Problémy v medziľudských vzťahoch
Potrebujem sa trocha vyrozprávať. Už ma to hnevá, som introvert, mám 4deti a dobrého tiež introverneho muža, dobrú prácu z domu. Vždy som bola tichej povahy, počúvac ostatných. Nikdy som nemala nejako veľa známych až posledné roky sa to zmenilo keď sme sa prestahovali do obce kde je mnoho mladých rodín, prirodzene sa tu vytvorila komunita. To je asi skvelé, ale musím uznať že namna ako na introverta je to veľa. Je tu veľmi veľa extrovertov, každý by stále o niečom komunikoval, rozprával, sťažoval sa. Mám pár bližšich kamarátok, všetky sú ukecane a komunikovali by denne. ja sa naozaj veľmi snažím udržovať tie kontakty, komunikovať, počúvať ale nie je to moja prirodzenosť. Proste sa mi stane
Ahoj, úplne tá chápem. Musí to byť pre teba náročné. Ja by som volila cestu otvorenosti a úprimnosti. Normálne im povedz, že si rada s nimi kamoška, ale že proste ty to máš ináč. Buď to pochopia a bude to fajne, alebo sa budú urážať ďalej. Ja som rovnaká, dlho som to však nevedela pochopiť prečo sa kamarátky hnevajú, hlavne keď som chodila do školy, bolo to pre mňa vyčerpávajúce. Nakoniec som skončila s jednou kamoškou v inej krajine, s ktorou si sem tam napíšem a pár krát posedime s priateľovi kamosmi. Ináč mám pokoj od všetkých. Jasne, že niekedy zatuzim po takej partií alebo kamoskach, ale keď si zase spomeniem koľko je to roboty a hnevu a ako to nechápu, tak som rada ako som a spokojná, že som sama 😀 a nemusím vymýšľať výhovorky prečo sa mi nechce von. 😉 držím ti palce
@viestta ďakujem 🙂
@nerya ja sa aj snažím im to úprimne a diplomaticky vysvetliť, ale ak to aj pochopia o pár chvíľ sa to znova zopakuje. Mam pocit akoby som sa ocitla niekde v škôlke, že sa rieši ako kto sa často ozýva a či to je dostatočne často a pritom sa snažím ozvať aj ja, len to asi stále nie je dostatočne pre ostatnych. Mňa len tie urazenia vždy moc trápia. Ďakujem 🙂
nie si povinná nikomu nič vysvetľovať a môžeš si žiť po svojom, tak, ako to vyhovuje tebe, teda vám. Slušne povedz kamarátkam, aj to len preto, že sú to kamarátky, že nie si typom, ktorý potrebuje neustále spoločnosť, že si rada sama. Nie je to preto, že by ti v ich spoločnosti nebolo fajn, ale si skrátka introvert a stretnutie pár krát do roka ti stačí. Bodka. Nemá ťa čo mrzieť, mne osobne by veľmi vadilo, keby stále odo mňa niekto očakával, že sa mu ozvem, že s ním budem všetko riešiť a pod. Prečítaj si niečo o asertivite a začni sa tým riadiť a nebude ťa trápiť, ak sa niekto urazí.
Veď im na rovinu povedz, že nevieš kde Ti hlava stojí 4 deti, práca a povaha, ktorá nemusí mať stále kontakty sprav si tak trocha srandu zo seba.Ale extrovert introverta nepochopí s tým rataj
tiež by som to asi vysvetlila, ze ty nie si taka, ze potrebujes denny kontakt, snad to pochopia... ale extroverti to naozaj nepochopia.
ja ta plne chapem. ja tiez potrebujem samotu, svoj priestor
pri 4 deťoch máš čas aj na kámošky? Tak to sa a si pôjdem učiť od teba...😉
Rada si popíšem alebo budem písať. Tiež som taká ..lenže veľa ľuďom v mojom okolí to namne vadí a ja to viem , vidím... Není dobre sa s tým trápiť aj keď viem že to nejde ..mne sa lepšie napríklad píše. Písať viem ale vyjadriť sa slovne až také nie 🙂niečo na tom bude ,je to dar si myslím . Niesme ako každý ". A treba to vedieť využiť ale ako zatiaľ neviem. A preto snažím sa vyhýbať takým ľuďom ,ak má neberú aku som . Načo tráviť čas zbytočne
@mamusa34 áno, presne aj ja radšej píšem. Aj preto že sa viem lepšie vyjadriť, ale aj preto že odpíšem vtedy keď môžem a mám kľud. Ale presne akoby to nikto nevedel pochopiť v mojom okolí. Je mi jasné že extroverti ťažšie pochopia introverta a jeho potrebu byť chvíľu sám a ticho. Už pri deťoch mám pocit že som vystavený citrón a potom sa jedna kamarátka urazí že som sa ozvala len druhej a jej nie. Fakt je to ako škôlka sledovať také veci. Ja vysvetľujem dcere ktorá má 7 že sa netreba urážať ak sa jedna kamarátka baví aj s ostatnými a potom si uvedomím, že to iste riešia aj dospelé ženy. O asertivitu sa naozaj snažím, ale niekedy to nejde a prepuknú vomne výčitky či som naozaj taká strašná. Ďakujem dievčatá.
Prepáčte, nedalo sa mi dopísať, tak pokračujem tu. Proste sa mi stáva, že už mám pretlak v komunikácii. Mám dosť deti, aj prácu mám toho nad hlavu a tak zabúdam sa občas ozvať kamarátkam. A už nie raz sa mi stalo, že sa urazili - ozývam sa malo, neskoro, malo telefonujem atd atď. Ja som naozaj vďačná za to že mám kamarátky a mám ich aj úprimne rada, ich extroverne povahy sa vždy snažím akceptovať a počúvam ich. Ale už má naozaj unavuje, že mna nikto nepochopí že niekedy potrebujem ticho a nepremýšľam len nad tým komu dnes zavolať a porozprávať sa. Máte to aj vy tak či som sama na tejto planéte? Môj muž pre istotu komunikuje len so svojimi kolegami a so svojou rodinou. Viem že on ma chápe, ale napriek tomu sa cítim ako odlud.