Ahojte chcem sa iba vyrozprávať ,včera sme sa s priateľom veľmi pochytili a po psychickej stránke som to nezvládla . Vyhadzovali sme si veci na oči a vraveli slová ktoré bežne nehovoríme. Neviem kde sa to vo mne zobralo ale povedala som mu že sa radšej zabijem ako byť s ním ( trpím úzkosťami). Vtedy som nemyslela na neho a viem že to bola beta ktorá ho veľmi zabolela. Niekoľkokrát som sa mu ospravedlnila a veľmi ma to mrzí stále nás tým rozmýšľam že prečo som mu to vlastne povedala. Viem že to bolo z mojej strany sebecké alebo až úbohé priznám si to ale v Tom návale hnevu som si to nejako neuvedomila.
aj umeniu hádať sa sa treba naučiť. Môj muž tiež počas hádky vyťahuje veci, ktoré s hádkou nesúvisia a on vie, že som na ne citlivá. Máš ponaučenie, do budúcna aj pri veľkej hádke treba niektoré veci predýchavať a radšej odísť z miestnosti, kým sa neukľudníš. Teraz už nespravíš nič - ospravedlnila si sa, už je len na tvojom priateľovi, či bude trucovať alebo ti to prepáči. Ak ste si to vydiskutovali a ospravedlnila si sa, tak sa zase neponižuj a neprosíkaj o odpustenie.
môžeš sa z toho už len poučiť, už sa to nedá vrátiť späť a môže to byť pre teba proste ponaučením, ospravedlnila si sa a viac už momentálne urobiť nemôžeš ;)
Prepáčte za niektoré chyby