Čoraz viac premýšľam, že nikomu nebudem o sebe hovoriť osobné informácie, z osobného života, lebo sa to obracia proti mne, resp. sa ma to dotkne, keď ľudia majú iné názory na to čo žijem, či sú to komentáre na koniku alebo kolegyna v práci. Ideálne, aby nikto nič nevedel. Tiež máte taký pocit? Hovoríte kolegom veci z osobného života? Do akej miery?
@chiaraaaa no ja tiež hovorím veľa. 😂 Som príliš otvorená. Bavim sa síce s malokym, ale keď už, tak do hĺbky 😂
Prečo sa ta dotkne, ked ludia maju na niečo iny nazor?
Ak zijes nieco, s cim ty si sama stotoznena, tak vobec by sa ta to nemalo dotknut.
Nie je problem skor v tom, ze niektore veci nemas v sebe doriesene a vlastne ti ludia ta zneistia?
Ano, ale zavisi od toho, ci toho kolegu povazujem aj za kamarata alebo nie.
Selektujem, selektujem, selektujem komu co poviem. A tiez nie som zvedava na podrobnosti extrovertov ktori nemaju zabrany vysypat hocikomu aj kvalitu vcerajsej stolice.
Ja zdielam s ludmi vzdy len to co by som aj v dedinskom rozhlase povedala, inak nic. Osvedcilo sa mi to.
@tykat asi áno, len to by som asi nemohla nič povedať 😀 lebo ja považujem zase za osobné informácie všetko. Ale skúsim to tak.
Ja nikomu nehovorim o sukromnych veciach. Nie som v tomto otvoreny clovek. Take bezne veci ano,ale do hlbky nie.
Správne 👍👍👍
Ja najlepsie nikomu nic. Mam to bohuzial taky blok z detstva, kedy vsetko bolo vzdy pouzite proti mne. Takze vsetko tajim, aj take bezne veci ako stahovanie na novu adresu. Nie je to asi dobre, ale neviem to inak. Nemas aj ty takuto nejaku traumu?
Možno by bolo dobré mať viac ľudí ako si ty.
Teraz niktomto s nikým nič nechce mať. Zo strachu,z egoizmu,z....
@tykat presne, ja ked vidim, čo tu ludia rozoberaju
mne to nevadi, ja som zvedava, len občas čumim
Zlaty klinec programu bol, ked som si kupila knihu rozhovory a otazky so Zdenou Studenkovou a ta mala potrebu povedat 5 milionom Slovakom, že bola na potrate...tak toto neviem, či každý má potrebu vedieť
Osobné veci v práci eliminujem na nevyhnutne.. Max čo som varila, robila v záhrade, zavarala.. 🙂 Bývala som otvorenejšia, ale po skúsenosti s mojou kolegyňou o ktorej som si myslela, že jej môžem veriť po toľkých rokoch, som sa jej zdôverila v pre mňa v slabej chvíľke a v ťažkej situaci v osobnom živote.. Bolo to pár dní pred Vianocami. Po sviatkoch vedela o mojom ,,probléme,, celá firma... Bez hanby sa ma na to každý pýtal. Keďže som sa zdôverila iba jednej osobe, vedela som odkiaľ vietor fúka. Kolegyni som nič nepovedala, ale v mojich očiach klesla na samé dno a odpadla mi úplne od chuti. Keď sa ma začne vypytovať na súkromné veci, Otvorene poviem, že sa o tom nechcem baviť, alebo, že neviem.. Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudí skutočne problémy iných nezaujímajú...Teší ich iba fakt, že niekto sa má horšie ako oni.. Mám to odpozorovane z reakcii okolia...
O sebe neprezrádzam nič, niekedy ani rodine a mám svätý pokoj🙏na druhej strane som dokonalý poslucháč..
Nezamienam si ľudí v práci za kamarátov, väčšinou nimi nie sú (aj keď s kolegov sa môžu stať dobrí kamaráti), sú to ľudia s ktorými vychádzam lebo musím. Je mi jedno čo si o mne myslia takže im nemusím vešať na nos podrobnosti o svojom živote aby som zapôsobila. - to je asi stratégia, ktorú treba používať.
Záleží od toho, že aké informácie. Určite je ale rozumné chrániť si súkromie. A to nie len na internete.