Prísne veriaca rodina

Ahoj🙂 Kedze si na ID a v podstate zavisla na rodicoch, nevies, ako dlho s nimi budes este byvat, kym sa osamostatnis. Skoda, ze neuvadzas vek. Ale ako dlho si este ochotna takto zit? Sice “radsej ides a vydrzis to tam”, ale nebavi ta to tam a je to strata casu... Chapem tvojich rodicov, niektori ludia su proste taki. Ale nemyslim, ze tu ide o kostol ako taky-ale ze ak nekonas podla zelani/zvyku rodicov, bude zle. Moze sa to v buducnosti tykat aj inych veci...vychovy, financii, tvojich zvykov aatd. Ja som nasich postupne navadzala na MOJE pravidla, ked islo o mna a moj volny cas. Mozno ich tym potrapis, ale budes zit SVOJ zivot, nie ich.

Tak ak planujes deti a rodinu, predpokladam, ze sa casom odstahujes tak ci tak. Urcite mus a deti nebudu s vami doma byvat? Hladaj pracu, s ktorej utiahnes aspon garzonku, to ti na zaciatok na precistenie mysle a odstrihnutie rodicov staci. S vierou ti neporadim, my veriaci sme, do kostola ideme ale uplne minimalne, na to, aby sme v rodine vyznavali krestanske hodnoty a hovorili o bohu to nepotrebujeme. Co bude s nejakymi buducimi detmi tiez teraz este nespekuluj, tvoj nazor mozes este sto krat zmenit, uvidis, co partner. A s rodicmi to nehrot, oni to nepochopia a budes mat stale len vycitky kazdy den, radsej sustred vsetku energiu na odchod.

Vyrastala som v rodine,kt.brala vieru vazne. Nikto sa mi nevyhrazal. Ale tiez som v pyberte bojkotovala vsetko....citala mnoho knih,ozaj asi vsetky nabozenstva,skoncila som pri Abdrushinovi.....Aj som verila,aj sa mi nechcelo,aj mi nedavali veci zmysel. Moja viera sa mi nezdala dostatocne "cool".

Ale....dozrela som a som rada,ze som mala nejaky zaklad,na kt.staviam. A viem,v koho som uverila.
Cize...myslim,ze kazdy mlady clovek sa hlada. Aj v oblasti duchovna.
A cakam,ze aj moje deti budu na tom podobne....

Ja by som odišla z domu čím skôr je to toxické prostredie. Mne tieto reči nechali rôzne sexuálne bloky z ktorých sa neviem dostať lebo všetko bolo špinavé a neciste napr masturbácia sex mimo manželstva chodenie spolu.. Ach že 21 storočie. A všetko podliehalo viere

@sszuzu8 ani u nás nemôže sestrin frajer spávať. Ani bývať pred svadbou snim nemôže. Vôbec.😒

Mám ináč 27 už. A polovičný Id. Mám DMO. Normálne chodím. Len mám nemotornú pravú ruku. 3 prsty mám mimo. Zle sa mi narába s vecami, takze niekde do fabriky robiť neviem či by som zvládla.😔 U mna bude problém s hľadaním prace no. Aj so školou a učením to bolo zle. Vždy som mala individuálny študijný plán. Chodila som len pi psychologoch. Neprajem nikomu. Mala som len dve 3 na základnej a mama už musela vyvádzať. Nešla mi matika riadne. Ináč keby mi šla matika a fyzika tak by som šla robiť niečo z letectvom.😞 To bol vždy môj sen. Další problém bol to, že som išla na Gympeľ. Nevhodne zvolená škola. Tam som prepadla z matiky. Ledva som to dokončila. A potom som si nevhodne zvolila humanitný odbor. Takze z toho nič a ani vysoku som neskončila tak som doma a neviem sa pohnúť.

ved rodicia o tom, ze s frajerom spavat nemusia vediet.. naco im to vesat na nos

Rozumiem ti, nie uplne, lebo do tvojej koze sa nikdy nebude moct dat vcitit. Pracovala som v prostredi, kde sa vyskytoval aj kolektiv mladych ludi s postihnutim, bola tam aj jedna baba, trosku starsia od teba, tiez DMO, ale ona mala postihnutie na cele telo, len hlava a mysel uplne v poriadku, no bohuzial, vsetci sa k nej stavaju, akoby do 5 nevedela napocitat. S rodicmi rovnaka dilema, "pracu", ktoru ma v chranenej dielni, este horsie, pretoze v nej pracuju ludia bez rozdielu mentalnej urovne a taky kolektiv ju ubyva, 30rocni maju spravanie 13rocnych. Cesta von je jedine tak, ze skusis vyuzit to, co mas, skusis hladat pracu, ktoru zvladnes, hoc aj cez projekty, cez zdruzenia, hladaj, pytaj sa, na to peniaze su. Takisto sa da dostat aj podporovane byvanie, platia to zahranicne nadacie, skus sa povypytovat v zdruzeniach, co su v okoli, v meste. Nevyhoda sice je, ze byvas na byte s ludmi, kde tiez nerozlisuju mentalne alebo fyzicke postihnutie, ale pred nimi si aspon mozes zatvorit dvere na izbe a vyjst, kedy ty budes chciet. Najhorsie, co mozes urobit, je zacat doma stagnovat. Mozes chodit, hlavu mas ok, co tam po matike, studiu, kolko ludi ma neskoncenu skolu, ucnovku max a uplatnia sa (ok, nie riaditelia, ale na obycajny zivot staci). A ta viera, my sme to mali v rodine tiez prisne, razny sek som urobila vtedy, ked som sa po rozchode s prvym priatelom pytala, ci by som teraz v 23 rokoch mala byt radsej rozvedena (odpoved: aspon by ste mali svadbu a nezili v hriechu)...vtedy som zistila, ze to nema zmysel. Dnes si este vypocujem pri kazdej navsteve, ze kedy zase najdem Boha, kedy zacnem chodit do kostola, v juni mam civilny sobas, cakame babatko, takze kto ho bude viest k viere atd... Ale vypocujem si to a raz ich to snad tiez ptrstane bavit. Svojmi dietatu branit nebudem, ale ani nasilu tahat do kostola a stale kydat reci, ako mne. Kazdopadne, drzim ti palce, len nestagnuj a nevzdavaj sa zo zmenit.

Ahoj, môj exmanžel bol z takej rodiny. Po odstahovani prestal chodiť do kostola ale zistil že mu to chýba a znovu začal chodiť. K tvojej škole a práci: jazyky ti idú? Ak ťa bavia skús sa zamerať na študovanie tých a robiť prekladatelstvo. Jednak si dobre zarobis a jednak ti nebude robiť problém matika.

zbav sa pocitu, ze si zlyhala, gympel, nedokoncena vyska. to ta taha dolu, citis sa mozno menejcenna. ale tak to nie je 🙂 urcite si sikovna, len si musis viac verit. byvanie s rodicmi je niekedy fakt na nervy, si jednoducho ich dcera, kym u nich byvas, tak su ti urcitou autoritou. takto ti ujdu roky a nepohnes sa nikam. popozeraj sa okolo seba, vyskusaj moznosti, nemusi to byt hned terno, praca snov. bud len trosku prakticka, ber vsetky tvoje moznosti ako schodiky, po ktorych pojdes postupne. necakaj hned, ze bude vsetko super 🙂
co sa tyka viery, chodenia do kostola. u nas sme doma do kostola nechodili, ale ja som veriaca a chodila som, lebo som chcela. zijem vieru spolocne s manzelom, co je pre mna obrovsky dar. zial, mnohi rodicia tlacia deti do chodenia do kostola, ale nevedu ich k viere. tym pacom si deti vytvoria nechut, odpor a odmietaju potom svoje deti viest k viere, alebo to robia z principu, lebo je v nich nespracovany hnev, krivda. ty si sama uvaz, ci chces zit vo viere a ked ano, tak potom do kostola budes chodit s radostou. ak ta Boh, viera, vzkriesenie nezaujima, potom sa musis porozpravat s rodicmi.
skus sa trosku vnutorne osamostatnit, uz nemas 18-20 rokov, taha ti na 30, je treba si hladat vlastnu cestu. rodicia tu nebudu vecne, budes zit vlastny zivot a za seba budes aj zodpovedat, takze sa skus postupne ucit rozhodovat sama za seba a aj jednat s dospelymi uz nie ako dieta, ale ako dospely. nastavenie v sebe si musis urobit ty a musis sa tiez naucit presadit sa 🙂
moj ujo ma tiez DMO, je hluchonemy, ma rozne obmedzenia, ale chodil do prace, neboj sa, aj ty si najdes pracu, zacnes sa potom citit inak. vsetci sme nejako zacinali, drzim ti palce 🙂

Ahoj. No my sme bývali s babkou a teda od utleho detstva chodenie každú nedeľu do kostola. Ja som tam viackrát aj spala na babkinom ramene ale proste museli sme. Neskor spevokol v kostole. Samozrejme všetky sviatky atd. Mám všetky sviatosti, birmovka bola zlá lebo to už som mala vlastný rozum a veľa veci mi prišlo mimo. Teraz mám 30, dieťa a do kostola chodime veľmi malo. Na sviatky aj to nie vždy a potom keď dá babka omšu zadusnu ( dáva ju na 6tu ráno). Ani u nás nikdy nespal môj frajer ;)
Ale k veci. Moje dieťa je pokrstené, bude mat aj prijímanie aj birmovku. Nebudem ho ale nútiť každú nedeľu do kostola, ja sama som to neznasala. Ja čím som starsia veľmi oceňujem že sme do kostola chodili, že mám všetky sviatosti a naozaj čím som starsia tým viac verím. Ľahšie sa mi žije.
Ale k veci chápem tomu že bývaš s rodičmi ale teda skús vysvetlit mame že máš 27 a že proste sa ti do kostola nechce. Si dospela. Ja by som sa pokúsila s nou narovinu porozprávať a povedať ako to cítiš. Ja tiež napríklad nepočúvam farára pri kázni ani neviem o čom rozpráva 🙂

No tak tu chvilu vydrz v kostole raz za tyzden. Ak neveris v Boha tak to casom rodicom povedz, ak si mysliš, ze to uz naozaj nevydrzíš. Nútiť sa nemá do viery. Proste nemajú Ta čo nútiť ked nechceš tam chodiť a si dospelá. Skus to povedat knazovi či farárke nech to rodicom vysvetlia.

No zatial, kedze nepracujes, tak ta asi zivia rodicia, byvas u nich, cize asi je fer "podriadit" sa tomu a proste do kostola chodit. Nikto ta nenuti citit to tak vo svojom srdci ale ked to je pre rodicov take dolezite a ty ich potrebujes, tka ten cas tam vyuzi na meditaciu, alebo si to proste odsed.

Ak si chces robit po svojom, tak to by bolo vhodne sa najprv osamostatnit. Z toho co pises mam dojem, ze si ani po odchode z VS nepracovala? Ze nemas este vobec ziadne skusenosti? Ak by si nezvladala normalnu pracu, tak su aj chranene dielne, kde mas pracu prisposobenu tomu, co realne fyzicky zvladnes. A okrem toho je plno inych prac, ktore zvladnes aj s tym, ze jednu ruku nemas tak funkcnu ako tu druhu.
Nepises, ci si uz vobec nieco skusala robit a ci mas aj ine obmedzenia.
Ale ak chces nejaku zmenu, tak raz zacat musis 🙂

Vidím, že skôr ako o vieru, ti ide o to, aby si sa osamostatnila. Začni pracovať, hľadaj miesta kde ťa zamestnajú aj s obmedzením. Napadli mi napr. Call centra. Aj keď "nič moc" robota ale na začiatok aspoň niečo. Skús si pomaličky sporiť. Hľadaj si už teraz efektívne tipy ako ušetriť na varení, nakupovaní, praní, obliekaní... Možností je veľa. Neviem, či si z dediny alebo z mesta, či sa chces odsťahovať ďalej od rodičov. Ale na začiatok keď chces odísť môžeš skúsiť nejakú ubytovnu/niečo ako internát, niekde v mestách sú aj ubytovne kde by si mala izby sama a s ostatnými zdieľala kúpeľňu a toalety. Alebo keď budete viac ľudí v byte, tak podnájom vyjde lacnejšie. Začiatok síce ťažký, ale postupne ak budeš pracovať, mať ID, taktiež šetriť tak si budeš môcť dovoliť nejakú garsónku. Skús sa pozerať po nejakej chránenej dielni. Rôzne brigády hoc aj jednorazové, napr. Rozdávať letáky ľuďom na ulici, aj to je lepšie ako nič. Hlavné ty musíš chcieť, začiatok je síce ťažký ale postupne to pôjde 😊 držím ti prsty 😊

keby ti isla matika fyzicka, tak by si nic s letectvom robit nesla 🙂 Pretoze na pilota & spol. musis mat perfektnu fyzicku, na technicky obor zdrave ruky a samozrejme fyz+mat je tak na informatiku, co u teba nie je mozne. Navyse tento obor je tak preexponovany, ze dostat sa tam je neuveritelne narocne. Je tam obrovska konkurencia. Mozno by si mohla zamavat starym (nerealnym) snom dovidenia a zacat zit realny zivot. Prestan sa lutovat a najdi si pracu. Ako sa hovori - pomoz si clovece, pan boh ti pomoze. Mas 27 rokov. Na co cakas? Lepsia obycajna praca kde stretnes ludi, dostanes peniaze a si v kolektive, ako imaginarna super praca, kedy sedis doma sama na posteli a nic z toho nemas.

No ja Ti poviem k tej viere. Prisne veriaca rodina, mna dviha zo stolicky, ked to pocujem, a to sme veriaci a chodime do kostola kazdu nedelu a prikazany sviatok. Na Velku noc sme v kostole od stvrtka do nedele, v piatok sa modlime krizovu cestu. Ked zacala pandemia, kazdy den sme sa modlili ruzenec aj s malymi detmi, lebo sme chceli.. Tak pre ilustraciu. Ale nebolo to tak vzdy. Ja som z evanjelickej rodiny, teda zmiesanej, otec nechodil do kostola vobec a mama obcas. Starka obcas tiez a mala len take poznamky, ze by sme sa mali drzat Boha. Ale ja som k zivotu potrebovala vieru. Zacala som hladat a placala som sa dlhe roky v ezoterike, az som spadla na uplne dno a psychicky sa dostala do velmi zleho stavu. Moj frajer, dnes uz manzel, bol z katolickej rodiny a do kostola chodil stale. Aj so mnou spaval, ja som sem tam prespala u nich, lebo som bola 60 km od nich, prisla som na vikend na navstevu a tak. Ale o tom, ze spolu spavame, sa tvarili, ze nevedia, ale blbi neboli a nie su, samozrejme 🙂. Spolu sme nebyvali nikdy, az po svadbe sa nastahoval ku mne do bytu. Svokrovci stale dufali, ze sa zmenim. Rebelovala som proti vsetkemu katolickemu. Az po xy rokoch, ked som bola na tom zle a hrozilo, ze sa aj rozideme po 8 rokoch, tak mi do cesty prisiel jeden katolicky knaz a bolo "vymalovane"...veci mi vysvetloval takym sposobom, ze som prestala hladat inde a citila som, ze aj katolicizmus sa da prezit v meditacii a uzasnej hlbke. No ale k veci, spat k Tebe. Prave toto vidim na Tvojich rodicoch ako najvacsiu chybu, nutenie. Viera sa neda nanutit, ale od decka vysvetlovat a napriklad, ja uz aj nasim detom rozpravam, co pre mna Pan Jezis urobil a ze bez neho by som nebola stastna, hovorim im aj o stvoreni sveta, o padlych anjeloch, ako sa z Lucifera stal Zly Duch a skodi nam a Jezis nas prisiel od neho zachranit. Proste nic nezamlciavam a ziadne rozpravocky len o dobrom Jeziskovi...(Mozno pre neveriaceho su to aj tak vsetko rozpravocky, tie osoby nech moj prispevok preskocia 🙂). Ale do kostola ich nenutim a nebudem. Ale ked vidia, ze je to dolezite pre mamu a ocka a Boha miluju a nechodia do kostola, lebo MUSIA, tak im davane dobry priklad. A budem im hovorit aj o nastrahach ezoteriky. Nie som naivna a mysliet si, ze nebudu rebelovat alebo nebudu hladat aj inde, ale verim, ze s laskou dostanu zaklad. Ten najdolezitejsi. Neviem, co pre Teba znamena viera, ale ak to boli prikazy a zakazy, tak naozaj o taku vieru nemas zaujem, co chapem. Ja ale si neviem prrdstavit zit bez Boha, vzdy, ked mi je tazko alebo sa aj tesim, tak sa obraciam na Neho s doverou, raz s prosbou, inokedy vdakou. Lebo viem, ze keby nebolo Jeho zasahu, uz by som tu mozno nebola. Mala som velku krizu a chcela som spachat samovrazdu.
Takze odo mna asi radu, nejaky navod, nedostanes, mozno skusit to, co radili baby vyssie, skusit sa nejakym sposobom osamostatnit. A zatial, kym budes v tom kostole z donutenia, skus to Bohu povedat - nasi ma s tymto stvu, prosim Ta, nevidim zmysel v tejto viere a v tomto, co robim, tak ked si vsemohuci, tak to nejak vyries, necitim sa dobre, nechce sa mi, ide mi to na nervy. Normalne sa s Nim takto rozpravaj, uprimne, taka, aka si. Ja som sa s Nim aj vadila a vycitala a zlostila sa. A v tej najneocakavanejsej chvili prislo riesenie, napad, niekto mi zavolal, napisal, stalo sa proste NIECO...🙂. Skus, viera je vztah. Komunikuj s Nim a uvidis, mozno sa niekam pohnes. A uvidis moznosti.

Ako deti sme chodili cela rodina do kostola lazdu nedelu aj v sviatky mame vsetky sviatosti do birmovky som ozaj podstivo chodila kazdu nedelu potom radsej za kostol az sa to casom nejak zlomilo aj u nasich ked farari priniesli politiku do kostola prestali tam chodit aj oni. z nedeli ostali len sviatky zo sviatkov len vianoce a velka noc..akoze svadbu sme mali v kostole aj mala je pokrstena aj v boha verim aj na nabozenstvo ju dam ale nepotrebujem chodit kazdy tyzden do kostola nechyba mi to..urcite si po odstahovani urob po svojom.
Zas ale poznam babu z totalne ateistickej rodiny nepokrstenu nasla si chalana a chceli sa zobrat v kostole vsetko si spravila lebo chcela pkrst prijimanie aj birmovku a uz 20 rokov kazdu nedelu chodia do kostolika aj deti vo viere vychovavaju.

Ahoj, píšeš z prísne veriacej rodiny a silne vychovávané vo viere - rozumej chodenie do kostola každú nedeľu aj v prikázaný sviatok. Myslím, že toto so silnou a prísnou veriacou rodinou nemá nič spoločné. V nedeľu ísť do kostola je pre veriaceho normálne a prirodzené, tiež prikázaný sviatok by nemal vynechať - v dnešnej dobe pracujúcim na 12 hodinové zmeny alebo dochádzajúcim za prácou, ťažko vykonateľné. V kostole ťa to nebaví a nevieš sa sústrediť - veď už takmer vyše roka sú kostoly zatvorené, resp. s obmedzenou účasťou (mohla si si oddýchnuť od nezáživných kázní, ktoré ti nič nehovoria) - žiaľ nedá sa osloviť všetkých a treba si odniesť niečo, čo by ťa mohlo posilniť. Možno sa ti zdá, že píšem prísne alebo vyčítavo, ale to nie je môj cieľ. Celá manželova rodina je silne veriaca - čiže viac praktizujúca rodina, ako je bežný priemer. To znamená, čítanie Biblie, modlitby dňa, každodenná modlitba ruženca, korunky, pobožnosti, sviatky, ak sa dalo, každodenná ranná sv.omša, pomáhanie kňazom farnosti, každý prvý piatok mesiaca sv.spoveď, členstvo v cirk. spoločenstvách, modlitbové stretnutia, aktívne pomáhanie v charite, upratovanie kostola. Skrátka praktizujúci kresťania, ale nikto z nich nie je bez viny a hriechu, nestavajú sa nad ostatných. Svoje deti k viere viedli aj v časoch, kedy to nebolo želané. U nich doma sa premietali filmy s náb.tématikou, navštevovali ich kňazi. Ale sú i takí, ktorí sú pápežskejší ako sám pápež. A vtedy celú vieru sprotivia tým, ktorí hľadajú, pochybujú, sú nútení. Už nie si malá, aby ti niekto prikazoval, čo máš alebo nemáš. Si dospelá. Za svoje rozhodnutia a činy, nesieš zodpovednosť ty. Druhí s tým súhlasiť nemusia. Prestaň sa ľutovať, aké to máš ťažké. Slobodné mamičky, ktorým nemá kto postrážiť deti, to majú ťažké. Ženy, ktorých muži chodia za prácou a prídu raz za dva-tri mesiace domov. Rodiny, kde chlapi sa v práci skutočne ťažko narobia a ale ich práca nie je ohodnotená. Mamy, ktoré majú deti inak obdarené, možno mali našliapnutnú super kariéru, ale všetko muselo ísť bokom. Vyhovárať sa na niečo a dopredu strácať nádej, nie je tá správna cesta. Možno ešte veľa krát padneš na ústa, ale treba sa poučiť. A napredovať. Pokiaľ hlava funguje, a dokážeš sa pohybovať, hľadaj si prácu. Možnosti sú, len sa treba nakopnúť a nesedieť doma a nečakať, že niekto príde so zlatým podnosom. Keby bolo keby.... tu neplatí. Viera nie je o kostole a odtrpení si omše. Ani o tom, že keď tam budem chodiť, tak sa budem mať dobre a keď sa nemám dobre, mám tam chodiť, aby som sa dobre mala. Vtedy je to začarovaný kruh plný nešťastia. Ani vyjednávanie s Bohom, keď ja toto tak mi dáš toto. Tak to nefunguje. Držím ti palce, veľa síl, odvahy a šťastia.

A co? Ved je to normalne...

Skús si nájsť nejakú prácu, ktorú by si zvládla. Môžeš sa starať o deti, doučovať ich napr. angličtinu alebo vyzdvihnúť zo škôlky/školy, keď rodičia nestíhajú. Alebo upratovať, ak to zvládaš fyzicky. Prípadne sa obrat na chránené dielne, či tam nehľadajú niekoho. Proste začni pracovať na tom, aby si od rodičov odišla. Potom už do kostola chodiť nebudeš musieť. Moja svokra je taká pobozna, ale jedno z jej deti úplne prestalo chodiť do kostola a ona s tým nič nevie urobiť.

Aj ked je clovek vychovavany k nejakej viere, ono sa to az v dospelosti podla mna ukaze, ci ozaj chce ist taktou cestou. Sama musis vediet, ci si nejaku pracu skrz svoj stav mozes dovolit, ale tak preco to aspon neskusit

Myslim ze toto Ta od viery odradi, asi ako kazdeho. Je to nutene a nie dobrovolne prezite s radostou. Kto nezije tu vieru vnutri a s radostou, tak nevie o com ta viera vlastne je. Lebo Ti to nic nedava. Vies k viere nasilim je take kontraproduktivne. Hlavne Ty musis najst cestu von. Cez nejaku chranenu dielnu alebo nejake call centrum. Mozes sediet kludne s tym gymplom v kancli a robit nejaky Customer service. Tam tie ruky az tak nepotrebujes a hlavne dvihas telefony. Isla by som touto cestou a nasla si dobreho partnera. A dalej s rodicmi neriesila. Poznam aj extrem, kde tie deti rodicov nevolali ani na svadbu. Iba to oznamili, ze sa vzali. Alebo ze maju dieta a ze uz ma pol roka. Ziju si uplne izolovane od rodiny. Nehovorim, ze je to spravne. Ale extrem produkuje dalsi extrem. Ja nemam birmovku, lebo som to vtedy nedokazala tak prezit a nevidela som v tom dovod pokracovat

Suhlasim s napisanym vyssie, treba prestat snivat sny a cakat na nieco, co sa bez tvojho pricinenia nezmeni. Najdi si obor, ktory je pre teba realne zvladnutelny a venuj sa tomu, rokov mas uz az az na samostatnost. Hlava ti sluzi ako ma, tych ludi, ktorym nesla matika a su plnohodnotne zamestnanych su stovky. Druhu ruku mas plnne funkcnu, ano manualne cinnosti asi nebudu to prave, ale zamestnani je tolko, ze skutocne na to nie si odkazana...baby dobre pisali - prekladanie, opatrovatelka, doucovanie (nie tu matiku ;) ) deti na zakladnej skole, vsetkym tymto si vies tak zarobit, aby to spolu s invalidnym vyslo na normalny zivot. Trosku sa treba zacat v zivote obracat a nie spoliehat sa na rodicov. Si dospela, uz velmi davno.

@janetinka27 krásne napisané🍓

Ja. Vychovávana ako katolíčka so všetkými aviatostami. Ešte aj prvé piatky mam..
Teta je rehoľná sestra, otec pracuje pod farárom Kuffom.
A mne ten katolicizmus nedával zmysel, vlastne ani kresťanstvo ako take. Dnes som moslimkou. ☺️ (Viem, katolíkom z toho vlasy dupľom stoja).
Je to len na tvojom rozhodnutí, čomu veríš.

Dakujem všetkým za rady veľmi si to vážim a pokúsim sa s tým niečo spraviť.

@lenkakravcova obdivujem ta veľmi. To chcelo dávku odvahy.

prepač, ty mas 27 rokov a este si si nikdy nehladala pracu? poznam cloveka bez ruk, ktory vystudoval vysoku skolu, riadi auto, ma rodinu. Co tak psycholog? evidentne sa utapaš v sebalutosti a hladas vinnika

Radím ti ale, ak máš prísnu katolícku rodinu, a chceš sme it vieru resp. ak v nič neveríš, nehovor im to. Nepochopia to. Povedz im to až po funuse. Nájdi si nejakú jednoduchú prácu, odstahuj sa az potom im to povedz. Skôr nie, lebo ti budu robiť zo života peklo na Zemi.

Pre mna v puberte bolo peklo chodit do kostola (koli babke). Fakt zabity cas a cestou domov mi jedna suseda (ktora chodila vazne na vsetky omse aj cez tyzden), ze si tam chodi oddychnut. Ze tiez nie je tak veriaca, ale chodi si tam utriasat myslienky a rozmyslat bez toho,aby ju tam vyrusovali deti a manzel. Potom som sa uzani nesnazila rozmyslat nad tym co sa tam deje. Ja som si myslou lietala inde 😉. Uz si zijem svoj zivot a deti vkrocia do kostola iba ak to budu chciet. Nie z donutenia.