Pred štyrmi týždňami mi zomrel manžel. Veľmi mi chýba
Tak uz su to styri tyzdne, co moj milovany manzel zomrel. V pondelok bude mat pohreb (sme v UK, tu sa na to pohreb/kremaciu velmi dlho caka).
Stale ma jeho strata velmi boli a musim povedat, ze mi chyba viac a viac.
Vzdy som sa tesila do buducna, teraz ma panika obchadza, ako to zvladnem sama so synom, ako si najdem novu robotu a ako sa hlavne vratim do terajsej.
Mam tu teraz svokrovcov, tak clovek musi byt silny, velmi sa mi chce pocas dna plakat, ale zas nechcem pred svokrou.
Nechcem sem pisat vylevy, nechcem uz ani priatelky zatazovat, ale strasne sa citim sama, osamoteana, stratila som najlepsieho priatela, manzel bol velmi dobry clovek, mily, laskavy a sikovny. Vsetko sme vzdy spolu diskutovali a jeden druheho tlacili do predu a boli sme si oporou.
Ja nie som nejaky placko, ale nejak to na mna vsetko dolahlo. Pred 2 dnami som mala narodeniny, bez manzela, bez jeho objatia a lasky.
Vratkovi chyba ocko, pyta sa, kedy pojdeme za nim, tak v pondelok sa s nim pojdeme definitivne rozlucit.
Okolo domu, zahrady a Vratka je stale co robit, som na vsetko sama. Ano som samostatna jednotka, ale nejak som z celeho zivota unavena.
Viem, ze mam byt za vela veci vdacna, len nejak nemozem najst svetlo z tejto tmy.
Dakujem za precitanie.
Veľmi ma mrzí čo prežívaš, neviem si ani len predstaviť, aké náročné musí niečo takéto byť. Rada by som ti poradila. ale je mi jasné, že rada odo mňa, alebo možno aj hocikoho kto nepozná takýto druh bolesti, možno nič nevyrieši. Hoci ťa nepoznám, budem sa snažiť na vás oboch myslieť, pomodliť sa.. Je veľmi dobré, že sa snažíš so svojou bolesťou pracovať a naučiť sa s ňou žiť a fungovať, nedokáže to hocikto, už teraz si oveľa silnejšia ako si myslíš, a tvoj syn určite tiež. Verím že časom, aj keď určite nie zajtra, alebo o týždeň, to bude lepšie... Posielam objatie a veľa trpezlivosti <3
@oslo1 Úprimnú sústrasť a veľa síl ❤️
@oslo1 Mesiac je strašne krátka doba na takú stratu... máš plné právo smútiť a plakať koľko potrebuješ. Neexistuje žiaden správny spôsob ani správna doba smútenia.
Ak ti bude veľmi ťažko a máš pocit, že okolie ťa už nechápe, obráť sa na psychológa - napríklad ipcko.sk - sú tam odborníci, ktorí ťa vypočujú a poradia.
Posielam objatia a pozitívne myšlienky, buď k sebe teraz láskavá - tak ako by si bola láskavá k niekomu inému s podobnou stratou. Bude ešte veľa príležitostí byť silná a statočná, teraz potrebuješ pomoc a podporu ty.
Silno ta objímam♥️
ach, len nedavno som zaznamenala, ze si pisala o jeho chorobe.. je mi to luto, uprimnu sustrast.. vela sil.. 🍀🍀🍀
Úprimnú sústrasť a prajem veľa veľa síl <3 poznám ťa síce len ako meno na internete, no vždy keď som ho tu zbadala, tak som na vás myslela, lebo tiež sme si bojom s touto chorobou prešli...posielam objatie tebe aj synčekovi, držte sa
Dakujem dievcence. Ano navstevujem psychologa. Well, tu ma clovek sedenia raz za 3 tyzdne. Psychologicka mi povedala, ze som na dobrej ceste, pretoze sa pozeram dopredu a ine bla bla veci.
Mne len dnes tak prislo tazko. Musela som aj vela papierovaciek vybavit, ludia v UK su velmi mili, to sa nemozem stazovat, taka ta laskava starostlivost tu je.
Len ja som taka spomalena, velmi vela zabudam, a som strasne zo vsetkeho unavena.
Teraz tu mam svokrovcov, je fajn, ze su tu, ale my sme uplne vyhodeni z akej takej rutiny a ja som z toho velmi unavena.
V pondelok je pohreb a ja sa musim rozlucit so svojim manzelom. Taktiez sa musim rozhodnut, co s popolom, ale ked mne sa este nechce rozhodovat o nicom. Svokra si chce cast odniest na Slovensko a tam potom sa urobi este jeden pohreb. My tam so synom budeme musiet ist, ale ked mne sa tak strasne nic nechce.
Sama so synom ist na Slovensko, tam dalsi pohreb, svokra ho vybavi. Ale ja som tak strasne unavena. Vsetko ma velmi zatazuje, najradsej by som si lahla a zaspala na rok.
Viem, ze to nejak budem musiet dat, ale ja uz som unavena z toho, ze musim byt silna.
Velmi by som tu chcela mat teraz niekoho, s kym by som si mohla poplakat.
Dakujem dievcence.
V prvom rade uprimnu sustrast.😔
Z toho, co pises, citim, ze sa snazis tak trocha potlacat vsetko to, co clovek prirodzene preziva, ked pride o niekoho blizkeho. Neobvinuj sa, ze smutis. Mas na to plne pravo. Ked mas chut plakat, poplac si, ked sa potrebujes vyrozpravat, urob tak.. nic teraz v sebe nepotlacaj. Ak tak citis, vyhladaj pokojne psychologa.
Kazdopadne z prispevku vidiet, ze si silna a statocna zena. Tvoje obavy o buducnost su pochopitelne, ale verim, ze vsetko postupne zvladnes. Velmi tebe a aj synovi drzim palce.🤍
❤️ Je mi to velmi luto. Neviem si ani predstavit, cim prechadzas. Zo skusenosti - po smrti mamy - viem, ze najtazsie na psychiku bolo obdobie do pohrebu. Ten tomu da taku bodku a clovek sa potom pozbiera, lebo musi. Ty si v nelahkej situacii, navyse este aj v cudzine… viem, ze si silna zena a zvladnes to. Treba si dovolit truchlit a treba mysliet na to, ze manzel by nechcel, aby si sa trapila. Urcite na vas s Vratkom zhora pozera a bude vas ochranovat.
@oslo1 viem co prezivas 😔..mne na rakovinu zomrela mlada mama, jedinou utechou mi bolo, ze uz netrpi, aj ked velmi chcela zit. Plac kolko treba, aj so syncekom si poplacte, pomoze to...bude to este velmi dlho boliet, ale casom, kolobehom zivota bude lepsie. Aj ked...prazdne miesto v srdci ostane navzdy 😢. Uprimnu sustrast, posielam objatie ❤️
Sama nie si, máš synka,isto aj rodinu,priatelov. Keď bude ťažšie ako ťažko,poplač si. Keď bude čas,usmej sa. Je to len fráza,ale čas je na toto najlepší liek a myslí hlavne na seba,syna. 🤗
@oslo1 Úprimnú sústrasť. Veľa síl, aby ste to zvládli, nedržte to v sebe. Ak sa vám chce plakať, plačte, hnevajte sa, bojte, smúťte, prežívajte svoju obrovskú stratu a smútok, akokoľvek sa vám zažiada. Čokoľvek je správne. Teraz nemusíte byť silná, teraz to potrebujete prežiť a veľa, veľa času na to, spracovať to.
Úprimnú sústrasť hlavne sa musíš držať a vermi malý ti v tom určite pomôže a keď potrebuješ plač kric proste to dostane zo seba ja som to robila keď mi zomrela štvormesačna dcérka nečakane kričala som plakala a pomohla psychologická drž sa
Úprimnú sústrasť, musíš to mat ťažké, aj chlapček. Toto čo napíšem je čisté klišé, ale čas pomôže, je to možno kruté ale čas naozaj pomáha
Napíšem to tak tvrdo, ale zvyknes si aj ty aj Vratko. Budete riešiť čo Vám život prinesie a zvyknete si že je doma o 1 člena rodiny menej
Držím palce, aby ste všetko zvládli a žili šťastne vramci možnosti
@oslo1 ty si velmi sympaticka zena, uzasny clovek. Skus robit veci mechanicky, len prezivaj tieto dni do pohrebu. Po pohrebe, ked budes sama so synom, si stratu odsmut, vyplac sa.
Potom pomalymi krokmi, mechanicky sa vrat do zivota. Inak to nepojde, musis fungovat, musis byt mamou aj otcom pre syna. Je to tazke, bude to tazke, ale ty to das, dievca. Mam ta rada❤️
Uprimnu sustrast. Som presvedcena, ze vas so synom caka pekna buducnost, ale uplne ina aku si si vysnivala a potrebujes cas (a vela) aby si spracovala tu inakost. Drzte sa.
@oslo1 vela a casto som na vas myslela, ako sa mate. Pamatam si na ten prispevok, v ktorom si pisala o manzelovej dg. Priznam sa, ze sa mi to citalo strasne tazko. Dufala som, ze sa stane nejaky zazrak, ze toto sa predsa nemoze takto skoncit, no tento prispevok ma priam fyzicky zabolel😰
Sama som onko pacient, aj ked momentalne v remisii, resp. vyliecena a normalne pracujem a zijem dalej, no viem, ze ked mi bolo najhorsie, neexistovali na svete slova, ktore by mi aspon trochu pomohli…
Skratka som si to musela ,,prežiť”
Celu tu bolest, beznadej, sklamanie, strach, nechut k comukolvek a ku vsetkemu. Nic sa mi nechcelo, na nic som nemala chut a vsetko a vsetci mi liezli na nervy.
Asi tak jediné, co som si vo svojej hlave predstavovala, bolo to, ze niekto, ktokolvek, hocijaky noname clovek stoji vedla mna a je ticho. Skratka stoji a ja placem, kricim, pytam sa milion krat ,,prečo??!?” A on tam proste len stoji, je tam, a nevravi mi, co mam robit, ako sa mam citit a ako mam mysliet do buducnosti. Lebo to som samozrejme vedela, no nepotrebovala som to pocut. JA som potrebovala byt vypocuta!
Preto ti nebudem pisat, ako sa mas citit. Chcem len, aby si vedela, ze ta aspon takto virtualne objimam a v duchu trpim s tebou❤️❤️
Drž sa dievča❤️
@midori123
Ahoj, dakujem to za krasne slova, presne si to vycitila, ako sa citim. Vsetko a vsetci mi totalne lezu na nervy. Ja nie som neschopna sa o seba postarat, vsetci mi Tu davaju debilne rady o ktore nestojim.
Mne je najlepsie, ked som Sama, so svojim synom, kazdy si Tu v dome ide posvojom. Potom ide syn do skolky a ja si mozem pospat.
Nikto ma Tu nenuti jest, varit.
Uz fakt chcem mat po pohrebe, prazdny Barack, pomaly zacat chodit do roboty.
Potrebujem si najst novu robotu, aby som nerobila na sluzby, vsetko sebavedomie mi kleslo, v nicom sinneverim.
Ist do roboty, vsetci budu chodit okolo mna na spickach, nutit ma ist si oddychnut, kontrolovat, co som sa najedla, furt sa pytat, ako sa mam.
Cez prestavku som si vzdy telefonovala s manzelom.
Neviem, preco to na mna dnes tak strasne dolahlo, velmi som zo vsetkeho unavena, velmi .
Dakujem dievcence, za spolu ucast.
Uprimnu sustrast...
Toto co prezivas je uplne bezne...prejde to bude lepsie..
Mne tatino umrel v zahranici mimo eu, boli to sialene papierovacky neskutocne natahovacky kolo medzi ambasadou matrikou superlegalizaciou kazdy povedal inak bolo to hrozneeee bolo toho tak vela ze ja som si cely cas ani len neuvedomila ze co sa vlastne stalo trklo mi to az na kare kef bolo po vsetkom...(riesili sme prevoz pozostatkov a vyzeralo to ze sa nam ani nepodari tatina dopravit na slovensko).
Daj si pauzu drzim ti palce zvladnes to ine ti neostava ☹
úprimnú sústrasť 😢 strašne rýchle to zbehlo, len pred nedávnom si písala... a už 😢 neviem si ani len predstaviť čo prežívaš. podľa mňa však teraz POTREBUJEŠ aby ťa niekto nútil variť, jesť, ísť na slovensko a mať nejako ten čas vyplnený hoci túžiš "prespať rok" ☹ si veľmi milá a sympatická silná žena, to dáš!
Uprimnu sustrat, nemaj vycitky, mas pravo toto vsetko citit, byt smutna a plakat, je to este velmi cerstve 😔