Prežívam veľké zúfalstvo
Ahojte žienky..priznám sa, že tu píšem lebo aktuálne prežívam dosť veľké zúfalstvo a neviem už ako ďalej. Pred časom som tu písala jeden príspevok ako som sa rozhodla po mnohých rokoch sama (bez partnera) presťahovať z BA do KE
Žiaľ narazila som na takú prácu, kde prežívam buzeráciu od staršej kolegyne. Tá má ísť síce o pár mesiacov do dôchodku, ale ja som to celé presťahovanie, zlé podmienky na podnájme a ťažké podmienky v práci akosi nezvládla. V rodine neviem nájsť veľmi útechu, mama mi skôr vynadala, že som neschopná a strápnila som sa aj pred vedením, kedže som centrále v BA komunikovala problémy s kolegyňou. Priznám sa, že som celú tu situáciu nezvládla. Bolo mi ťažko už aj predtým a myslela som si, že zmena mi pomôže, ale odkedy som prišla do nového mesta a boli náročnejšie podmienky v práci aj v bývaní celkom som sa zosypala. Hľadala som útechu v rodine, ale to mi ešte viac ublížilo. Neviem sa z toho spamätať a veľmi to bolí. Mala som aj online psychologa, ale platila som hrozne veľa a nejako som nevládala tie jeho rady dať do praxe. Vravel mi iba, aby som pokračovala v hľadaní novej práce a nového bývania, ale ja som nevládala psychicky. Mám pocit totálneho zlyhania, prepadu a celé dni plačem. Modlím sa, aby som mohla zomrieť, lebo sa cítim úplne nenávidená mojou rodinou, kolegyňou a zvyšok času som sama, lebo nevládzem. Neverím si už ani čo sa týka partnera, keďže som na seba počúvala samé nedostatky a mám aj tieto psychické problémy a nedokážem už veriť žeby ma nejaký normálny chalan takto mohol chcieť. Prežívam hrozný stres a extrémne mi padajú vlasy. Najradšej by som z tejto práce odišla, ale akosi na to neviem nabrať odvahu a tiež sa bojím ostať bez financií. Dostala som rady "nepripúšťaj si to tak" a "vydrž kým kolegyňa odíde" ale ja reálne netuším ako tú bolesť uniesť. Hľadala som aj psychiatrov, že pôjdem na lieky, ale nemajú teraz termíny a našla som jednu psychologičku, ale tiež musím čakať a ja neviem ako keby zvládnuť tie dni. V práci som sa zasekla a v tých podmienkach a neviem vykonávať bežné veci. Posťažovala som sa vedeniu, ale to ma len povzbudilo, že to mám zvládnuť a ako hovorím mama mi vynadala, že čo som to vôbec spravila, že si o mne pomyslia že som totálne šibnutá a neschopná vyriešiť sama problémy, že určite nedajú za pravdu mne, ale kolegyni ktorá je tam vyše 20 rokov. Tie rady typu "zvládni to" a "neber to tak" vôbec nepomáhajú a ja netuším ako ďalej. Premýšľam nad možnosťou nabrať odvahu a odísť ale neviem čo bude bez peňazí a tak. Vopred vďaka za vypočutie.
no keďže mám od toho odstup a nedeje sa to mne, tak ti môžem napísať že sa ti vlastne nedeje nič také hrozné 🤷 deti asi nemáš že? lebo pri novorodencoch sa hovorí "je to len obdobie" 😉 vydrž!
@lesna_luka čas hrá v tvoj prospech čo sa týka kolegyne, ja som zažila hroznú šikanu a našťastie ma vedenie podržalo. Vedenie o probléme vie, podľa mňa je dobre, že si sa posťažovala. Nemôžeš byť tých pár mesiacov nejak mimo dosah tej šťuky? Na pozícii, kde na teba nebude mať dosah? A jej by som pri opakovaných problémoch povedala, že už o nej vedia a budeš sa sťažovať aj písomne. Lebo napr.mne pomohla až písomná sťažnosť a až vtedy vysvitlo, že si vydýchli všetci v práci, keď tá mrcha odišla. Držím palce.
Čo sa týka ostatných vecí, všetko sa rozpletie a sadne si, ty si teraz vystresovaná a vidíš veci a aj seba samú černejšie, než je. Sústreď sa teraz na vyriešenie a upokojenie v pracovnej oblasti. Ostatné teraz nerieš.
No neviem, prečo je pre teba tento tvoj údel až takým problémom. To si žila v bavlnke a teraz si vstúpila do reálneho sveta? Na mamu by som sa nehnevala, možno ti chce len dobre, aby si sa trošku vzchopila a aby ťa to nakoplo. Napíš nám, ako prebieha tá šikana.
@lesna_luka nádych a výdych, to urob ako prvé a skús sa upokojiť…. pre niektorých ľudí je ťažké spamätať sa z takého množstva zmien, ale nie je to nič čo by si nemohla zvládnuť… mysli predovšetkým na seba, nájdi si koníček, ktorý ti pomôže sa odreagovať a pri ktorom nájdeš samú seba - spoločenské tance, zumba, plávanie, maľovanie - čokoľvek, čo ťa baví, si vyber a venuj si 30 minút denne alebo niekoľkokrát do týždňa, aby si sa psychicky zamerala na niečo iné… pokiaľ máš problémy v práci, máš dve možnosti - konfrontovať danú osobu a povedať jej svoj názor alebo si hľadať niečo nové… máš tam nejaké kamošky? ak áno, vybehnite raz do týždňa na kávu/víno a pokecajte, poklebeťte, vypusti paru a dopraj si svoj čas pre seba… ver mi, nič nie je také zlé ako sa na prvý pohľad zdá a už vôbec nie natoľko, aby si mala chcieť zomrieť, to si hneď výhoď z hlavy
S tými liekmi to nevzdávaj, objednaj sa hneď teraz k psychiatrovi, ten ti môže predpísať vhodné antidepresíva, tých pár týždňov dovtedy si môžeš kúpiť voľnopredajné lieky, bylinky, v lekárni ti určite dobre poradia...ja som tiež ako absolventka narazila v novej práci na nepríjemnú kolegyňu (teraz, po rokoch, sme kamarátky 😉), ani vedúca nebola priateľská a snažila sa mi znepríjemniť môj pracovný život, keď mala zlú náladu, tak pár mesiacov so mnou nekomunikovala, alebo si vybíjala na mne zlosť, ked po rokoch konečne dala výpoveď, uľavilo sa mi ( teraz sa spolu normálne bavíme 😁)...chcem tým povedať, že niektoré situácie v živote vyrieši len čas a nič nie je také zlé ako to na prvý pohľad vyzerá...tvoja mama nemá pravdu, aspoň teda ja sa snažím moju dcérku podporiť vo všetkom...inak celkom ti závidím, že si mala odvahu presťahovať sa, ja by som to asi nezvládala (som silne fixovaná na môj rodný kraj)...p.s. nemodli sa zato, aby si zomrela, ale použi motlitbu, aby ti dala silu na prekonanie ťažkostí, ktorých bude v živote ešte neúrekom, zober tie problémy ako obyčajnú skúšku, ktorú v pohode zvládneš a ktorá ťa má hlavne posilniť, nie zlomiť.
Miesto toho, ze sa po veceroch utapas v samote a slzach skus sa prekonat a chod von. Nemusis hned medzi davy ludi, ale proste poprechadzat sa, vycistit hlavu. V KE je kopa krasnych miest, kde nie je vela ludi a mozes sa venovat iba sebe a vypnut. Napis kde byvas, poradim ti vhodne miesto, kde sa mozes bezpecne prechadzat a relaxovat.
Niekde som citala, za najlepsia pomoc je na konci ruky, tej tvojej. A je v tom vela pravdy, zvonka ti nemoze nikto pomoct, pomoct by si sa mala chciet ty sama.
@lesna_luka treba zacat poporiadku. aky problem je s byvanim? co nie je dobre?
Ahojte vďaka za reakcie. Tak čo sa týka tej práce to že ma kolegyňa nemusí by sa ešte nejako dalo, ale problém bol, že keď som nastúpila, tá kancelária vyzerala hrozne, tma nemohli sme svietiť, nemala som stoličku, monitor, zo začiatku ani počítač robila som na svojom vlastnom, diery v podlahe, neuveriteľná špina, smrad, 20 rokov neupratané...niečo ako zaprataná pivnica..poslala som fotky do BA a potom spísala taký oficiálny list so žiadosťou o opravy priestoru..napokon mi boli poskytnuté na všetky opravy financie a pustila som sa do komplet rekonštrukcie, ale to ma veľmi vyčerpávalo lebo som nepoznala mesto, obchody, nie som technický typ a všetko to bolo náročné..popri tom som sa snažila pochopiť novú prácu, ale nedokázala som sa od stresu sústrediť, triasli sa mi ruky a tu som narazila na odpor kolegyne, ktorá odmieta vypratať svoje staré veci, nechce mi dať peniaze na nákupy včas (drží u seba pokladňu) a sabotuje moju snahu...nedokážem dokončiť tú rekonštrukciu, už mám objednané firmy ale ona odmieta robiť veci...preto som písala vedeniu, aby zasiahlo, ale tí ma len povzbudili že vydrž...a na byte som tiež nemala stôl, posteľ podo mnou praskala, veci mám pri odpadkoch a práškoch lebo tu nie je miesto..áno čo sa týka fyzického luxuxu ten bol v BA, mala som tam v podnájme normálnu izbu a v práci vždy aspoň stoličku a monitor...nikdy to nebolo takéto zlé
@lesna_luka a prečo si to musela riešiť vyslovene ty a nie vedenie? to mi nepríde normálne, že človek, ktorý nastúpi do práce musí riešiť niečo takéto, teda pokiaľ nie si na nejakej vysokej pracovnej pozícii… ak máš postavenie vyššie ako spomínaná kolegyňa, dala by som jej to na tvojom mieste najavo
To sa v KE nedá nájsť lepšie ubytovanie? Kde bývaš? Určite sú iné možnosti.
A tá kancelária, to kde sa v takých podmienkach robí?
áno bolo to hrozne ťažké riešiť popri všetkom..neviem vedenie je v BA a kancelária pobočková je tu..oni mi poslali peniaze (teda má ich kolegyňa) a ja som to riešila s prenajímateľom budovy, technikmi, firmami..áno mám pocit že je toho hrozne veľa na mojich pleciach...lebo v tej kancelárii budem po jej odchode už sama..šéf iba povedal že peniaze mi dá ale mám si to zabezpečiť sama, že ako keby som si zariaďovala byt za firemné peniaze...a tým že som tam celý deń v tme a nevidím ani na monitor tak sa tá depresia prehlbila aj byt máme hrozne tmavý...veľmi by som chcela odísť ale neviem nabrať odvahu...a je tu problém s bytmi kvôli vojne na ukrajine aj začínajúcemu semestru.nie je to ľahké zohnať niečo...
a tiež som neverila vlastným očiam keď som tú kanceláriu videla, vedela som že to bude staré ale tá staršia kolegyňa vravela že to vyprace a urobí mi miesto kým nastúpim no nič z toho sa nestalo
@lesna_luka Keby prišli niečo robiť, to by tam sedela ako krepľa?
áno nič neurobila odkedy som tam, sama to vypratávam...a ona ma diriguje..teda ona sedí a ja fyzicky pracujem..teraz má prísť firma a má to byť vytriedené ale ona odmieta príst to tam robiť a zároveń ak to urobím sama môže sa nahnevať že vyhodím pre ňu dôležité veci lebo to chce ako keby preberať čo vyhodiť čo nie..neviem s ňou komunikovať a strašne ma to stresuje..lebo ten termín sa blíži..keby som tušila čo budem zažívať nikdy by som túto prácu neprijala...
Je úplne normálne, že si vyhorená a frustrovaná. Veď ty vlastne robíš dve roboty. Ja nechápem, že takúto rekonštrukciu dali robiť novému človeku, ktorý to ani nemá v náplni svojej práce. A je mi velmi ľúto, že nemáš oporu ani vo svojej mame.
Na druhej strane asi v tej centrále v teba veria, čo je dobré. Ale asi by som si položila otázku, či tam po tomto chcem ostať, aj keď tam tá staršia kolegyňa už nebude.
Ak ti je psychicky tak zle, že rozmýšľaš nad ukončením života, daj výpoveď. Máš nárok na podporu? Ak áno, výbav si ju a oddýchni si ❤️
Koľko mesiacov ešte bude robiť? A ty vy nemáte nikoho nadriadeného, ktorý by ju riešil?
@emma022 práveže nemám nárok na podporu, inak by som výpoveď asi aj podala...chcem si hľadať inú prácu len som veľmi vyčerpaná neviem či to riskovať a ostať bez príjmu... ja som predtým robila na centrále 2 roky dozadu ale odišla som lebo som tam vyhorela..opäť ma oslovili s ponukou práce a dala som sa namotať lebo som sa dlhšie chcela presťahovať na východ skúsiť aké to tam je ale dopadla som hrozne...investovala som veľa energie aj peňazí do sťahovania a teraz neviem čo ďalej...hľadám psychologov, chodím sa vyrozprávať kňazom na spoveď...ale reálne som v takom strese že sa neviem upokojiť a niekedy len presedím za pc a nič nespravím do práce potom ešte vyšší stres že veď ja nepodávam výkon asi ma vyhodia a idem v tomto kruhu...fakt netuším čo teraz..tá kolegyňa hodila všetko na mňa a ja nevládzem...
@gribka1 ...máme nadriadeného ale ten vždy odpíše že nemá čas a vyhýba sa komunikácii s ňou
@lesna_luka ahoj, oznamila by som kolegyni, ze ma cas na vypratanie svojich veci do nejakeho datumu.vsetko, co tam po tom datume necha, vyhodis.
Drz sa, my sme mali otrasnu sefku a nad nou otrasnu riaditelku, stazovali sa na ne roky niekolkokrat, mnoho kolegyn radsej dalo vypoved, dve brali antidepresiva. A potom sme sa spojili my novsie kolegyne a zabojovali sme a vyhrali sme nad sikanou. A zivot isiel dalej.
@lesna_luka Tak si na to sama, starej treba dať ultimátum. Napísať jej email, že dňa toho a toho prídu robiť niečo, je potrebné vypratať čo treba. Ak do daného termínu to nebude, externá služba to príde vypratať. Alebo také niečo. Nemusíš sa nad ňou trápiť, odíde a už ju neuvidis. Ale porieš aj bývanie, lebo niekde potrebuješ zrelaxovať, a chodiť aj von. Neplač rodine, pokus sa s tým vysporiadať sama.
Ak si už druhýkrát vyhorela v tej istej práci, tak by pre teba bolo asi lepšie poobzerať sa po nejakej inej, aj keď mimo tvoj odbor. Chápem, že si do toho investovala veľa peňazí aj energie, ale niekedy je lepšie sa toho pustiť a pohnúť sa ďalej
Normalne sa tomu vzopriet. Vzdy ked som mala tento shit, tak som sa tomu vnutorne vzoprela. Nejde to inak, ja by som zacala prerabat ten kancel a hotovo. Na kolegynu kaslat. Normalne by som jej povedala, ze proste v takej stoke sa neda pracovat. Ale moj tato ked dosiel do firmy do Kosic, ktoru odkupili robit audit, tak sa vratil s tym, ze oni tam normalne maju tazky komunizmus a ze skoro nic nevedeli robit cez comp, ze to bolo take, ze cumel s 2 dalsimi ludmi a nevedeli ako to komunikovat nejak slusne. Vraj hrozne. Takze asi normalka pre nich tam zit tak nejak. Aj ked vela ludi odtial chodi sem a tam, tak verim, ze im to neni jedno a proste sa to meni
Úžasná podpora zo strany rodiny.....
Viem si predstaviť ten podvedome stres zo zmien. To nie su srandy. Nazbierali sa toho naozaj viac než dosť.
Sú ľudia ktorí sú flegma a majú v pazuche aj zle bývanie, aj zlú kolegyňu, aj zle veci čo povie mama, aj všetko. Ale sú aj takí ľudia, ktorí všetko berú vážne a zle podmienky nesú ťažko. Aj ja som taká. Nie si sama. Treba zmeniť nejaké veci. Pomaly krok po kroku. Postupne sa ti uľaví, naberies energiu. Pomôže aj psychológ/ička, ale nie online, ale bežne ambulantne.
@lesna_luka Ahoj, mne v situáciach, keď neviem s nadriadeným/ podriadeným pohnúť pomáha metóda výberu z dvoch možností. Človek si myslí, že má kvázi na výber, ale výber mu dám len z možností, ktoré vyhovujú mne. V Tvojom prípade by som kolegyni komunikovala niečo v zmysle "buď sa dostavíš v piatok o 15:00 a vypraceš potrebné priestory, alebo budú priestory vypratané bez tvojej prítomnosti s rizikom straty dôležitých dokumentov". Komunikovala by som to mailom a do kópie by som dala nadriadeného a možno aj vedenie, aby mali o tom informáciu. Potom sa nikto na svete nemôže sťažovať, že si im nedala včas vedieť.
Kolegyňa Ti "na chlebík" nedáva, takže môžeš ju mať ťažko u riti a správať sa ku nej tak, ako sa ona správa k Tebe. Viem, že to sa ľahko hovorí, ja mám tiež zmierlivú povahu a snažím sa vyhovieť a prispôsobiť každému, nebyť v konflikte, kým sa mu môžem vyhnúť, ale všetci máme svoju hranicu únosnosti.
Je super, že hľadáš podporu u psychológa a pracuješ na sebe v tomto smere, ale prosím Ťa dobre zváž, či Ti nejaká krava dôchodkyňa nevyrovnaná so svojim životom naozaj stojí za medikáciu liekmi.
Len antidepresiva nie. Nepotrebuješ ich. Tu nie je čo iné poradiť, len nabrať silu a nájsť si nové zamestnanie (reagujem na to, že v tejto práci si vyhorela 2x). Som od Košíc a preto viem, že v Košiciach sa práca dá nájsť. Nedeje sa ti nič hrozné, máš bežný život pracujúceho človeka. Ja som slúžila v armáde, prevelili ma do mesta na opačnej strane Slovenska. Bolo to ťažké, sama v cudzom meste medzi toľkými cudzími kolegami (nebola to jedna kolegyňa), žila som na kasárňach (rozumej jedna izbička s jednou posteľou) a tu som. Prebojovala som sa späť do svojho mesta, mám 31r, dieťatko a partnera. Musíš sa len vzchopit. A naozaj, večer sa neutápaj ale choď niekam von. Po práci zájdi na masáž, kozmetiku, vlasy... Neži len robotou.
tiez pracujem v KE ale este som nepocula ani nezazila aby radovy pracovnik dostal peniaze a rekonstruoval si svoj vlastny pracovny priestor...to co je?
Ja som uctovnicka a keby ze nastupim a nedostanem primerane podmienky, tak ani pracovat nezacnem, kym nemam podmienky ako stol stolicku PC atd.. a v spine a smrade? to je co za firma?
A to si nevidela miesto prace, pri nastupe? Mna vzdy zaviedli na miesto, ze tu budete pracovat, tu je vase miesto stol atd...
preco hovoris ze vypoved znamena ze nemas financie, ved si hladaj inu pracu, v lepsich podmienkach a ked ju najdes daj okamzitu vypoved bez udania dovodu. alebo dovod uved nevyhovujuce pracovne prostredie.
Zacni byt asertivna a hned ti ubudne stres a depresie. A mame sa nestazuj, ak je to taky typ co ta dava dole a este ti naklada, tak radsej svoje problemy zver inemu cloveku. Prinajhorsom aj na nezname forum modreho kona.
a ako ti niekto radil..zajdi ku kadernicke, budes mat pekny uces a oni su take butlave vrby, zvyknute pocuvat zakaznicky. Ja ked zajdem ku kadernicke, tak sa nasmejem, vykecam, hned mam lepsiu naladu.
a citam vyssie tvoje prispevky ako rozpravas o kolegyni..."ona ma diriguje, ona sa bude hnevat"
vsak to nie je tvoja nadriadena, tak co sa das dirigovat, a takisto ci sa bude hnevat...co ta po tom? preto je na teba hnusna, lebo vycitila ze moze, ze ty sa das zdeptat...este sa chce pred dochodkom asi na niekom naposledy povozit a posikanovat ho.
priprav si na nu nejake trefne odpovede, usmev na tvari, no co ti ona moze. Maximalne tiez moze na teba vypisovat vedeniu listy a to bude mat vedenie v pazi, presne ako tvoje listy.
@lesna_luka Ze zivot nema zmysel, povedal raz sysel, ked za gule visel. Este zazijes lepsie aj horsie casy v zivote, skus sa prestat lutovat a mysli na dlhsie obdobie dopredu, sprav si plany a za nimi si chod.
Lasku spravnu postretnes vtedy, ked otvoris svoju mysel a zacnes sa divat na svet cistym zrakom. Dokial sa ako skrecok v koliesku budes tocit, nezmeni sa ti nic, iba sa viac vycerpas. Zvladla si krok stahovania, zvladnes aj dalsie. Ver si. Slnko tu svieti pre kazdeho, ziaden den nie je nekonecny a ziadne trapenie tiez.