Prestala som ľúbiť manžela
ahojte baby v prvom rade ma neodsudzujte prosím z nadpisu mojej témy ale faktom je že mám problém a nemám sa ani komu vyrozprávať ...s manželom sme sa poznali 2 roky a v lete sme sa zobrali... do svadby nám klapalo všetko ako má mali sme skvelý vzťah .... dokázali sme sa o všetko porozprávať na všetkom dohodnúť.. až po svadbe mu nejak začalo prepínať začal namňa byť agresívny a zlý ....v poslednej dobe od neho počúvam podráždene ,,ktovie kade ty aj chodíš,, popritom máme trojmesačnú dcérku čiže ak niekam chodím tak len k lekárovi na nákup či k mame.. a ked mu vytknem čo si to dovoluje povie mi rob si čo chceš a nehovor mi kam ideš.. skoro stále doma plačem zavriem sa do detskej izby a som radšej s malou ako s ním.... citim sa hrozne a zároveň neviem čo to spôsobilo ...a zasa na druhý deň príde v dobrej nálade chce sa rozprávať je milý a pozorný... lenže ja už som po tej jeho žiarlivosti úplne stratila záujem o neho ako o človeka ....už normálne cítim že sa vomne vytratila týmto jeho správaním láska ktorú som k nemu cítila... niekedy mám po takejto žiarlivostnej scéne chuť zobrať svoje dieťatko a ísť bývať k mame a otcovi... zatiaľ sa držím ale úprimne povedané vôbec niesom šťastná ..najhoršie je to že máme malé dieťa a jeho napadajú takéto hlúposti.. popritom nikdy v živote som ho nepodviedla ani taká niesom...poradte čo mám robiť? cítim že už sa zbláznim s tej jeho povahy jeden deň ma pomaly vyhadzuje hovorí mi ako mu je jedno čo robím že si mám robiť čo chcem a druhý deň je úplne iný pozorný a milý...naozaj neviem čo bude ale takto som si manželstvo nepredstavovala ☹ dakujem za rady
@anonymka789
Ahoj, suhlasim s bosoriak. Porozpravajte sa - co trapi teba, co trapi jeho. (Mozno je to len nejaka hlupost co sa vyskytla a nieco narusila.) Len pises, ze je agrasivny, tak asi treba vystihnut spravnu chvilu, alebo miesto. Vies, aby ta nahodou nezmlatil, ze co riesis. Ak nebude chciet nic riesit, tak asi je tam problem..... a radsej odist z nestastneho vztahu skor. Vela stastia.
@anonymka789 Nuz tak navrhujem pokracovat v tom, co si pisala, ze ste dokazali robit aj pred svadbou - o vsetkom sa porozpravat. Povedz mu, ako ta to zranuje a ublizuje ti to, povedz mu vsetko, co si napisala sem. Kriza v manzelstve sa riesi na prvom mieste s manzelom. Jednoducho takto sa to predsa neda, aby si s trojmesacnym babom este riesila taketo veci. Sama pises, ze ste sa dokazali na vsetkom dohodnut, kam sa to stratilo?
No a to je druha vec - mozes mat pokojne aj poporodnu depresiu. Vtedy sa trochu skresluje vnimanie sveta. Skus si vyhladat nejake clanky okolo toho, mozno ti to pomoze.
A tretia vec, dva roky na spoznanie cloveka su podla mna velmi malo. Nepises, ci ste spolu aj byvali, ale aj keby ste aj hned zacali spolu byvat, je to proste malo. Ak si myslis, ze ti to pomoze, chod k rodicom. Mozte sa s manzelom dohodnut, ze potrebujete pauzu. Aj ked teda ja si myslim, ze s trojmesacnym babom riesit este aj krizu vo vztahu je teda velmi narocne.
Nemam navod na to, co mas robit, sama musis zistit a povedat si, pokial si schopna ist. V tolerancii aj v presadzovani svojho, to je tak velmi individualne, ze s tym ti nikto iny neporadi. Ale pravdou je, ze kazdy clovek ma pravo byt v zivote stastny. Zivot je totiz iba jeden a je hodne kratky na to, aby ho clovek stravil s nespravnym partnerom.
Drzim palce.