Prerušiť kontakt s kritickou a negatívne naladenou mamou?

Nie, nie je to blbosť. Lepšie je dieťa ušetriť od takýchto ľudí, aj keď patria medzi blízkych. Radšej nech je obklopená tými, ktorí ju majú radi, hoci to nebude jej najbližšia rodina. Dieťa vycíti, či je milované. Presne ako píšeš, tá kritika sa zapíše do psychiky a je to potom také menej psychicky odolné, menej bezstarostné dieťa ako to, ktoré je obklopené milujúcimi ľuďmi.

Je normálne, keď je 6 mesačné dieťa stále mame za sukňou, to je normálne puto a je dôležité pre jej psychiku, pre jej psychickú odolnosť, aby bolo to pripútanie kvalitné. To je taká tá žiarlivosť zo strany babky, že chce byť s mamou a ostatní sú "len" cudzí.

Polovica starších ľudí je takych . Aj moja mama . A načo a prečo a podobne . . Pre mna toto ale naozaj nie je dôvod na prerušenie kontaktu , možno obmedzenie na nejaký čas , ale skôr by som sa naucila asertívnejsie komunikovať . “To akú hudbu počúvate ?”, - no takú , aká sa nám paci a ak sa nepáči tebe , to uu moj problém nie je . “ čo to mas hrozne na sebe” ? - tricko , ale pokial viem , nepytala som sa tá na názor .
Decká babku milujú , ja ju mám rada tiež a viem , že už aj iná si za tých pr rokov dava teochu na ústa .

Nie, nepripravit dceru o babku. Babke treba skrotit jazyk.

Menej s babkou a dohivarat,ak sa da... Pride surodenec alebo dieta dojde do obdobia vzdoru... a uz budes ty ako tvoja matka. ;) :D To estelene ke vzruso...

Povedz svojej mame, že ju máš rada 🙂

6 mesačné dieťa má byť rozmaznávané, má dostať toľko lásky a pozornosti, koľko sa len dá. Teraz , v tomto období, nič nie je dôležitejšie. Potom keď príde iné vývojové obdobie a už to bude viac o výchove a stanovovaní hraníc, tak babka zase bude kritizovať výchovné metódy a robiť si všetko po svojom Nemôžeš od svojej mamy očakávať, že sa zmení k lepšiemu a dá si povedať. Mama si myslí, že vie všetko najlepšie a iná nebude.

Čo som sa ja napočúvala o rozmaznávaní, keď som mala dieťa v takom veku, Lenže problém je v tom, že dieťa neostáva v rovnakom vývojovom štádiu po celý svoj život. Príde aj do obdobia vzdoru, potom do predpubertálneho obdobia, potom do puberty a teraz s kým bude riešiť tie svoje problémy? Vari s babkou? Bolo by to úžasné, keby malo takú babku, ktorej sa môže zdôveriť, ale takejto babke asi ťažko sa bude zverovať so svojimi starosťami. Rodičia majú max tak 5 rokov na vybudovanie si kvalitného vzťahu s dieťaťom, už potom neskôr sa to nedobehne, to už bude dieťa úplne inde - v kolektíve a to už bude úplne iná situácia.

ahoj, nie je to blbosť. druhá vec však je, že to je stret generácií a v takýchto prípadoch to pravdepodobne nezmeníš, len si môžeš nastaviť s mamou určité hranice, prípadne obmedziť čiastočne stretávanie. ale vždy sa nejaká dobre mienená rada, poznámka nájde... Z vlastnej skúsenosti pri oboch mojich deťoch ti napíšem, že ako "novomamy" sme aj my viac citlivé ako inokedy a zvlášť, ak máme v sebe svoje bolesti z detstva, ktoré nechceme posúvať ďalej našim deťom. a tie poznámky vnímame inak ako mamy, ktoré napr. ako deti mali pohodové detstvo. ale mamu nezmeníme, je na nás, aby sme si to vedeli "ukočírovať" .

tiež som sa často spočiatku stretávala s tým, prečo robím toto tak a hento inak, budú takí a hentakí, robím to zle a podobne. ale vieš čo? ty máš príležitosť robiť to inak, presne tak ako chceš. mama už svoju príležitosť mala... u nás pomohlo povedať, že sú to moje deti a tak ako sa učila vychovávať a starať ona, robím to aj ja... a ja to chcem robiť inak. možno z jej pohľadu zle, ale ja som s dieťaťom 24/7 a presne viem, čo mám robiť. a keď nie, spýtam sa... a aby si ona užívala len to, že sa s nimi môže potešiť a "odložiť" naspäť mne. bola síce urazená chvíľu, ale pomohlo. ale aj po rokoch občas utrúsi nejakú poznámku, mne to však už žily netrhá. žiaľ alebo našťastie, veľakrát sa práve pristihnem pri chalanoch, že som v niektorých situáciách presne ako moja mama 😀 tá, ktorá som nikdy v živote nechcela byť, ale skrátka to jediné na tie moje deti platí (napr počítam do troch, ak ma nepočúvajú 😀).

takže určite odporúčam nepripraviť dieťa o babku, stratený čas sa dobehnúť nedá. vieš si to však regulovať a pracovať s tým, aby si bola ty tá, ktorá dieťa ovplyvňuje. a ešte jedna vec - deti rastú a ver mi, prídu do veku, kedy sami budú vedieť povedať 🙂

ahoj, moja mama je na tom podobne, ale nejak casom tych poznamok dava menej, ja som sa naucila diplomaticky si zahryznut do jazyka, lebo moja mama absolutnu pravdu a keby som oponovala, tak sa dohadame a na chybe by som bola vzdy len ja, naucila som sa nebrat to az tak osobne, jednym uchom dnu a druhym von a nereagovat na to. aj ked niekedy ma to zamrzi co povie. raz mi nieco hovorila o vychove, lebo dcera je rozmaznana a tak dalej, tak som jej oponovala a ona mi povedala nech som ticho, ze o tom nic neviem a to som studovala pedagogiku.
asi by som elimonovala kontakt, nevyhladavala casto, ked chce nech pride, ale ja by som z mojej strany obmedzila a ked uz bude krajsie tak stretnutia orientovat na von, na prechadzky, tam nie je taky priestor na kritiku.

Pohodlnejšie je nechať to tak a babku vôbec neriešiť. Je praktickejšie mať po ruke babku, aj takúto, každá pomoc sa zíde. Lenže potom príde dieťa do puberty a rodičia mu nerozumejú, komunikácia žiadna, potom už to rodičia riešia len cez psychológa, Nechcem maľovať čerta na stenu, ale nie je to ojedinelý prípad.

Prerusit netreba kontakt, treba prerusit tu ovladaciu dramu, ktoru hra tvoja mama. Je typicky "tazatel" (slovencina nema na to vhodne slovo, ale nieco v zmysle niekto, kto sa neustale vypytuje, resp. komentuje vsetko, ale v tom negativnom zmysle).. A ty hras rolu rezervovanej. Cize dokonala ovladacia drama medzi vami prebieha. Potrebujes ist von z tej hry a mama prestane. Ono sa to lahko napise a tazsie spravi, ale pre zaciatok staci, ze si to uvedomis a identifikujes ten moment, kedy to mama robi. A potom skusis zareagovat, ale nie ako "rezervovana". Proste sa nesmies dat vtiahnut do toho, ze ona neustale nieco komentuje, a ty sa bud zo slusnosti ani nevyjadris, alebo zareagujes prilis agresivne, ked ti to prerastie cez hlavu.. Niekedy pomoze aj ignorovat, ak nevies, co povedat.. A ked s tym zacnes pracovat, tak ti pridu na um aj tie "spravne" odpovede, spravne v zmysle, ze sa nenechas vtiahnut do tej "hry"..

@autorka moja mama detto a keď sa ohradim, povie že ale veď ona mi to musí povedať, veď je moja mama. Ja sa s ňou stále hádam. Syn je veľmi citlivý a vnímavý, ale asi ju berie s rezervou, má už 5,5 roka. Teraz sme doma s covidom, tak si ho mama pýta k videohovoru. Včera mu povedala, že keď už má dva zuby vonku, tak už predsa musí ísť do školy, čo on nerieši, vie o tom. Následne sa ho opýtala, či vie naozaj povedať R, ktoré vie povedať už od 3 rokov. Dnes, keď s ňou hovoril, tak zas som počula, že koľko má veci a či si ich naozaj zaslúži. Otrasné kecy pre mňa. On jej len odpovedal, že samozrejme, že si ich zaslúži. Stále spava s nami, je to maznak par excellence a k tomu má mama tiež v kuse komentáre. Tak už sa aj on naučil pred ňou ostentativne ku mne tulit a vola ju, že 'aha, babka, my sa tulime '. Mala som veľkú snahu jej veci vysvetľovať, z hľadiska modernej psychológie a názorov. Nie, tak ako studeno vychovavala mňa a brata pred 40 rokmi, len tak je to správne. Takže jej na jej odlišný názor poviem- no, ty si myslíš svoje a ja zas svoje.

Úlohou rodiča je pripraviť dieťa na život, aby bolo samostatné, zodpovedné, psychicky odolné, aby zvládlo všetky problémy, s ktorými sa v živote stretne. Úlohou rodiča nie je dieťa pripravovať na život s babkou. To je úloha babky, aby si vytvorila pekný vzťah s vnučkou, nie rodičov. Babka by mala navštíviť psychológa, aby pochopila svoju životnú rolu a zbavila sa svojich frustrácií. Hádam nechceš robiť svojej mame psychológa a riešiť s ňou jej frustrácie, to je veľmi vyčerpávajúce, zaťažujúce, teraz potrebuješ všetku energiu sústrediť na potomka a nie na svojho rodiča. Žiaľ, mnohí dnešní starí rodičia sa nazdávajú, že príchodom vnúčaťa sa stávajú kontrolórmi a ich úlohou je robiť dohľad nad rodičovskou starostlivosťou ich vnúčat.

Nie neprerusila by som s mamou kontakt, len kvoli tomuto...existuje komunikacia...je to mama...len aby si potom za par rokov, ked tu nebude nelutovala...

Povedať a byť úprimný, o tom co si myslím s babkou. Povedz babke na rovinu, ak neprestane byt kritická a negativna, tak sa s ňou odmietaš stretávať... Ty sa chceš tešiť z každej maličkosti a príde niekto a ten ti to pokazí,, chápem ako sa cítiš..

@letfenixa Ale veď to je úplne normálne, že 5,5 ročné dieťa spáva s rodičmi v tejto pandemickej dobe. Teraz potrebuje ten pocit bezpečia a istoty. Niekto má zuby, keď nastupuje do školy, niekto nemá zuby keď nastupuje do školy....Pri nástupe do školy v dnešnej dobe nie sú dôležité zuby, ale psychická - sociálna zrelosť, aby dieťa malo zo vzdelávania zážitok a nie stres.

za takou mamou čo ju deptala jej nemá byť prečo ľúto. Nie každá mama je milujúca a dobrá, bohužiaľ

Mala som podobnú babku a pre mňa ako dieťa to bola strašná záťaž. Dnes keď si na ňu spomíname, tak mi mama vraví, že som jej mala referovať o tom, čo všetko s ňou si zažívam, ale to bolo toho tak veľa, že vôbec nebol čas všetko to referovať rodičom a zase ktovie, či by mi to vôbec uveril niekto. Aspoň ja ako dieťa som mala obavu z toho, že by mi nikto neveril, lebo to bolo niečo neuveriteľné. Neriešila som svoj život, školu, kamarátov, záľuby, ale som riešila len babku.

pred čím chceš svoje dieťa vlastne ochrániť? nemá tvoju dcéru rada? to že povie niečo čo sa tebe nepáči je jedna vec, to že má rada vnúča je druhá vec.....svoje dieťa pred rečami neochrániš - ani pred rečami na ihrisku od ostatných detí čo k nej nie vždy budú dobré a milé ani napr.pred negatívnou učiteľkou v škôlke.....mamu máš len jednu a buď rada že ju ešte máš

@mogaa vidno, ze ty s tym problem nemas....
mam podobne negativnu mamu, moja dcera ma 10 rokov a s babkou nechce byt sama, lebo sa s nou neciti dobre pre tie reci, mne je to luto, lebo by som chcela aby sme sa spolu stretavali.
napriklad ked chceme ist na vylet, samym s manzelom a detmi by nam bolo fajn, mali by sme pekny den, ale zavolame babku nech nie je sama doma, ideme a hned z prichodu zdrbe dceru, ze sa jej nepozdravila, este ani nevystartujeme autom z parkoviska a dcera reve lebo babka na nu nakricala pre nejaku blbost, babka skritizuje co sme si obliekli, co mame na jedenie, akou cestou ideme, ked sme uz na vylete tak sa podriadujeme jej kam chce ist..... na konci vyletu zhodnoti, ze uz nikdy s nami nikdy nepojde.

@evabb35 čo má prosím ta spoločne pandemicka doba a spanie 5,5 rocneho dieťaťa v posteli s rodičmi????? Veď 5,5 ročne nie je ani v škole o pandemickej dobe ma vedieť max to, že je a že si ma viac umyvat ruky obrazne povedané. Nemalo by mat z toho žiaden stres ani úzkosť. Mam pocit, že to skôr mamky majú z toho stres a radšej sa túlia v posteli k deťom ako k muzovi.... ale je to každého vec či dieťa spi alebo nespi v posteli s rodičmi, nech si každý robí tak aby boli spokojní. A určite by som neprerušila stretnutia s mamou. Veď som dospela a viem komunikovať. Proste na rovinu by som jej povedla, že mi to vadi a nech sa krotí vo svojich vyjadreniach hlavne pred malým.

@lala123 ja neviem, 5,5 roka je proste taký vek, že sa deti ešte všeličoho boja, bežne spávajú s rodičmi alebo prídu v noci ku rodičom spať, keď je búrka alebo keď sa im niečo zlé snívalo...tiež mi to prišlo divné, kým som sa nestala matkou, lebo v okolí to bolo bežné, že tak veľké deti spali v manželských posteliach a deti vyrástli, sú samostatné, zodpovedné, psychicky odolné.

Ja mam tiez mamu takto naladenu.... Napr. dnes rano ma prisla vystriedat k chorym detom a na stole boli 2 balicky so sladkostami, to kolegyna poslala detom. Zacala sa rozculovat ze naco im to poslala, ze preco si takto zacinam s kolegynami, ze teraz sa ja budem musiet revansovat.... (pritom manzel jej prevazal nabytok a nic za to nechcel, tak sa takto ona podakovala cez deti, to ale mame nemienim vysvetlovat, nic ju do toho nie je) Nastvana som odchadzala do prace, nechcela som sa hadat. Snazim sa ignorovat tieto poznamky. Velmi casto to byva u nas podobne ako u Vas, s mamou nemienim preto rusit kontakty, potrebujeme sa navzajom, casom clovek naberie nejaku hrosiu kozu voci poznamkam a obcas sa na tom aj smejem uz. Ale verim, ze to cloveku na nalade neprida

Minimalizovala by som kontakt urcite... hlavne pre svoje psychicke zdravie. Nikdy jej nebudes dost dobra, vzdy ta zdrbe za nieco. A dieta si k nej vytvara vztah akoby cez teba. Ono citi aj tvoj pach. Ked vyparujes z potu stres v jej pritomnosti, ono potom vnima toho cloveka negativne. Alebo si to napis na papier a potom to ukaz mame, ze pozri mama, toto si z ust vypustila behom 20 minut. Myslis si, ze je to OK.

@mogaa tu máš pravdu, jeden z dôvodov, prečo moje dieťa trávi čas s babkou, aj keď jej reči mi vadia, je ten, že v živote sa stretne s rôznymi pristupmi od rôznych ľudí, napr učiteľka, a treba mu aj negatívne zažiť.

@heln úprimne nechápem prečo to tomu diatatu aj vám robíš. U teba je zjavne matka pred vlastným dietatom.ked sa nevie správať nech sedí doma, aj sama.

@sidicek tak to sa mylis, deti su pre mna na prvom mieste pred mamou.
je to komplexnejsi a zlozitejsi "problem", moja mama je osamela vdova, ktora ma casto pocit, ze nema pre koho zit, pocit potrebnosti jej davaju moje deti a ja ju potrebujem, lebo som aj chodila do prace a manzel tiez a bolo treba malu zobrat zo skolky a nikoho ineho okrem mamy nemam. svojimi recami ma mnohokrat urazi a zrani, ale ona to tak nevnima a ja si radsej hryziem do jazyka. ked kritizuje dceru, tak si mysli ze ju vychovava, lebo my sme ju rozmaznali a nevychovali.