na jeho (takze ano toto neobstoji, ze koho zavolate na svadbu ak bude sam). Sustred sa na vyriesenie svojho problemu a potom uvidis 🙂
danadana14@ Ja si tiež myslím ze tie diagnózy sú len z psychiky. A strach tiež. Mne veľmi pomohla kniha Šlabikár šťastia od Baričaka. A to som si myslela ze navždy zostanem sama a bez deti. Dostala som sa k tej knihe úplnou náhodou a zmenila mi život o 100%. Po niekoľkých tehotenstvach a veľmi zlých vzťahoch som tiež nebola na tom psychicky dobre a lekárom neverím. Nikdy som nešla k psychológovi aj keď som už ďalej nevedela ako. Mňa tá kniha z toho úplne dostala a teraz som šťastne vydatá mam najlepšieho manžela na svete a krásneho zdravého synčeka. Každý deň ďakujem za to co mam. Veľa síl a hlavne zdravia.
@danadana14 potrebuješ odbornú pomoc. choď ku psychiatrovi
Páni moji, si si naložila...všetko je v tvojej hlave...riešiť s psychológom. Musíš sa prekonať, aj keď im neveríš...lebo Ty neveríš ani sebe samej.