Presťahovanie sa kvôli práci/partnerovi
Ahojte,
ako ste zvládali,najma emočne,že ste sa presťahovali kvôli niekomu/niečo vramci SR,aj keď ste do toho mesta nikdy nechceli ísť, ako ste si našli nových kamarátov/známych, neťahá vas to stále naspäť? Alebo cítite sa spokojne,zvykli ste si? Ako často sa navštevujete?
Preco si sa prestahovala, ked si tam nechcela ist? Nebolo mozne najst iny spolocny kompromis, aby ste boli obaja spokojni?
Stahovala som sa z J na S Slovenska a som tu spokojna, mam tu vsetko, co som mala aj v povodnej lokalite okrem rodiny. Ale staci sadnut do auta a do 2 hodin som s nimi.
Presťahovali sme sa kvôli mužovej práci z BA do Stockholmu. Chodíme domov na predĺžený víkend raz za mesiac. Navštívime za ten čas v BA mojich rodičov, ideme z BA 3 hodiny k svokrovcom. Zvykla som si. Neberiem to, že som odišla od rodiny, od priateľov, z rodného mesta. Beriem to, že som s mužom, s ktorým som šťastná. Ak si sa presťahovala v rámci Slovenska, tak nevidím absolútne žiadny dôvod nariekať. A v rámci Slovenska môžeš chodiť na návštevy každý mesiac. V rámci Slovenska sa všade hovorí slovensky, čiže sa môžeš zoznámiť s novými ľuďmi a mať nové priateľstvá. Je to o nastavení v hlave. Chceš svoj život žiť s mužom alebo so svojou rodinou a priateľmi?
Stahovali sme sa tri krat, cez tri krajiny.. stastna budes vtedy, ked prvy raz povies, ze tu som DOMA. To moze ist rychlo, ale trvat aj velmi dlho... bud otvorena novym veciam, novym priatelstvam, konickom, praci... ja mam pocit, ze az ako sa nam narodilo dieta som si nejako hlbsie uvedomila, ze ano, toto je natrvalo a toto je nas dom... ale ja som strasne ukecana osoba, presne ten typ, co sa vykecava s cudzimi ludmi v cakarni, ktorych nikdy nevidel a nikdy uz neuvidi a vobec mi to neprekaza 😂 Proste zakladom je byt s clovekom, ktoreho milujes, ziadne vztahy na dialku, ale byt spolu... za rodinou pravidelne chodime, oni k nam... menej, ako by sme chceli, ale je to proste daleko... deti tu maju korene, kamaratov, "zivot", tak mame aj my...
Sťahovala som sa už veľmi veľa krát. Aj na vlastnú päsť, aj s kamoškou a najnovšie s priateľom. A môj priateľ je môj domov, čižw mi nikto nechýba a rodinu navštevujem už poprvade len minimálne a z povinnosti.
Chápem ale, že nie každý je takýto.
Máš predsa videohovory a iné možnosti
Vždy je ceeta. Ak je to teda ale len v rámci SR, tak žiadnu bariéru nevidím.
Moj muz mal isty cas chutky najst si prácu v okoli BA, daleko od nasej spolicnej rodnej hrude. Nedavno to akurat spomenul, ze ktovie, kde by uz bol, keby sme sa vtedy rozhodli. Predsa len - BA ponuka vela prilezitosti... Pretoze napokon ostal v starej robote, kde je pomaly polku zivota. A ja som veru rada, ze sme to neurobili. Nase deti vyrastaju v ramci rodiny so svojimi bratrancami a sesternicami (rovnako starymi), so svojimi starymi rodicmi, ktori nam kefykolvek deti postrazia, ked treba, mame tu zazemie, silnu rodinu, ktora pomahala pri stavbe domu. Co by sme mali v ba? Museli by sme sa spoluehat sami na seba. Pre mna je rodina najviac ☺
Presťahovala som sa po svadbe, z Košíc najprv do malej dedinky, a potom do Starej Ľubovne. Áno, bola to zmena, ale dalo sa to v pohode zvládnut. Mohu rodinu navštevujeme tak cca 5-6do roka, alebo prídu iní k nám.