Problémy so švagrinou
Ahojte, zaujímal by ma postoj iných žien, že ako by ste zareagovali v podobnej situácii. Mám manžela a malé dieťa. Manželovi umrela mama keď bol malý, má o dosť staršiu sestru od neho (mohla by mi byť mamou). S manželom sme spolu dlhé roky od mojich 15. V minulosti keď som bola mladá cca 19 ročná som manželovu sestru obdivovala, bola pre mňa takým "vzorom", postupne som ju začala brať ako svoju kamarátku, sestru, skrátka mám ju rada. Manželova sestra je sama, nemá muža ani deti, má t.č. takmer 50 rokov a na svojho brata je dosť fixovaná, niekedy až moc, ale nikdy mi to nejak nevadilo, chápem to. Súrodenecký vzťah manžela a jeho sestry som sa vždy snažila podporovať, je mi ju t.č. aj ľúto, že je taká osamelá a často ju k nám volám, aby nebola sama. Vždy keď príde požičiam jej všetky veci - kozmetiku, oblečenie, pyžamo (ona si veci neprinesie), ako keby mi prišla vlastná sestra, správam sa k nej pekne. Trávi u nás každé sviatky a príde aj v lete vždy na pár dní, tak raz za mesiac/dva. Manžel jej prítomnosť nejak k životu nepotrebuje a často mi za to vynadá, že čo ju k nám furt ťahám, že mu lezie na nervy, že ako si zariadila život, tak má, že je sama lebo sa tak rozhodla a on za to nemôže, atď., no skrátka nemá moc záujem o častý kontakt. Ja som si vždy myslela, že máme s mužovou sestrou pekný vzťah a tiež ma má rada, bola som rada keď prišla. Ale opak je asi pravdou. Minulý rok, keď som bola tehotná, tak s ňou mal manžel konflikt keď bola u nás (ja som sa do toho nechcela moc miešať, ale tak bola som na mužovej strane) a ona sa nahnevala, urazila a o pár dní z toho obvinila mňa, vraj intrigujem proti nej, lebo na ňu žiarlim, chcem zničiť jej "krásny vzťah" s bratom, obvinila ma, že ju neznášam atď. Toto sme si vysvetlili, resp. ja som jej vysvetľovala, že to nie je pravda a konflikt pramenil čisto z pocitov manžela . Zdalo sa, že je kľud. Ale odvtedy takmer vždy keď príde k nám, tak počúvam (tak medzi rečou to proste spomenie), ako som proti nej ja "intrigovala", ako za ten konflikt môžem ja lebo som naviedla muža... vždy jej to vysvetľujem, že to nie je pravda a bránim sa. Keď tu bola naposledy, tak ma zase pri debate obvinila, že ona vie, že ja som na ňu v minulosti dosť žiarlila na jej vzťah s bratom, zase som sa bránila, že to je totálna sprostosť, opýtala som sa jej kde na toto chodí a ona, že to proste vie.... V ten deň sa okrem toho z ničoho nič odula a nebavila sa so mnou a keď prišiel muž domov, tak bola na neho normálna, doteraz neviem čo sa stalo - keď som sa pýtala čo jej je, povedala nič a odutá bola. Stále na to myslím a už mám toho dosť, cítim to ako krivdu a pripadám si ako totálna chudera/blbec - tento jej postoj ma dosť serie, pretože keby nebolo mňa, tak by ju jej brat zavolal možno raz do roka a možno ani to nie. To ja mu stále prízvukujem, aby jej písal, volal zaujímal sa, pretože ona na ňom lipne a je sama, nemajú mamu atď.. Iná žena by ju kopla do riti a neriešila. Manžel ju často keď je u nás ignoruje, čas s ňou trávim ja, on mi povie, že mu lezie na nervy a zavrie sa v izbe za počítač, alebo ide preč, je nervózny, odvrkuje. Povie, že je náladová stará dievka a on ju nemôže ani počúvať, že sa mi čuduje. Som z toho celého proste znechutená, nebaví ma neustále sa obhajovať z niečoho čo som neurobila a ani to tak necítim. Nechápem prečo by som na ňu mala žiarliť alebo byť proti ich súrodeneckému vzťahu, nechápem kde to berie. Ja sa skôr snažím mať s ňou pekný vzťah, lebo je to mužova sestra, manžel nemá mamu a ona mu je najbližšia, a ja mám sestru od malička ťažko chorú. Vždy mi sestra chýbala. No mám pocit, že o toto stojím iba ja a je to skôr naopak, t.j., že ona žiarli na mňa a na to, že manžel má svoju rodinu a ona nie je stred jeho vesmíru a teda rada ma vôbec nemá. Ja už neviem ako sa k nej chovať, už ma to nebaví stále sa obhajovať. Ako to mám vyriešiť, to ju mám ozaj začať ignorovať a kašľať na ňu, nevolať ju a neriešiť?
Tvoj muž ju ignoruje. To hovorí za všetko. Asi sa potrebuje už odpútať a žiť svoj vlastný život
Mala by si jeho želanie rešpektovať
Švagriná tiež potrebuje odstup od vás a žiť si svoj život.
to, ze ty mas s jeho sestrou dobre vztahy neznamena, ze tvoj muz ju bude milovat, aj ked su pokrvni pribuzni
toto si vyhod z hlavy ako prve
ak s nou chces byt kamoska, tak bud. chodte na kavicky, do kina, urobte si ladies nights, cokolvek. ale domov ju netahaj a muza do toho nenut
jemu bude stacit, ak ju uvidi tu a tam. nesil to
Prestan ju pozyvat .. ozyvat sa.. ked sa ti potom ozve ze co sa deje? Jej povies ze cele roky si ju k vam pozyvala ty ale ze Po jej reciach o tvojej ziarlivosti na ich krasny vztah si sa rozhodla dat sancu muzovi nech ju k vam pozve on. Tak nech si pocka na jeho snahu ked tvoja nebola dost dobra.
Ona žije takmer 100 km od nás...sama.
No podla mna by bolo najlepsie aby sa s nou narovinu porozpraval manzel, aby sa zobudila z tej iluzie, ze nie tebe vadi, ale jemu...ale najde on odvahu?
Pre nu je lahsie hodit to na teba ako si podla mna pripustit ze bratovi na nej nezalezi.
Chapem ta, lebo aj ja mam svagrinu ako sestru, aj vekovo rovnaku.
Ale ked to nejde napravit, tak asi lepsie pre teba obmedzit kontakt.
Vies, preco ju tvoj manzel tak neznasa ked sa o neho starala?
@euka210 nestarala sa, keď mama umrela, tak ona bola už dospelá a žila svoj život, on žil s otcom u svojej babky a tá sa o neho starala. Muž mi stále rozpráva, že on nechápe, kde ona nabrala ten akože "krásny vzťah", že šak na neho od malička žiarlila, že sa vôbec narodil....Ona až po určitom veku ho začala tak viac vyhľadávať a lipne na ňom, asi si uvedomuje, že nikoho iného nemá. Aj keď je u nás...tak len kde je muž, proste ho má rada. Ja to chápem. Nevadí mi to, vadí mi to z čoho ma obviňuje.
Nepovedala by som, že ju manžel neznáša....skôr ju nepotrebuje, akceptuje ju ako sestru,ale nelipne na nej tak ako ona na ňom.
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami - prestaň sa snažiť.
Ona si k tebe dovoli len to co jej ty dovoliš. Pride k vam s kabelkou ty jej das pyzamo papuce vsetko a este si zla. Nema Ta rada. Tak naco sa jej tak vnucujes? A este pocuvat aka si ziarliva? Ved si toto robis sama. Nemusis.
za dobrotu na žobrotu... vykašli na sa švagrinú - nech si žije ako uzná za vhodné... vôbec by si sa nemala miešať do vzťahu manžela a švagrinej...
No a tymto by to asi pre mna haslo. To niektorym ludom mozes vysvetlovat do nekonecna, ale ked raz nieco nechcu pochopit, tak nepochopia a zbytocna tvoja snaha.
Jedna voci druhej si riesite svoje vlasne osobne komplexy. Tebe chyba sestra, tak sa silou mocou snazis, aby ste boli super kamosky a najma aby tvoj manzel mal s nou super vztah, aj ked o to nestoji. Jej chyba rodina, plnohodnotny vztah, mozno deti, tak je asi trosku frustrovana z toho, ze vam to klape.
Nesil tieto navstevy, nevolaj ju k vam stale. Nechaj, nech ju zavola brat, ak o to bude mat zaujem. Nie je to tvoja sestra a nikdy nebude, hoci sa o to budes akokolvek snazit, vzdy bude pre teba cudzia a vzdy bude drzat stranu bratovi, nie tebe.
Nechce sa mi to cele dlhe citat, ale aj z polovice je jasne, ze tancujes na krehkom lade. Zo dobrotu na zobrotu. Naco??? Tvoj muz ma pravdu.
Povedať jej, že odteraz bude chodiť k vám len vtedy,keď ju pozve tvoj manžel. Aby sa jej otvorili oči... Z tých konfliktov viní teba, takže si myslí,že si pretvárka a nemáš ju rada.
Neviem, prečo musí chodiť stále iba k Vám . Nemá aj nejaké kamarátky a tak? Brat ju moc v dome nemusí , tak by som ju moc nevolala. Vy máte už svoj život aj s dieťaťom. Ja by som tiež nedokázala v 50 takto otravovať mladú svogrinu s dieťaťom.
Tak postupne sa ukazuje ako to bolo v minulosti a to má vplyv na súčasnosť.
Ona uz dospelá žena si žila svoj život, žily jej netrhal malý brat. Vtedy tam nebola "súrodenecká"láska.
On sa postavil na vlastné nohy s pomocou starých rodičov, bez prudkej účasti sestry. Potom ste sa našli vy dvaja a kedze ti chýbal element sestry, máš dobré a chapave srdce, cit pre rodinu, zacala si svagrinu ťahať do vasej rodiny. Spájať puto.
A teraz si ty na vine. Za všetko. Obratilo sa to proti tebe.
Od muža že ju furt pozyvas.
Od nej ze si žiarlivá mrcha.
Muž asi vie prečo nemá k nej vrely vzťah. V jeho najťažšom období ju nemal nablizku, ona žiarlila, nebudovala si vzťahy, má svoje muchy ktoré on prekukol viac ako ty,
Ty si ju možno idealizujes viac ako je v pohode, snažiš sa až príliš. Pre mna je nonsens nedoniest si kdekoľvek aj ku vlastnej sestre (nieto ku svagrinej) svoju vlastnú bielizeň/pyžamo/kozmetiku a hygienicke potreby. Príliš - v zmysle ze aj tak ta osere. Chapeš ?
Znova sa v kľude s mužom porozprávaj, ako to bolo a preco ma voči nej taku averziu, nejaký dôvod na to má, len to v hlbke skryva. A nebude to iba jej súčasné "starodievoctvo".
Na švagrinu sa tak neupieraj, už sama vidíš ze to prepina a ide si tú svoju utkvelu predstavu a neskutočne brojí proti tebe.
Teraz jej je uz brat dobrý, ked sa citovo na nom chce priživovat ? Ked už má svoj rodinny život, manželku, dieťa a ona hole ruky. Ved mohla mat partnera, mize mat priatelov, kamaratov v nejakom klube, nejaku partiu v koničkoch, nemusi žiť prázdny život a vypĺňať ho bratovou rodinou. Kde bola doteraz ?! Iba vďaka tebe si boli bližšie a tak ta z vďaky zdrbava.
Nesil to.
Snazila si sa ? Snažila. Uz prestaň, aj ked ta to trápi. Nepozyvaj, ak aj návšteva tak iba káva, chlebicek, posedieť, pripadne na nejaký sviatok obed a domov. Žiadne nocovanie, dovolenky u vás, výlety. 100km nie je štreka, to otočí návštevu za pár hodín.
Nezaslúžiš si ani muž ani ty takéto buzerovanie.
To by som si radšej šla niekde s rodinou oddýchnuť na víkend , ako pozívala švagrinu skoro stále na dva na tri dni. No načo ?
Ja ťa celkom aj chápem.. chcela si udržať vzťahy v rodine, muž sa k tomu nemal a tak si bola aktívnejšia ty.. ja napríklad nevidím v písanom, že by si to robila nejako pre svoje potreby, jednoducho preto že si mala úprimne rada svoju švagrinú ktoru zase muž nejako k životu nepotrebuje..
nevidím na tom nič zle, pretože sama prežívam čosi podobné so svokrou a muzovou rodinou.. mužova mama je fajn, ja som ju mala vždy rada hoci má určite vlastnosti ktoré sú ťažko chapatelne premna introverta .. ona je extrovert, má nazory a zvyky ktoré sú totálne odlišné od nášho života s mužom, ktorý je tiež introvert.. zdôveril sa mi že od určitého času svojej rodine absolútne nerozumel, cítil sa tam vyčlenene a sama svokra mi raz povedala že vie že jej syn je úplne iný ako ona a jej dcéry.. napriek tomu udržujeme kontakty, ale ja som ta čo iniciuje aby sa muž ozval, aby nezabudal na svoju mamu.. tá sa totiž len tak sama od seba neozve (vraj nechce otravovať), takže ak by bolo na mojom mužovi, nevidia a nepocuju sa aj ako je rok dlhy.. ja už mamu nemám preto mi je ľúto že ten vzťah mamy a syna by šiel do stratena.. a napriek tomu všetkému cítim, že ak muž urobi nejaké svoje rozhodnutie ktoré sa svokre nepozdáva, tak je to pre ňu akoby moja vina.. nevravím že ma moja svokra nemá rada, určite aj má, ale mám nejaké indície ktoré mi naznačujú priepast medzi nami.. tak to proste asi byva medzi ženami v rodine.. muž nerieši nic a ženy riešia všetko či už vnútorne, alebo aj navonok..
Na tvojom mieste by som sa ešte raz so švagrinou porozprávala, vysvetlila jej že to čo vníma ona zo svojej strany si nikdy tak nemyslela a vždy si ju mala úprimne rada, preto ta mrzí ako to vníma - teda ak je ešte u vas.. ak nie, nechaj to tak a už by som sa prestala ozývať, pripomínať, čokoľvek a nechala to už len na nich dvoch ako si udržia vztah.. podľa mňa každá krivda prejde, ten pocit.. len to chvíľu trvá a je to veľmi nepríjemne..
Ja v sebe zažívam teraz vnútorný boj, pretože sme boli s rodinou muža na chate.. tam sa velmi vykristalizovali, resp.ukazali určite veci, bohužiaľ bolo asi namne vidno ako mi niečo prekáža a tak mám dojem že som ja ta zlá v ich očiach, hoci som aj nikomu nič nepovedala, len som sa pár krát ohradila.. nepochopili sme.sa navzájom, takže výlet vypálil blbo.. ja mám teraz v sebe tiež krivdu, ktorú spracovavam a premýšľam či si oni vôbec uvedomili prečo.. nemám teraz už v úmysle nič riešiť, nechám vzťahy na svojom mužovi a budem sa tváriť že neexistujem, hoci mi to je ľúto..
Podla mňa v takýchto "hádkach" nikto nebýva na vine, každý len vidí veci zo svojej perspektívy a na svoj názor má nejaký dôvod, ktorý my možno nepochopime.. treba asi nechat to tak, nech to nejako dopadne samé..
Pozri sa na to aj z muzovej strany. On v podstate vyrastol ako jedinacik, takze sa ani necudujem, ze k sebe nemaju blizko. Presne si to vystihla, on akceptuje fakt, ze je to jeho sestra ale to je cele, on s nou svoje detstvo neprezival. Tvoj muz ma pravdu, jeho sestra sa sama rozhodla, ze bude sama, ze nebude mat deti a ani muza a od tvojej svagrinej je to pokrytecke ze sa teraz hra na to cim nie je. Preco si myslis ze sa mu stale tak vnucuje? Ma strach ze sa o nu nebude mat kto postarat tak teraz to hra na city, ze ved ona ma so svojim bratom vrucny vztah. Ja byt tebou, prestala by som byt iniciativna a nepripustala si ju k telu. A uz vobec by som sa nesnazila byt jej kamoska. Podla toho co pises tak je dost falosna
ja som myslela,ze je sama,pretoze v mladom veku sa starala o svojho bratu po smrti mamy a tym padom odsunula svoj osobny zivot...ale ked sa ona onho nestarala...tak nechapem preco sa silou-mocou autorka snazi....a zbytocne....svagrina ziarli, zjavne bola vzdy stredobod vesmiru a teraz je sama a zatrpknuta.....ja by som navstevy nesilila....max. raz rocne pozvala a hotovo....
Nechápem ťa načo sa tak snažíš keď evidentne ona ťa nemá rada a ani tvoj manžel ju. Proste ju nerieš a každý bude spokojný 😊
Ďakujem za vaše rady a čas ktorý ste mi venovali, v mnohom máte pravdu, prestanem s týmto svojím prístupom a nechám to na muža. Záležalo mi na ich vzťahu aj na našom vzájomnom. Asi som sa naozaj nikdy nezmierila so sestriným stavom. Ona je ťažko postihnutá, nevníma nás, nepozná. Dlhé roky som sa o ňu s rodičmi starala, v podstate celé detstvo, teraz je už v ústave lebo rodičia sa o ňu nevládali viac starať, navštevujem ju. Vždy keď ju vidím je mi ťažko a poviem si, že keby sa teraz postavila zdravá a usmiala sa na mňa, tak ju objímem a už nepustím. To sa nikdy nestane a musím sa s tým konečne zmieriť a prestať ju hľadať v inej osobe. A máte pravdu, je to mužova vec, nemôžem mu vnucovať to čo ja považujem za správne. Viac ju volať nebudem, nech sa dohodnú oni dvaja. To ešte len budem zase ja tá zlá, lebo povie, že som muža nahovorila, aby ju nevolal, ale už kašlem na to. Znechutená som z toho už.
ak zase budes zla...neries...niektorym ludom sa nezavdacis aj keby si cokolvek robila...stale si najdu dovod ze je nieco zle....nechaj to plynut a ked budete spolu so svagrinou a bude rypat - bud jednym uchom dnu a druhym von alebo zmen temu a hotovo.....nedovol jej nech ta zdepta a pokazi ti naladu......
Nebudes zase zla. Ty si bola vzdy zla len si o tom nevedela “vzdy “ si ziarlila na ich krasny vztah. Tvoj muz vie preco sa jej vyhyba. Kym rodicia zili ziarlila nanho. Potom na vas vztah . Je sama z urcitych dovodou. Chcela byt sama nikto Nebol dost dobry. Tak ju nelutuj zije ako si sama vybrala. Ona ti sestru nenahradi. Venuj sa radsej svojej rodinke kamoskam. Ludom co Ta maju naozaj radi. Jej smola ze si to u teba pokaslala. No ty si nemozes nechat od nej nepravom ublizovat jej prekrucovanim reality. Keby ju aj zjedli macky ako si ustlala tak bude spat. Tes sa zo zivota. Svojho a jej neries. Ona si ho moze zaplnit inou spolocnostou alebo uzivat samotu.
dala si jej sancu, snazila si sa a vidis..manzel mal pravdu.
inac nepomozes si nech spravis cokolvek. ak ju prestanes volavat aj tak celu situaciu hodi na teba(nie na muza). ale nepripusti si to. spravala si sa pekne, nevyslo to. co uz? nic, nech si trhne