Priateľ je psychicky chorý
Ahojte, neviem čo si počať s mojím priateľom. Sme spolu 5 rokov a keď som ho spoznala, tak to bol jeden vysmiaty večne pozitívny človek. Určite to nebol chodiaci mních, vedel sa aj nahnevať, mal aj svoje náladičky, ale nie viac ako iní ľudia. Ja som bývala práveže tá viac emotívnejšia ako žena, on bol často krát pri nejakých konfliktoch (nemyslím len našich) "nad vecou" a veci riešil skôr konštruktívne. V tej dobe, keď sme sa spoznali riešil veľa vecí naraz, školu i podnikanie a ešte mal aj prácu, ale nikdy som ho nepočula sa na niečo sťažovať, obdivovala som na ňom to, ako v pohode všetko zvláda.
Pred dvoma rokmi sa mu však stala jedna vec, o ktorej nechcem verejne písať, i keď som si zakryla nick, ale pre istotu a bolo to niečo, čo ho strašne poznačilo na psychike. Nebola to smrť blízkeho, ani nič toho rázu, ale bolo to pre neho dosť traumatizujúce a takpovediac to naňho vplýva doteraz a to nie len v hlave, ale aj reálne. Vtedy to bolo dosť čerstvé a musel chodiť k psychiatrovi (jeden z najlepších) a ten mu predpísal aj antidepresíva, ktoré mu celkom pomohli. Po čase sa však rozhodil k psychiatrovi chodiť prestať, vraj lieky brať nechcel a odvtedy je situácia taká, aká je...Stal sa z neho úplne iný človek, popravde sa o neho veľmi bojím. Vyzerá ako chodiaca múmia, je úplne strhaný, bez života, celé noci nespí, ale čo je najhoršie, tak ho vytočí hocijaká maličkosť. Stačí, že sa niečo len trošku po*erie a on sa začne celý triasť, začne mu silno búšiť srdce a chytí nervy také, že dosť ma aj uráža. Ja viem, že veľa žien by teraz napísalo, že "ale keď ťa uráža, tak choď od neho preč", ale ja si to neberiem osobne, ja vidím, že on vnútorne veľmi trpí a neviem čo je to za diagnózu, ale je to podľa môjho názoru psychická choroba.
Píšem sem preto, lebo potrebujem radu ako ho dostať k psychiatrovi, ako ho presvedčiť, že to nie je OK. Ja som človek, ktorý dosť vie ľuďom prehovoriť do duše, ale s týmto mám fakt problém. Bojím sa, že dostane infarkt, bojím sa, že si niečo urobí, bojím sa, že sa úplne zosype. Nechcem ho v tom nechať samého, ľúbim ho, ale tiež už nevládzem. Ďakujem za každú radu.
Keď dostane takýto stav je na mieste volať kľudne aj sanitku, len čo bude následovať po tom to je ťažko pvoedať, ak nebude chcieť ísť sám k doktorovi, tak ho nijak neprinútiš.
Ak on nechce nepresvedcis ho. Mozes sa len rozhodnut, ze s takymto clovekom, ktory neriesi problém skratka nebudes.
Pomáhať mu môžeš vždy, ale dobre zváž,či si s ním ešte plánuješ budúcnosť.A prípadne deti.
Velice ho budes zachranovat a nakoniec ty skoncis na liekoch.
Je super, ze ho lubis, ale toto je na cely zivot, ak ostanete a pridu deti, vtedy este len zacne rosambo, prebdene noci, v noci plac, nervy.. Je zo vybusny typ a podla tvojich slov ta skor ci neskor aj udrie. Zvazila by som ostat s nim jedine ak si prizna, zepotrevuje pomoc a zacne tie antidepr. Brat zzas
A psychiater čo na to, že vysadil lieky? Tak ak ho pozná, vie o ňom všetko, prečo dopustil aby k nemu prestal chodiť a vysadil lieky?
Je pravda, že môžeš zavolať RZP nič iné v tomto prípade nedokážeš, moja kolegyňa takto vždy volala na muža, tiež bol psychicky chorý. Bol chvíľu v nemocnici a potom išiel domov.
Ak on nechce ísť k psychiatrovi, tak nepôjde, nedonutis ho, musí sám. Jedine, ako som písala, ak bude mať záchvat, volať sanitku nech ho berú... Len neviem, ako by reagoval voči tebe ak by sa to dozvedel, myslím aby nebol agresívny. Ale presne takto sa to robieva.
Ešte, ak nechce brať lieky, sú aj injekcie, napríklad kt sa podávajú týždenne raz alebo za dva týždne raz ... Treba sa informovať.
A, nemôžeš sa porozprávať s jeho psychiatrom?? Ja by som skúsila... Aké mám možnosti, ako je to s ním... Lebo takto sa fakt nedá fungovať.
Prečo prestal z ničoho nič prestal brať lieky. Asi mu ten lekár vie prečo predpísal lieky. Lieky len tak nie je dobre vysadiť lebo ON sa tak rozhodol. To nie je len tak. Pri takom človeku sa sama psychický zničíš. TY ho síce ľúbiš ho deti mať s tak chorým človekom by som nechcela ale to som ja TY máš iný názor. Ako mu chceš pomôcť ked sám nechce a aj keby si zavolala sanitku keby mu bolo neviem ako ked povie že nejde ONI neurobia nič ešte aby vám nedali výjazd zaplatiť. To že nechce brať lieky je aký lebo ja by som na jeho mieste nemala odvahu prestať lieky. Kto vie ako to bude na neho vplývať ked ide jeseň. A to sa asi muselo stať niečo hrozne ked musel vyhľadať psychiatra. Nič nie je horšie ako smrť v rodine tak normálny človek si nevie ani len predstaviť čo mu mohlo také byť. Mojou podmienkou by bolo bud bude brať lieky alebo rozchod. Aby si neskôr neľutovala mať s nim deti .Psychický chorý človek ked neberie lieky môže sa situácia zhoršiť .Chorý človek v afekte nikdy nevieš čo urobí. Dobre že ešte je ten tvoj na tom ako je ale lieky by brať mal aby sa situácia viac nezhoršila. A aby si netrpela ľúbiš ho ako píšeš to je síce pekné ale ked mu neviem ako chceš pomôcť a ON nechce neurobíš nič. A súhlasím s názorom zooeynka že aby si nakoniec TY neskončila na liekoch s toho zúfalstva a nedajbože mať s nim deti aby netrpeli.
Ja som mala byvaleho priatela s depresiou, akurat, ze v tom case ju nemal este diagnostikovanu. Mali sme problemy v kazdej oblasti, nedalo sa s nim vydrzat, tiez bol uplne nevypocitatelny, ja som to s nim vzdala a malo to este neprijemne dosledky aj po rozchode (doslova ma prenasledoval). Ale to nebol dlhy vztah, ja som bola dost mlada, mala som 23. On potom zacal brat lieky, odhodlal sa sam ist k psychiatrovi. Teraz ma cez 40, je slobodny, a lieky berie uz 10 rokov, lebo ked ich vysadi, zle je. Sama to nedas, musia ti pomoct jeho blizki alebo si to raz uvedomi aj sam, ale moze to zajst daleko. Preco vlastne vysadil lieky? Mal nejake vedlajsie ucinky?
Povedala si mu, ako sa cítiš a že sa oňho bojíš? Mimo teba nemá nikoho iného na koho by dal? Ak bude stále odmietať spolupracovať, pôjdeš pri ňom psychicky tiež dole.
ahoj, ja neviem co je to za diagnozu ale moj priatel cca pre 17r mal nieco podobne. Psychicky na dne a pricinu si tahal z detstva + bol ITckar a dlhe hodiny programoval. Proste mal stavy, ze hocikedy aj o polnoci sa triasok, rychlo vysoke davky magnezia, pohotovost. Ozaj casto som letela z roboty, co sa v robote triasol na stolicke. Robili mu testy, vsetko ok...len proste psychika. Chodil aj psychiatrovi+antidepresiva az raz sa ho spytal, ze co rad robi. A ten moj, ze rad opravuje veci...tak mu povedal, ze kup si staru chalupu aj so zemou a daj si to do poriadku. A veru...odisli sme z BA bytu, spolu sme kupili staru chalupu pri Pezinku s 3000m2 zemou. Boze roboty ako na kostole a o par rokov sa z toho dostal. proste zamestnal hlavu. Dodnes programuje ale musi aj fyzicky robit. Antidresiva uz roky nepotrebuje. je v poriadku. Dokonca sa spriatelil aj s rodinou toho psychiatra a navstevuju sa. Ja uz s nim nezijem, ale viem, ze je dodnes ok.
A nesnazil sa to riesit terapiou? Ked je to.konkretna trauma, da sa s tym pracovat. No ja by som uz po takom case nezlepsovania isla do ultinata - bud bude riesit, alebo sa rozidete.
Tam treba psychiatra a este viac psychologa. Kedze nevieme co sa stalo, mozem len hadat... ak to bola nejaka trauma, pravdepodobne trpi postraumatickou stresovou poruchou alebo depresiou, ...uzkostami urcite podla toho co si napisala. Urcite smer psycholog...psycholog.vysetrenie, terapia a aj psychiater na stabilizaciu stavu. Ja som tiez rok odmietala lieky, ale uz ked bolo velmi zle, tak som musela brat, aby som mohla aspon fungovat okolo deti.
Objednaj sa Ty k tomu psychiatrovi kde chodil, na konzultáciu. Popytaj sa čo by mu pomohlo, ako na tie prejavy reagovať, ako s nim jednat atd… ak mu ten lekár stanovoval vtedy diagnózu, bude Ti vedieť najlepšie poradiť tieto veci okolo toho…
Drz sa!!!
Bohužiaľ pokiaľ psychicky chorý človek sa nechce sám liečiť, tak mu ani svätená voda nepomôže. Je to kruté, ale je to tak. V prvom rade si musí vážiť svoj život on sám. Ja mám schizofréniu asi najťažší typ a vediem si dobre, lebo som pochopil, že okolie veľmi trpí, keď je niečo v neporiadku. Budem sa snažiť mu nepripravovať podobné stresujúce zážitky ako napr. prvýkrát, keď som to dostal... Vtedy bolo to hrôza des... Dnes je to už podstatne lepšie, aj keď cítim, že mohol by som to posunúť ešte lepšie. Okolie vníma to aj tak ako výborne...
A jeho rodičia či blízky priatelia by mu nevedeli dohovoriť??? Vysadiť antidepresíva z ničoho nič nie je dobré pre organizmus. Ak to neurobí a nepôjde k lekárovi môže sa stať že bude hospitalizovaný. Mám známu ktorej sa toto stalo a pritom ani nezažila žiadnu traumu. Psychika je veľmi dôležitá pre organizmus.