Pekný deň prajem ...Už to síce trvá niekoľko rokov ale stupňuje sa to ..Sama neviem ako začať....mam priateľa trávim s nim pomerne dosť času ale je to tým ze plánujeme spolu bývanie chodíme po výletoch atď...súrodenci a ani rodičia mi to neprajú...mama so sestrou sa somnou ani nerozpravaju ak niekam idem brat mi vykrikuje ze niekam idem...a otec ma slovne uráža....není tak žeby som doslova nič nerobila vždy niečo spravím a on mi už niekoľko rokov vykrikuje ze som.leniva a že som hanba a že nech sa pozriem aká som že sa môžem za seba hanbiť....niekedy sa cítim pri nich ako cudzia ako by som ich nebola....prosím poraďte co mam už robiť nebaví ma to deň čo deň počúvať..sama som z toho už psychicky zle ...celý život som ta najhoršia
Koľko máš rokov? Pracuješ? Ak si dospelá, tak bolo na mieste sa už dávno odsťahovať.
Napis,estw aj co im vadi a ake su icu obavy. ;)
@sandra224 prečo to niekoľko rokov trpíš? Odsťahovať sa, zdieľaný byt a vybavené
@sandra224 kolko mas rokov?