Problém premýšľať

@0silvia0 ano. Vie to zafungovat. Ked mas krivdu zo spravania niekoho voci sebe a pochopis konanie toho cloveka, tak to pomoze

@soldi to je mozne, ale niektore krivdy sa na zaklade spravania sa cloveka sa pochopit ani nedaju. Asi zalezi od daneho problemu. Mne osobne pomohlo skor neriesit, prijat a hlavne odpustit. Analyzou som si moc nepomohla.

Odpustiť danému človeku a aj sebe. To jediné ti pomôže.

Odpustit a prijat. Len neviem ako🤷‍♀️

Treba si povedat, ze dany clovek v danej situacii konal tak, ako vedel a nevedel inak. Bol mozno nevyzrety, bojoval so svojimi slabostami a svojimi problemami a mal mozno potrebu ublizovat inej ludskej bytosti aby sa sam citil lepsie. Ale cas uplynul, kazdy sa niekam posunul, niekto dost, niekto malo, niekto stagnuje. Kazdy clovek sa vyvija a jeho konanie a spravanie sa k inym ludom tvori jeho dusu. Niekto ju ma peknu, niekto skaredu, niekto neutralnu, ale vsetci sme v procese...

Možno na začiatok prijať to, že ľudia nie sú dokonalí, pre každého znamená tá jeho norma niečo iné. Každý má v sebe iné predstavy, ilúzie, čo by ako malo byť. Možno byť iní/lepší nevedia (resp. vtedy nevedeli).

A po druhé ide o to, že ľudia dávajú zo seba von, to, čo v nich je.

Skús regresnu terapiu alebo rodinné konštelácie, lebo niektoré veci nie je jednoduché len tak vyriešiť, hlavne nie tým, že budeš o tom rozmýšľať. To su zranenia duše a to hlavou neporiesis.

@janickacrazy premyslala som uz nad psychoterapiou, ale vzdy samu seba nejako odradim, ze vykladat czdziemu cloveku o mojich starych krivdach bude trapne a smiesne. A ze to budu vyhodene prachy, ci som naozaj taka truba a neviem normalne dospieť a kašľať na to.

Ja chodim na psychoterapiu a velmi mi to pomaha. Ja som mala napr krivdu z detstva ze moja matka mi nikdy nebola oporou, ocakavala som od nej ze bude materinska a lubiaca. A nikdy taka nebola. A terapeut sa ma opytal, ze ci som jej niekedy povedala ze co od nej ocakavam a potrebujem. A tato jednoduchs otazka mi velmi pomohla sa posunut dalej.
To len na ukazku toho ako moze terapia vyzerat. Ked je dobry terapeut tak to naozaj pomaha

Určite to nie sú vyhodené peniaze, môže ti to len pomôcť, keď ťa niečo takto dlho trápi, tak je asi dôležité sa tým zapodievať. Sú aj terapie, kde nemusíš vôbec nič rozprávať.

@soldi a spytala si sa jej to po tejto terapii? Ako zareagovala? Mam podobnu mamu a v detstve som ju vnimala rovnako. Ale s odstupom casu to vnimam uplne inak, uz nemam voci nej ziadne negativne emocie, ale dlho to trvalo.

Odpustit.....
Neznamena,ze mas zabudnut.
Lebo ked ti niekto ublizil,tazko zabudnes,to sa asi ani neda.
Zaklad je odpustit mu. A povedat si:prajem ti len to najlepsie. Chce to zo zaciatku vela cviku,ale postupne to pojde.
Mne tato rada velmi pomohla. A som vyrivnanejsia s minulostou.
Casto mi pride kadeco na um...ale,snazim sa zbytocne sa v tych mysliwnkach nevrtat.

Urcite psychoterapia a nie je to ani trapne ani smiesne.Robis to pre seba, aby si sa posunula, pochopila...a nemusis platit su aj taki co mozes ist cez poistovnu.Hladaj pdychoterapeuta nie psychologa

Ono je toho dost vela nevyrieseneho, vlastne ani neviem kde by som mala zacat. Komplikovany vztah s dominantnou matkou, v puberte strach z neprijatia rovesnikmi (aj par negat. skusenosti) nestastna osudova laska a cele to zakoncime ceresnickou vo forme manzelstva z rozumu🤦‍♀️.... Strateny pripad😩

Tak....az trebars na to manzelstvo z rozumu...asi kazdy si podobnymi vecami presiel.
Zase nemozme vzdy vsetko riesit s lekarmi,ci terapeutmi.
Oni nas nikdy nemaju sancu dokladne poznat. Vedia nas(mozno)nasmerovat niekde,dat nejake rady.
Ale opat to bude najma na nas,co a ci chceme nieco so svojim zivotom robit.

@terezka1947 aj to na od nejakej terapie odradza. Ze su to veci, ktore by som mala zvladnut sama papracovat a povzniest sa nad to. Ale ide to v niecom celkom dobre, v niecom menej a v niecpm som uplne zaseknuta a neviem s tym pohnúť

@0silvia0 nespytala ani nespytam, lebo ona to tak vygradovala, ze to uz nie je jej lahostajnost voci mne, ale otvorena nenavist voci mne. Takze teraz pracujem na tom, aby som sa od nej uplne citovo odputala

Nemoze ti pripadat smiesne a trapne niekomu o krivdach ktore ta trapia hovorit. Keby to bolo trapne a smiesne, tak by ta to tolko netrapilo.

preco nikomu nie je hlupe ist k lekarovi, ked ma chore telo, ale casto sa citi hlupo, ked ma choru dusu? Ved ludia su rovnako emocionalne ako hmotne bytosti. Stav nasej psychiky významne ovplyvnuje nase fyzicke zdravie a vykonnost. Nemas co stratit, urcite sa objednaj aspon k psychologovi, ktory ta nasmeruje dalej. Uz len fakt, ze cele roky si zaseknuta svedci o tom, ze sama to nezvladas a potrebujes pomoct. Ver mi, ze kazdy clovek ma svoje stare bloky, s ktorymi by potreboval pomoct, len niekto ich ma viac a niekto menej. Chodit pravidelne na psychoterapiu je podobne, ako chodit do fitka - staras sa o telo aj o dusu. Vyrozpravat cudziemu cloveku svoje trapenia je ta najlepsia vec, pretoze sa nemusis ostychat - ved ta vobec nepozna! Nemoze to nikomu povedat, nemoze to proti tebe neskor pouzit, nijako to neovplyvni vas vztah, pretoze ziadny nemate. A ty si zasa mozes byt ista, ze k tebe nebude falosne zhovievavy, ze ta bude profesionalne a bezpecne navigovat, aby si ty sama prisla na riesenie problemu. Drzim palce!

Tak...skus najprv niekoho blizkeho.
Ono aj odborna pomoc.moze byt super,aspon nasmerovanie.
Za to nic nedas.

@soldi velmi vela je takychto citovo chladnych rodicov. Ono sa o tom akosi kedysi nerozpravalo a ludia neriesili svoje dusevne rozpolozenia, len jednoducho fungovali a zranovali jeden druheho. Teraz vsade naokolo citam, pocujem o narcistickych matkach, ktore svojim detom podryvali sebavedomie. Aj dnes som tu niekde zazrela tento clanok
https://najmama.aktuality.sk/clanok/320295/znak...

Sama mam mamu s poruchou osobnosti. Cim je starsia, tym je s nou na nevydrzanie. Ale ja to riesim tak, ze zo slusnosti navstivim, komunikujem v neutralnom mode, nezapajam sa do jej manipulacii, nelutujem, vypocujem, neriesim... beriem ju taku aka je a nic neocakavam.

@soldi teda neocakavam zlepsenie, lebo sa to vekom zhorsuje. Ale vnutorne som od nej odstrihnuta, nenecham posobit jej negativitu na mna aj ked mi vobec nie je prijemne byt v jej pritomnosti. Cely zivot som sa citila v jej pritomnosti neprijemne napata, neprijata, uz ako dieta som od nej bocila😔

@0silvia0 ano. Dost vela veci pasuje, nie vsetko. Moja matka mi este ako 33 rocnej robila take veci, ze ked som si dovolila jej vytknut to, ze nechala moje 2 rocne dieta v kociku same uprostred ulice ( po ktorej chodili auta!) tak mi oznamila ze 19:00 sa jej musim prist ospravedlnit inak sa so mnou uz nikdy nebude bavit.
Takze mne ona ako clovek vobec nechyba. Je mi bez nej ovela lepsie. Cely zivot som sa jej snazila zavdacit, vsetko jej podriadit a aj tak nikdy nebola spokojna. Chyba mi materinska laska. Uz som sa vsak zmierila s tym ze to je nieco, co nikdy mat nebudem, o to viac si uzivam ze ja mozem byt matkou a davam si velky pozor aby som nebola ako ona ale sucasne aby som nesla do opacneho extremu 🙂
Ja som mala tu smolu ze muza som si nasla rovnakeho ako je moja matka. Ale uz sa s nim rozvadzam a az teraz zistujem, ze kto vlastne som a aka som 🙂

@0silvia0 ano. To su presne tie pocity. Len stres a napatie. Gratulujem ze sa Ti podarilo vnutorne odstrihnut, urcite to nebolo jednoduche

@soldi u nas doma to kompenzoval laskavy otec plny prijatia. On je v nasej rodine srdce rodiny, on bol a je pre mna hlavny rodic. Ak by nebolo jeho, tak by som sa asi dodnes cez to nedostala.
Mam kolegynu, ktora ma tiez narcisticku matku a tak isto si nasla narcistickeho muza. Ono clovek ked z domu pozna tieto crty spravania, tak u partnera ich beries v pohode, nesvietia ziadne kontrolky. Zle ale je, ze tieto psychoporuchy osobnosti mozu byt dedicne. Tiez pozorujem iste naznaky u mojho syna.
Drzim ti velmi palce, ked sa cez to dostanes, budes nova, silna zena🌷

@0silvia0 u nas sa bohuzial otec uplne distancoval od vychovy. Ja som tu laskavost a starostlivost nasla u babky, ta bohuzial zomrela pred 10timi rokmi.
Ale ano, presne ako pises, mne muzove chovanie bolo blizke lebo som to poznala z domu. Ziadne kontrolky. Este som sa ho vzdy pred vsetkymi zastavala 🤦‍♀️
Som vdacna ze som spoznala ludi ktori mi otvorili oci a pomohli mi oslobodit sa od tychto dvoch narcisov a manipulatorov v mojom zivote.
Deti mam 4, tieto sklony trosku badam u najstarsieho ale on je dost empaticky, tak hadam sa to nezvrhne

@0silvia0 a ako Tvoj otec vychadza s Tvojou matkou?

@soldi aj moj syn je dost citlivy, ale iste manipulativne crty sa u neho prejavuju, ale viem to prekuknut a neskacem mu na to, snazim sa to upratat v zarodku.
Moj otec a mama? Otec je submisivny a trpi jej vrtochy. Su stale spolu, mama ho zhadzuje, rype do neho, pred vsetkymi, vytahuje stare neriesitelne somariny, aby sa ona ukazala v dobrom svetle. Ziarli na neho, lebo otca ma kazdy rad a od nej kazdy boci, ona to tazko znasa, len si nedokaze uvedomit, ze je to kvoli nej samej, ona sa vidi inak, ona seba vidi ako empaticku, najmudrejsiu, najuzasnejsiu, pritom je to uplne opacne.
Otcovi som ukazala clanok o poruchach osobnosti, bol sokovany, ako to na nu sedi. Snazi sa ju brat ako choru osobu a znasa ju, uz s nou vie komunikovat, na vsetko jej pritakava, vyhyba sa konfliktom a konfrontaciam, lebo hadky su pre mamu zivna poda. Teraz otca drzime my, vie, ze keby nieco, moze sa na nas spolahnut.