Problémy v rodine
Potrebujem sa vyrozprávať, poradiť.. pretože už naozaj neviem čo mám robiť.
Začnem od začiatku.. (upozorňujem že to je dlhé čítanie )
Čo mi pamäť siaha, každý z našej rodiny sa vždy snažil držať ,,pohromade" Moja mama mi vždy opakuje že jedna lastovička leto nespraví..
Už počas strednej školy som rodičom prispievala.. mala som 3 Brigády, z čoho vždy tá najvyššia výplata šla jej, z jednej strany som to vlastne musela robiť, lebo akonáhle som sa zburila že si tie peniaze chcem odkladať, už som bola lakomá..
no aj tak som ich Milovala nadovšetko na svete, nikomu by som nedovolila aby na nich čo i len krivé slovko povedal..
Od mala som strašne dobrosrdečná, pomáhala by som aj tam kde netreba a dala by som aj to posledné čo mám..
Aj keď to stojí moje vlastné šťastie. niekedy si myslím že táto vlastnosť je skôr prekliatie ako dar.
V každom prípade, žiaden môj priateľ sa im nepáčil.. vždy na ňom bolo niečo zle, vyhovovalo im keď som bola sama.. Posledný môj vzťah (terajší) mi zhodou náhod ,,povolili"... boli sme spolu zopár mesiacov a ja som vedela že to je ono, skratka ten muž s ktorým chcem stráviť zvyšok svojho života.. presťahoval sa k nám a o dalších pár mesiacov si kúpil auto, no a to mojim rodičom úplne stačilo..(Ak vidia príležitosť, ihneď sa jej chopia)
Chceli vlastný obchod.. no nemali za čo si ho obstarať, tak nás požiadali či by sme im finančne nepomohli, s priateľom sme sa ich od toho snažili odhovoriť, že o taký sortiment nebude veľký záujem a taktiež v tejto lokalite je to naozaj veľmi percentuálne nízka šanca že sa to uchytí..
v každom prípade trvali si na svojom.. po otázke čo ak to nevyjde ? Prišla odpoveď ,, musí to vyjsť" po asi mesiaci prehovárania aby sme im pomohli a že to je len na 2 mesiace, kým im dajú úver sme prikývli.
Vzali sme si úver ktorý mali oni tým svojim o 2 mesiace vyplatiť..
Obchod otvorili, zo začiatku síce tržby boli, no o pár týždňov to začalo krachovať.. tržby už nepokrývali ani len nájom za priestor. Rodičia to vzdali a Nechcelo sa im tam chodiť, tak ,,zamestnali" mňa aby som tam sedela úplne zadarmo a čakala na nejaký zázrak.
Neprišiel. Prišla Corona a Obchod skrachoval. tak teda obchod nebol a na krku sme s priateľom mali niekoľko tisíc. Zo začiatku sme sa o tom ako vyplatia ten úver rozprávali veľa, Potom menej, a nakoniec vôbec.
Chceli sme s priateľom nejakým spôsobom vypadnúť.. tak sme šli pracovať do zahraničia. Najprv šiel priateľ a o necelý týždeň som šla za ním aj ja, mala som si zo sebou niekoho zobrať, tak som samozrejme hneď myslela na rodičov, veď nech si aj oni zarobia a možno nám ten úver vyplatia . Šiel somnou otec a o pár dni tam už bola aj mamina s bratom. ZASE sme tam boli cela rodina.
Po nejakom čase, si rodičia zaumienili že chcú dom, hypotéka im nevyšla.. takže prišla prosba zase na nás. Samozrejmeff po predošlej situácii sme povedali rázne nie, čakali sme spolu dieťa ktoré sme museli zabezpečiť a nemohli sme si dovoliť zase zlyhať. Ešte to niekoľko mesiacov trvalo až kým som nevybuchla a priateľovi som povedala že chcem ísť preč, odsťahovali sme sa do mesta kde pracuje. Mamina sa somnou pár dni nerozprávala a bola nahnevaná, pretože neverila že ja budem schopná odísť. Ja čo som vždy pritakávala A robila tak ako povedala. Potom začalo citové vydieranie, každý deň telefonáty prečo som jej zobrala vnúča a kto sa bude starať o brata, že ju už nebaví taký život.. prosila nás aby sme sa vrátili nas5.. namiesto radosti z konečne samostatneho bývania som z toho bola skôr sklamaná, smutná.. malo to taký vplyv na moju psychiku že som to dávala pocítiť aj priateľovi, hádali sme sa pre totálne zbytočnosti.. on na mna tlačil, rodičia na mna tlačili, cítila som sa ako uväznená medzi dvomi kameňmi.
Nakoniec sme sa s priateľom rozprávali a poprosila som ho či by sme nešli nas5, len po dobu kým brat neskončí školu t.j. 1rok.
Vzal to veľmi zle, ale šli sme s rodičmi sme si ale pred tým sadli a dohodli si nejaké pravidla. Že nebudeme robiť ako oni pískajú, že nebudem vysávať každý deň dobre že nie 2x ako to moji rodičia zvykli.. na všetko prikývli.. aj to tak fungovalo,( asi 2 týždne.. ) zakaždym keď prišli zo zahraničia sme sa s priateľom hádali, pretože mi mamina do hlavy tlačila kaleráby ako mi nepomáha a podobne.
A ja zaslepená som tomu uverila.
Akonáhle zase odišli, s priateľom sme spolu vedeli vychádzať bez hádok.
Okrem toho všetkého sa mi začala starať do našej výchovy.. vezme mi malú že sa s ňou ide hrať a keď jej niekto vola tak vysvetľuje že ju ma stále ona.. pritom to tak nieje, ja jej ju nevnucujem.. boli ma keď mi zhadzuje autoritu či už pred priateľom, bratom (ten sa somnou vďaka tomu rozpráva ako pastier s palicou) alebo pred samotnou dcérou.. stále mi opakuje ako veľmi ju miluje a že je jej.. doslova mi rozkazuje, vytiahni jej sople (veľa krat sa stalo že som jej ich ťahala zbytočne, pretože žiadne nemala) prebaľ ju, je pokakana ( nebola ) daj jej toto, nedávaj jej tamto, chod ju prezliecť, naposledy nabehla o pól noci k nám do izby lebo mala strašne plakala videla ako som ňou kúsok zatriasla (plakala bez dychu, chcela som aby sa nadýchla) a ona prišla vytrhla mi ju z rúk a začala kričať že načo je deťom dieťa.. nezmohla som sa ani na pól slova nakoľko sa mi tlačili slzy do oči ako mohla niečo takého povedať.. nikdy v živote by som svojmu dieťaťu neublížila, veď by som za ňu život položila, teraz si možno poviete že to je cez čiaru, ale ja hlúpa idem a spravím to co mi káže len pre pokoj v rodine, vela krat som jej už chcela povedať všetko čo si myslím, no keď na to pride vyhrkne zo mňa len nejaká poznámka alebo pripomienka, a už kvôli tomu som najhoršia na svete. uvedomujem si že somnou manipuluje, no neviem ako tomu zabrániť.. s priateľom chceme žiť spolu, len my traja.. chceme sa vziať, chceme si kúpiť vlastný domček.. potrebujeme nové auto.. no na nič z toho momentálne nemáme, pretože platíme ich dlhy a namiesto prostej vďačnosti ktorá nič nestojí a aspoň nejakého rešpektu, sa nám dostáva len nadávok.
Každý večer sa ukladám do postele s tým, čo za mizerný deň ma zase čaká, mám za sebou už toľko preplakanych noci.. A ráno vstávam s úsmevom že je všetko v poriadku.
Už ma to nebaví, nebaví ma pretvarovať sa a zatajovať tieto veci. Prečo by som sa mala cítiť zle za pravdu?
Ak Vás napadlo prečo nejdeme k priatelovym rodičom, nemáme dobre vzťahy, majú voči mne výhrady kvôli tomu že nás moji rodičia zadĺžili..
Občas mi pripadá že žijeme ako Rómeo a Júlia..
ak to niekto dočítal až sem, prosím Vás čo mám robiť ? Naozaj sa zachvíľku už psychicky zrútim.. prečo som len taká hlúpa a stále naivne verím že naše vzťahy sa dajú doporiadku ? Prečo ich stále obhajujem ? Aj keď mi takto strpčuju život.. ničí mi to rodinu (ja, priateľ, mala) a ja sa na to nečinne prizeram..
zober muža, dieťa a choďte preč, k tým dlhom, hypotéka je tiež na vaše meno?
Treba sa osamostatnit, keby ste aj mali ist niekde do podnajmu, mozes byt rada, ze to tvoj chlap takto dlho znasa, ale nemysli si, ze ked nic neurobis, bude to tak navzdy, a to vtedy by si videla, ake peklo by ta cakalo, keby od teba aj chlap odisiel a ostala by si s dietatom a tou svojou super rodinkou sama..Si prilis makka, ale toto, co si pisala, je uz vela aj na kona, tak ty si sa vratila k rodicom preto, aby sa mal kto starat o brata? A co ty si ho porodila? Mala si matke povedat, ze to je jej dieta a nech sa o neho stara ona..Toto nema ine riesenie, len sa osamostatnit a nenechat sa potom citovo vydierat a za ziadnych okolnosti sa uz k rodicom nevratit, inak ti stroskota este aj tvoj vztah..
normalne sa zbalte a chodte do podnajmu a s peniazmi od rodicov sa rozluc. tvoji rodicia su obycajne pijavice, cudujem sa ti ze tot trpis, tak by som ich do...poslala , zeby nestihali zakruty vyberat. Radsej spokojna na nafukovacke v podnajme ako v takejto "rodine". a ak mozem radit tak cim skor, lebo toto tvoj vztah s otcom dietata neustoji dlho.
Rodičia sú nejakí manipulátori, ktorí majú psychicky problem. Normálni rodicia chcú dať deťom krídla. Chorí rodičia z nich robia nesamostatnych neschopakov. A prepáč, ty sa potrebuješ posilniť niekde napríklad na psychoterapii a pochopiť z akého toxického prostredia pochádzaš a ako by ti bolo dobre bez nich. Čo najďalej od nich. Iba nevyhnutná komunikácia, obmedziť na formálny kontakt a žiť si vlastný život! A naozaj pochopiť tie mechanizmy, aby si dokázala mať so svojím dieťaťom zdravší vzťah než oni s tebou
Najväčšia chyba bola vrátiť sa späť z mesta k rodičom... Tam ste to mali psychicky vydržať a nepoľaviť. Škoda. Dnes by ste už žili pokojnejšie, podľa seba a muza... Chapem vás, aj moja mama je manipulátor ale keď sa nám narodilo dieťa mňa to zmenilo a nenechám jej kecať do mojich veci... Nie je pre mňa vzor ani vo výchove ani osobnostne, čiže si nenechám skákať po hlave. Stojí ma to síce hádky, ale ja chránim seba, babo a chlapa... Pred mamou... Znie to hrozne... Viem.
Vás muž má zlaté nervy a mali by ste sa odsťahovať preč. Inak kľud nebudete mať nikdy. Oni sa nezmenia.
Chybou je, že nemáš prestrihnutú pupočnú šnúru, čo ťa stále viaže k mame a tvojej pôvodnej rodine. No máš už muža, dieťa, ste rodina vy traja. Samozrejme že človek na svojich rodičov nezanevrie, pomáha keď to potrebujú. No prepáč, aby vás mladých oni ešte zadĺžili, stále ťa citovo vydierali, to je už príliš. Ak ti na tvojej mladej rodinke záleží neváhaj, zbaľte sa a odsťahujte sa. Inak to tvojho priateľa prestane baviť a zuteká ti. To vari nechceš. Ak máš problém sa od rodičov stále odpútať, potom tu je ešte cesta ku psychológovi. Prajem ti veľa síl, aby si už začala konať.
Možno si prečítaj nieco o narcizme. Na tvoju matku to nesedí?
musis ich spravanie a vplyv na tvoju novu rodinu razne stopnut. takymto cinom prides o muza a zostanes s nimi aj s dietatom. mas trpezliveho partnera, tak sa ho drz a zite svoj zivot, rodicia aj brat bez vas preziju, neboj sa.
je mi luto tvojho priatela. ten ma zelezne nervy. musi ta mat velmi rad. a tu sa pozastavim. raz aj jeho trpezlivost skonci a posle ta do riti. zasluzene. jeho rodicom sa vobec necudujem. tvoji rodicia su sibnuti a tebe tiez z nich preskakuje
treba si nastavit hranice v kazdom vztahu, aj v tom medzi tebou a rodicmi. Lebo ked sa prekrocia, tak to moze sposobit velke problemy vo vztahu aj tebe, voci manzelovi.
Zbaliť sa a ísť preč.
Sorry, ale takto si rozbijes vlastnú rodinu, lebo priateľ to do aleluja trpieť nebude. Rodičia, nerodicia, toto je využivanie a vydieranie.
Co mas robit? Ist na terapiu a nasledne konat.
Co sa este musi stat aby si rodine nastavila hranice??
Skutočne tymto veľmi riskujes - uz teraz vase vztahy zle na dieta vplyvaju, plus realne hrozi ze ta to polozi- aka budes potom mama? A tiez velmi realne hrozi ze vas vztah a muzom sa narusi natolko ze dieta pride o zazemie uplne zbytočne.
Si ich 'Oslík potras sa'. Všetci okolo Teba to vidia len Ty nedokážeš povedať nie. Súhlasím s tým, že Tvoj partner Ťa naozaj musí veľmi milovať, keď pri Tebe ešte stojí ale toto nebude večne! Ja som svojich tiež stále chcela zachraňovať a až muž musel prísť a skutočne ma naučiť povedať NIE. Inak sa ďalej nedostaneš. Ty už máš svoju rodinu-Ty, dieťa a chlap. Bodka. Tam venuj energiu lebo toto vás rozdelí! Matka veľmi dobre vie čo koná... Byt na Tvojom mieste, sadnem si ešte k priatelovej matke a tam sa spýtam o radu. Možno až tam zistíš ako by mal vyzerať zdravý vzťah v rodine a nie takéto vyciciavanie. Manželova matka robila zo svojich detí úplne neschopné bytosti samé prežiť, cele choré. Manžel ani nevedel ako funguje bankomat, matka od nich všetko držala aby nedajbože neboli chlapci samostatní. Musíš byť silná a konečne počúvať svojho budúceho manžela lebo keď on toto s Tebou vydrží, zaslúži byť u Teba viac ako frajer.
Asi budem zlá, ale na víne si si sama. Ako tebe čo zobrali občiansky preukaz, si nesvoj právna? Takto sa nechať ovládať ty kokso.
Zlatý vývoj priateľ že ti toto trpí.
Ty si daj sama sebe preplesk aby si sa spamatala. Ty ublizujes vlastnej rodine, mužovi a dieťaťu. Uvedomujem si to?
Môžem sa ta opýtať kolko mas rokov??
@petko81 20
Tu nepomoze nič, len odist. A budes sa musiet odstrihnut. Mozno sa to raz utrasie, ale ak nie, nevadi. Nie kazdy ma stastie na skvelych rodicov.
Btw. Priatelovych rodicov chapem. Musi to pre nich vyzniet veeeelmi divne, co sa u vas deje.
Rodičia nerodičia odíď, lepšie to nebude. Asi dokáž žiť sama - s manželom, rodičov k tomu nepotrebuješ, a žiadna lebo rodičia - mama a blabla ... to neobstojí, pekne sa pozdrav a zatvor za sebou dvere a nech Ťa nechajú žiť.
Chod s svojou rodinkou preč, my s mužom byvame sami 10rokov a spolu sme 15.mame 8 ročného a teras cakame druhé. Ale nikto sa nam nemotuje do vychovy.
Ale ja si ani nedam. Ja mam taku povahu. Svomra sa ma stále pýtala ci mu moze dať.
Drzim ti palce.
Nenechaj sa manipulovať
Preč preč preč.
Toto sa nezlepší.
Nejako a asi nikdy.
Mozno tak keď sa rodičom rozvidni, čo asi nebude tak skoro.
Ako súvisí tvoj život s tvojim bratom?
Aj v kutici o pár metroch by som bola radšej ako v tomto.
Zničia ti život.
Hed prec
Pokial sa od nich, aj brata, neodstrihnes, nikdy ti nebude lepsie, nikdy.
Nemas rodinu, prosto nemas.
Precitaj si o narcistickej poruche rodic - dieta, zlate dieta - to je tvoj brat a obetny baranok - ty. Pokial to nestopnes budes vyuzivana, aj tvoj priatel, aj vase deti donekonecna.
Stopka, odstahovat sa, nech to stoji, co to stoji, natvrdo prerusit kontakty, zmenit si cislo a nech nevedia kde sa stahujete, ziaden kontakt, ani socialne siete, ani sms na narodky ci Vianoce, inac si zase v srackach. Pozor na spolocnych znamych, pribuznych, ziadne info.
@autorka
prosím ťa, odlep sa od svojej maminky manipulatorky.
Tvoj priatel ma byt pre teba na PRVOM MIESTE, potom az rodicia. Naozaj chces ho zdeptat do takej miery, ze to chalan nezvladne?
Nepotrebujete domcek! Kupte si jednoduchy 2izbacik, nabytok z bazaru, neraz ludia aj daruju a odstrihni sa uplne od svojej matky. A nech vydiera, nech reve..... ty teraz mas uz zodpovednost za svoju rodinu.
Ty sa zbal a utekaj od tvojej matky co ti nohy stacia, tvoja mama by sa mala dat liecit, toto normalny clovek svojmu dieťaťu nerobí, uvedom si uz mas novu rodinu (ty, tvoj priatel a mala) oni sa uz nemaju pravo do toho montovat... Ty sa mas starat o svojho brata? On je akoze nesvojpravny? Myslim ze uz je schopny sa o seba ked je posledny rok na skole... Ci mu tvoja matka ešte chodi rit na hajzel utierat? Vztahy v tvojej rodine su chore... To pocujem prvy krat v zivote aby malo dieta na strednej skole 3 roboty a jednu vyplatu davala rodicom... Ja ked som brigadovala na skole a nahodou som si dovolila kupit domov nieco na jedenie, tak sa oco so mnou pohadal ked som si nezobrala peniaze za nakup... Ty sa zober a utekaj lebo raz pride den ked tvojmu priatelovi prasknu nervy a bude utekat sam bez teba a malej a neviem ci budes spokojna ked tvoja matka pripravi tvoju milovanu dcerku o milujuceho otca
Hm, to si toho stihla neuveriteľne veľa...
Kolko penazi ste rodicom dali na obchod?
no ty si z toho dobre mimo🤦 utekaj prec cim skor
Prečítala som po informáciu, že už počas strednej školy si mala brigády a prispievala na domácnosť. K tomu radšej nič nenapíšem. Potom som prečítala len posledné 2 vety. Máš novú rodinu (ty, partner, dieťa), tá má byť pre teba na prvom mieste a rodičov si treba "upratať". Dať im pravidlá a povedať na rovinu, že ak ich nedodržia, zrušíš kontakty a vnuka ani teba neuvidia. Inak riskuješ, že prídeš o chlapa a otca pre svoje dieťa a z tvojho dieťaťa vychováš ďalšieho ľahko ovládateľného človeka. Takže je to o tom, či je pre teba dôležitejšia tvoja nová rodina a tvoje dieťa alebo hentakí rodičia.