Preťala som vzťahy s mojimi rodičmi, moje dei vyrastajú bez starých rodičov.
Neviem ako sa zachovať. Je mi ľúto ze sa moje deti (starsi 3r., mladsi 6m.) nestretavaju s mojimi rodičmi. S mamou som mala milión konfliktov kvôli výchove deti, bytu, ktorý sme s manželom kupili. Aj s tým ze mame záujmy a nesedavame večer pred telkou (lebo to správna rodina robievam vecer podľa nej). Mame vadí, že manžel sem tam ide von a ze občas ma koncert (mne to absolútne nevadí, ja mam tiež svoje koníčky). Stále sa do všetkého stará, nerešpektuje moju výchovu, má ma za úplnú handru. Ohovára ma po celej rodine, vymýšľa si ako sa nám stará o deti a to si starsieho berie len vtedy keď sama chce, ja jej nevyvolávam. Po poslednom konflikte kedy nahucala na môjho manžela som pretla vzťahy lebo už viac nevládzem. Už to prešlo do takej fázy, že aj keď sme sa na chvíľu začali baviť, bola som len nervózna a nešťastná že sa mám s nou stretnúť a s čím zas príde. Je mi ľúto ze deti ukracujem o starých rodičov. Co by ste robili na mojom mieste?
Akoby si opisovala moju mamu. Este ze deti nedokazala zmanipulovat. Obmedzila som styky na minimum a je mi dobre. Ked idem okolo jrj domu, guca v krku, radsej nepozerat na tu stranu. Deti o nic neprichadzaju, neboj. Takyto manipulativny vztsh nieje zdravy. Moji su uz velky a ani ich nenapadne ist babku kuk.
Sama cítiš ze ked nie ste v kontakte si kludnejsia a deti potrebuju kludnu a vyrovnanú mamu.
Je vzdy lepsie prerušiť alebo minimalizovať kontakt ako byt v strese, nervacit, .... taky vztah nie je zdravý, nijako cloveka neobohacuje, nic mu dobre nedáva
Je kopec deti, ktire reálne nemajú starých rodicov, alebo pre diaľku sa vidia zriedka. Preziju to.
Mizno ked mama bude deti vidiet menej casto, budu jej vzácnejší
Nevešaj jej zbytocne vsetko na nos, cim menej info ma, tym lepsie
ako sa niekto môže takto správať k deťom a vnúčatám - nepochopím...
Nechapem toto ani ja, taketo spravanie. Obmedzila by som asi kontakt, co najmenej sa stretavat a komunikovat. A mozno raz dojde aj na to, ze aj mamka sa zbada 😉
Mimimalizovať kontakt s ňou a dávať jej čo najmenej informácie. Nenechať sa ňou vyviesť z mieri
Presne toto.mam ja z mojou maminou sme 4.sestry ja som najmladsia a.poviem vam pravdu ja jej vadim najviac keby mohla tak by ma aj zabila alebo lepsie povedane krv co mi koluke v zilach by pretvorila ma vodu len aby ma zaprela a pritom som sa z mamou nikdy nehadala ani je.krive slovko nepovedala stale som sa jej vyhybala a je to toto najlepsie vyhybat sa nekomunikovat a mam 3 deti a este ani jedno v naruci nedrzala som su ista ze ani.ju nezaujimaju a mojho.mannzela lubit nemusi ved nato ma mna hihi
Ty ich zachranujes tym, ze s nou nebudu, chces aby deptala tvoje deti???? Taky manipulator si najde cestu ako deptat a ty si to ani nemusis vsimnut. Zial je to smutne ale toto nie je dobry vztah, je to mama no a co? Tak ty sa s nou bav ako ona s tebou, nie si jej poddana....
obmedziť kontakt na minimum, alebo úplne. ŽIaľ, ona sa nezmení a keď chceš mať klud tak inú možnosť asi nebudeš mať. Každý sme nejaký a nie všade fungujú rodiny tak, že sa všetci stretávajú, nemajú žiadne konflikty a navzájom sa rešpektujú.
Ja mam takeho narcisa otca. Uz sme sa nevideli vyse 2 rokov, lebo som si dovolila v comsi odporovat a stala som si za tym. Je strasne urazeny a tiez vsade po rodine a znamych rozprava, ako som ho odvrhla. Pritom on je ten, co nevie ani sms poslat na narodeniny. Moje mladsie dieta ani nevidel a dobre tak. Takym toxickym ludom nevyhovies, ci robis ako chcu alebo nie. Kaslat na neho. Bez neho je mi o milion percent lepsie, aspon nemusim nikomu skladat ucty za kazdy prd.
Ako podľa mňa ti nemá čoho byť ľúto ak to je takto. Deti keď budú väčšie, tak sa sami rozhodnú, či s nimi budú mať nejaký kontakt alebo nie. Tebe by bolo ale teď najlepšie sa od nich držať čo najďalej
Dovod preco ti to je luto je ten styl vychovy, ktorym ta vychovavala - mas mat pocit, ze nikdy nerobis nic dobre, cize ani tentokrat - ale aj ked je to smutne, v tejto situacii je prerusenie kontaktovat to najlepsie (pretoze ona je taka aka je a ina nebude, cize nebudete mat nikdy lepsie vztahy).
V prvom rade si uz dospela. Uz je na case odputat sa od toho, ze ti cely zivot nerozumela a chcela ta inu.
Uz si velka, uz vela vies, vela chapes. Vidis teda, ze cakat zmenu z jej strany nema vyznam.
Ak ti nieco vo vztahu s nou pomoze, tak to, ze prestanes ocakavat (ako to robi dieta od rodica), ale zacnes davat (ako to robia dvaja dospely medzi sebou).
Takze prestanes ocakavat, ci bojovat o jej respekt, lebo vidis, ze to nejde. Je to strata casu, zbytocna investicia energie a emocii, ktoru si sposobujes sama. A naopak das pochopenie, das jej svoj respekt jej povahy.
Co neznamena, ze sa jej budes prisposobovat. Len ju budes respektovat.
Odstrihnut sa, a potom citit sklamanie (alebo vnutorne otupenie, ci ochladnutie) a odstrihnut sa, a pritom chapat, ze je to aktualne najlepsie riesenie pre obe strany (a mozno sa raz moze zlepsit), su dve rozlisne veci.
Ta prva ta nuti pri zisteni, ze ta mama napr pred rodinou ohovara, tento fakt prezivat ako krivdu. Ta druha ti umoznuje vziat na vedomie, ze to ohovaranie je len dalsi prejav maminej bezmocnosti mat paky, ako ta prisposobit na obraz jej. Mas teda k tomu aj iny postoj, aj inak reagujes, ked by sa to niekde riesilo. Menej to prezivas.
A aj svojim detom vies rozumnejsie vytvarat vztah k starej mame, aj ked tam ona casto pritomna nie je, resp ma k ich vychove iny pristup.
Mat pristup k tymto veciam s tym, ze ona je taka a onaka a cakat, ze aj ona musi nieco zmenit, a popritom sa citit sklamene (alebo dokonca niekedy ublizene) je pasivny pristup (inak dost casty).
Uvedomit si, ze ste dve strany a ak sa ma nieco zacat menit, musi aspon jedna zacat konat, je aktivny pristup.
Zatial ste obe take pasivne. Cakate od tej druhej, ze sa zmeni (mama od teba, ty od mamy).
Pre priklad. Moja spoluziacka na strednej mala dost zly vztah s rodicmi. Bola jedinacik, narodila sa im neskoro, generacny rozdiel aj pristup vo vychove tam bol dost citelny. Vsetci ju lutovali, ake to ma doma tazke a zle, ze ju rodicia vobec nerespektuju. Az mi jedneho dna zverila, ze uz to nevie vydrzat a ze uz dlho uvazuje o samovrazde. A ze vecer den predtym po hadke s rodicmi uz sedela v okne svojej izby (byvali v panelaku) a chcela skocit, ale vonku sa zacala na parkovisku medzi autami hrat skupina malych deti, tak to vzdala, aby to nevideli. A plakala, ze uz nevie, co ma urobit, aby sa to doma zmenilo. Ze neciti od nich lasku, len prikazy, zakazy.
Tak som jej povedala, ze co keby skusila, nie cakat pochopenie od rodicov, ale ona skusila pochopit svojich rodicov. Ze uz su stari. Su nejaki, tak vyrastli, tak ich vychovali, kym boli mali, zazili dokonca vojnu (aj ine veci, co nasledovali) a ini uz asi nebudu. Co keby prestala od nich nieco cakat. Jednoducho vzala na vedomie, ze su aki su. A ze sa nemusi tomu prisposobit. Len sa tomu prestat burit, hadat, snazit sa presadit. Proste to nechat plynut, ale vnutri zostat sama sebou.
Povedala, ze takto nad tym nikdy neuvazovala.
A naozaj to pomohlo v tom, ze sice rodicia ju nezacali chapat, ale uz sa s nimi tolko nehadala. Niektore veci zacala respektovat, v inych sa neprisposobovala, nehovorim, ze odvtedy mali doma idylku. Ale ma dnes s nimi vyrovnany vztah a myslim, ze ako dospela, tak im aj viac porozumela. Videli sme sa od strednej len niekolkokrat, ale zda sa, ze je spokojna. Ma svoju rodinu a s rodicmi nema nastrbeny vztah.
Ja viem,že ťa to trápi,ale keď to inak nejde.....ja som urobila to isté...s mojou mamou sa proste nedá....decká ju nevideli už 7 rokov .....ani u nás nebola.....naposledy som jej povedala,že ak sa jej nepáči môže ísť....tak išla.....niektorí ľudia sa nezmenia a myslia si,že len okolo nich sa točí svet....mám 45 r.a moja drahá matka potrebovala vedieť o každom....,ktorý robím...tak som jej povedala,že ja nemám 15,aby som sa jej spovedala.a bodka
Zabudla som dodať že od malička so mnou bojuje. Nikdy ma nerešpektovala ako človeka, nikdy som nebola dosť dobrá, psychicky ma depta doteraz. Ako sa nebavíme, cítim sa oveľa lepsie..