Prečo je život taký nespravodlivý?

Nepremyslali ste nad adopciou? V DD je toľko krásnych opustených detičiek čo by za milujúcich rodičov dalo všetko na svete

Prečo sa tak upínať na jednu vec/záležitosť v živote? Navyše tá tvoja je ľahko riesitelna: adopcia, pestunstvo.
Veď treba riešiť to čo sa dá, nie sa upínať ako sa nedá a nejde to
Nemyslím si že ti to prospeje a a ni tvojej rodine

Som zo 6 súrodencov, mam len jedno dieťa a som zan vďačná. Nikde nie je napísané že ak ich budem mat 5 že budem šťastnejšia.

ked otocis mysel, prestanes mysliet preco je svet nespravodlivy, a naucis sa kazdemu uprimne dozicit, vtedy nastanu zmeny a bude ti jedno ci mas jedno alebo viac deti, budes vediet, ze vsetko je tak ako ma byt. Viem, nie je to lahke.

Minule sme sa rozprávali s 58-ročnou kolegyňou. V dedine majú silne veriaci pár, ktorí veľmi chceli deti. Lekári im dávali veľmi nízku šancu, že budú mať zdravé dieťa. Riskovali to. Dcéra sa narodila so silným mentálnym poškodením. Má cez 40, duševne je na úrovni 6-ročného dieťaťa. Veľmi si priali zdravé dieťa, nechceli jedináčika. Narodil sa syn. Mentálne je na tom horšie ako jeho sestra. Celý život, teraz už obaja na dôchodku s chorobami sa starajú s láskou o svoje dve veľké detí. Spolužiačke sa po pár mesiacoch známosti s partnerom neplánovane pritrafil syn, vzali sa, boli spolu pár mesiacov, rozviedli sa. Pár rokov na to sa dala dokopy so susedom. Je z nich krásny pár, chlapec ho berie ako otca, majú spolu dcéru. Aby nemali jedináčika. Dievčatko má atrofiu, chodia s ňou na cvičenia, rehabilitácie, liečenia, robia sa zbierky. Kamarátkin brat si veľmi želali s priateľkou dieťa. Narodila sa malá po dvoch potratoch. Chovajú si ju ako v bavlnke, tŕpnu, aby nejedla veci, ktoré nemá, je hyperaktívnejšia. Nečakane sa im narodil syn. Šťastní, že nemajú jedináčika. Chlapec má cystickú fibrózu. Stále ho odhlieňujú. Kamarát má brata. Rodičia nechceli, aby dieťa vyrastalo samo. Napriek vekovému rozdielu 3 rokov si spolu nerozumejú, veľmi sa nestretávajú, brat mu aj zabudol povedať, že sa zasnúbil, chystá svadbu, priateľka je tehotná. Chcela som tým len toľko, že nie vždy býva skutočnosť taká, ako si ju vysnívame a plánujeme. Každý dobrý rodič sníva a chce to, aby sa jeho dieťa malo čo najlepšie. Tým najlepšie si neraz predstavuje, že nevyhnutne potrebuje súrodenca. Parťáka, ktorý s ním bude zdieľať zážitky, šibalstvá, veci, lásku rodiny. Ale aj jedináčikovia vedia byť šťastní. A, bohužiaľ, často sa stáva, že druhé/ďalšie dieťa už nebýva dopriate preto, že príroda/Boh/telo/niečo vyššie je múdre a nechce človeku nakladať viac, ako zvládne. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, že mať zdravé dieťa je v živote obrovská výhra. Nie je to samozrejmosť. Len my ľudia vždy dúfame v tú najlepšiu možnosť - že to naše na 100 % zdravé bude. Neporovnávajte sa s inými. Nezáviďte im viac detí, užívajte si a milujte najviac, ako sa dá, to svoje jedno a muža. Možno časom príde ďalšie, možno nie. Tiež adopcia je cesta.

Mám choré dieťa . Po čase sme sa rozhodli mat druhe dieťa . Má ešte viac diagnóz ako to prvé . Nás život je o doktoroch , terpiach, poradenstvach, rehabilitáciach. Toto je nespravodlivost v živote , zdravie nie je samozrejmosť, veľa ľudí si to ani neuvedomuje . Treba si vážiť , to čo ti bolo dopriate a nezufat. Možno ti ešte bude dopriate❤️

Nie je ti súdené možno mať vlastné deti, aby mali šancu deti nechcené, opustené. A ako píše @pribinak kde je napísané, že budeš šťastná keď budeš mať veľa detí, alebo @struhanka či bude zdravé?
Buď vďačnejšia a ďakuj za to čo máš.

Nie každý ma to čo chce ,to je život,treba byť vďačný za to co mame a to každý deň.

Ja mám deti 2 a milujem ich najviac na svete, ale nemám šťastie v láske, po sklamaní v manželstve a pár pokusoch o vzťah po rozvode som sa zmierila s tým, že asi mám byť sama a šťastie hľadať v sebe samej a deťoch. Takto to osud zariadil a ja to musím prijať. Dieťa je dar, a nieje dopriate každému.
Aj keď som vďačná, za všetko co v živote mám, tak spravodlivost asi pribili s Kristom na kríž, asi tak.

este si sa nenaucila, ze nie vzdy mozme mat co chceme a ze sa vieme upinat viac na to, co nemozme mat ako si vazit co mame? 🙂
Ja som chcela deti 4, som rada, ze som konecne tehotna s prvym a mozno bude len toto jedno (kvoli veku). Nuz nevadi, budem si teraz nicit zivot zlymi myslienkami? Nie, idem si uzit karty, ktore som dostala ;)

a prečo si myslíš, že len tak ako si to ty predstavuješ by to bolo spravodlivé? Prečo sa má človek tendenciu stále len sťažovať? Prečo sa nezamyslieť nad životom a nehľadať to dobre, pekné , pozitívne? Prečo si nemožme zobrať príjlad práve z detí, ktoré sa tešia z jednoduchých vecí, okamihov a neriešia? Sú v živote dobré a horšie chvíľky, ale utápat sa v tom, že prečo je to a to nespravodlivé? Každý si to može povedať, pretože každý v nejakom smere pociťuje akútakú nespravodlivosť, ale utápať sa v tom, to mi príde ako mrhanie životom. Pomedzi to ti unikajú pekné momenty v živote, zameraj sa ma tie pozitívne stránky, pomože ti to, uvidíš, že sa budeš pozerať ináč na veci

Inak mozno o par rokov ti tvoje dieta donesie do rodiny svoju polovicku, ktora bude mat obrovsku rodinu a svoj sen sa ti naplni. Vsak zivot este nekonci 🙂

No pozri zivot je loteria 50:50, vsetko ma dve strany. Ty dieta chces, ja dalsie nechcem. To nie je nespravodlivoat to je o tom co chces. Obycajne chcenie nic viac nic menej. Zivot nepozera co chces a cl nechces zivot je taky aky je. Prichadza den, odhcadza den, vyjde lsnko zajde slnko....niekto vyhra 400000 v oskovacej loterii niekomu v ten den diagnostikuju smrtelne ochorenie....bohuzial je to len a len o tom co v tvojom zivote nastane. Ty si pre svet len jeden clovek... Okolo teba ke ich dalsich vela miliard. A kazdy ma to svoje. To nie je o tom ze je to nespravodlive ze tebe aa nedari otehotniet.to ty tak prezivas. Lebo keby si dalsie dieta nechcela tak by si ani netusila ze sa ti nebude dat otehotnoet lebo by si sa tomu branila. A pamataj najhorsie je upriamit pozornost na to ze ty chces dalsie dieta a tym padom zijes len v sneni o dietati a ta realita ktora je tvkj zivot ti unika... Takze prichadzas v skutocnosti o skutocny cas ttu na zemi lebo stale dufas a chces byt inde ako si. Premarneny cas....

Ja som na tom rovnako. Prvé dieťa sa nám podarilo na prvý pokus. Druhé už bohužiaľ nebude. Chceli by sme veľmi, ja by som bola aj za adopciu, aj muž, ale on o trošku menej. Na druhej strane si hovoríme, že aspoň všetko ostane dcére, nebude sa musieť s nikým deliť...Nikde nieje záruka že súrodenci si budú celý život rozumieť a budú spolu dobre vychádzať. To vidíme na mojich aj muzovich surodencoch... Asi to takto proste má byť, je nám súdené len jedno a my sa s tým musíme zmieriť.

A je niečo hrozne byť jedinacikov?som jedináčik a mám jedináčika a nemám pocit, že trpíme🙂
Áno mala si nejaké sny každý má...je to viac o egu ja som chcela...a nie je mi dopriate...chápem Ta tiež sú veci, ktoré mi nevyšli a treba čas, aby som to pochopila.Bud pokorná buď vďačná aspoň za to jedno si predstav, že by si nemala ani to.Ano život je nespravodlivý čo narobíme.Ak Ti nie je dopriate chod na IVF či IUI dopomôž tomu...ale neupinaj sa na to čo nemáš určite je veľa veci za ktoré môžeš byť vdacna

obzri sa okolo seba, ďalej od svojho nosa a uvidíš čo je nespravodlivosť 🤦‍♀️
pozri sa tam kde ľudia, deti naozaj trpia a porovnaj so svojím " utrpením"
a aby si si nemyslela, že neviem o čom hovorím...s milovaným mužom sa nám nepodarilo splodiť dieťa, ale neberiem to ako nespravodlivosť, ale ako fakt.

Zivot nie je nespravodlivy. Kazdy jeden clovek ma svoje trapenie, svoj kriz. Dopraj inym a bude aj tebe dopriate. Uprimne sa raduj z toho, ze druhi maju spkojne manzelstva plne zdravych deti. Je vysoko mozne, ze aj ty sa dockas svojich deti a bola by si rada, ak by to niekto pocitoval ako nespravodlivost?

Ďakujem baby každej za reakciu. Ja si to veľmi dobre uvedomujem, že ľudia majú omnoho ale že ozaj omnoho väčšie problémy, ťažkosti, trápenia. Nikomu nezávidím, ani deti nikomu nezávidím, aj keď možno to tak vyznelo,doprajem každému nech je šťastný, dokonca ani neodsudzujem ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat. Každý máme svoje dôvody na veci, ktoré robíme. Len som sa zamyslela prečo je to v živote zariadené tak, že kde by boli deti milované, tak tam to nejde. To je všetko. Ženy ja som naozaj vďačná za to čo mám, za moje dieťa, ktoré milujem najviac na dvere, za dobrého manžela, strechu nad hlavou, nemáme prepych ale ani nám nič nechýba, vďaka bohu mám ešte aj rodičov, súrodencov, atď atď. Naozaj som za to nesmierne vďačná. Len ma to proste dnes dostalo lebo som verila, že to teraz naozaj vyšlo. Možno keby príde dieťa tak zase príde niečo iné zlé. Áno je to život.
Musím povedať že po prečítaní všetkých príspevkov sa cítim ešte horšie. Cítim sa ako nevďačná krava.
No možno som to potrebovala.

Nemam problem vyrobím si problem ?

By som sa nastavila na adopciu, nebude z tvojho vajíčka síce, ale tiež bude mať dušičku a bude ťa volať mama..normalne by som mu vysvetlila vo veku 6 rokov odkiaľ pochádza, aby zas nemal skratové konanie v 18 a neutiekol z domu, a žili by sme si šťastne až do smrti..A že prečo je nespravodlivosť? Podla mňa, život robí naschvály, ty nie si prva kto sa takto pýta, každému deje niečo, čo nechce..pár ľudí si vytiahlo šťastné číslo z klobúka, ty ostatní taký stred a ten zvyšok si nesie kríž a reptá celý život, bohužiaľ, tak to je a nič s tým nespravíme..

zajtra už bude lepšie ♥️ je dobre, že si to zo seba dostala
my kde sme sa aktívne snažili tak sa so mnou menštruácia tak rada hrala....vždy som ju dostala presne na Štedrý večer, presne v deň mojich narodenín, na Valentína....buď meškala, alebo prišla skôr, len, aby to akurát vyšlo na ten deň 😂 aké som ja mala nervy 🙃
vidíš, vždy to bude ako má byť ♥️

Ale veď nič nie je stratené nepíšeš či máš zdr.problemy, vyšší vek čo má byť bude...väčšinou každý chce čo nemá takí sme ľudia🙂pokým máš menzes máš stále šancu každý mesiac.

@struhanka si to veľmi pekne napísala 👍😊

Ja keď začínam mať pocit že mi nevychádza čo by som chcela, tak si predstavim akoby som sa cítila, keby sa pokazilo to, čo už mám.. a to ma akosi nakopne k tomu aby som si vážila svoj život, taký aký je..

Vieš aký život som si vysnívala a aký mám? Veľa x je mi doplaču, keď neviem pomocť vlastnému dieťaťu. Ale vnútorne som vďačná, že to nie je horšie... Toto je moja životná cesta a hrám s kartami aké som dostala najlepšie ako viem. Neúspechy otáčam na úspech, každú prekážku sa snažím prekročiť. Učím to aj moje deti, často sa ma staršia dcéra pýta prečo nie je zdravá.... Lebo na svete existuje rovnováha a 100% dokonalosť neexistuje. Každý z nás dostane niekde viac a niekde mu je ubraté, vďaka tomu je jedinečná.
Buď vďačná za to, čo máš....uvidíš, možno, ak sa na otehotnenie prestaneš upínať, otehotnieš

Prečo by mal byť život spravodlivý???

@sslobodnamama777 presne toto mi napadlo. Nikdy nikto nepovedal, ze zivot je alebo bude fer, spravodlivy. To je nasa mylna mienka. Kazdy mame nejake svoje radosti a trapenia.

prečo rovno hovoríš o nespravodlivosti? ja mám 31 rokov, o dieťa sa snažíme viac ako dva roky.. mnohé páry naokolo už stihli počať aj dvakrát.. takisto snívame o rodine a môj muž je extrémne rodinne založený, takže to prežíva niekoľkonásobne. ale nikdy by som nepovedala, že život je nespravodlivý.. všetko je tak, ako má byť... ak nám dieťa nebude dopriate, tak verím, že nám príde do cesty niečo iné...

Mojej mame som sa narodila keď mala 20 rokov, otec 23. Samozrejme neplánovane 😎. Odvtedy sa pokúšali o druhé dieťa 10 rokov, lebo nikdy nechceli mať jedináčika. Hlavne mama bola veľmi proti tomu a veľmi túžila po ďalšom. Ale namiesto toho prišlo mimomaternickové, potrat, neplodnosť, umelé oplodnenie niekoľko krát. Nakoniec prišiel pokus aj o adopciu, otec však nakoniec veľmi mladý zomrel. A čo je horšie, nemať ´dalšie dieťa alebo smrť manžela? Po pár rokoch prišiel druhý partner a opät kolobeh omelých oplodnení, ktoré tiež nevyšli. Nakoniec to vzdali a mama je teraz štastná, že mala aspoň mňa, úplne neplánovane a náhodou a že asi to tak malo byť, lebo keby som ja nebola, možno by už nemala žiadne deti. Dokonca jej partner je úplne bezdetný, lebo aj keď nebola chyba na jeho strane, zostal s nou aj ked sa im dieta kvoli "jej" problému nepodarilo. A tak som jeho "náhradnou" dcérou a teraz sa už tešia, kedy sa im už nejaké vnúča pritrafí. 😎
Ja ale za seba môžem povedať, že ako jedináčik som tým, že som jedináčik nikdy netrpela. Vadilo to len jej, nie mne. Nehovorím, že by som neprijala súrodenca, ale nikde nie je napísané, že by sme mali automaticky dobrý vzťah. Mala som krásne štastné detstvo a máme s mamou krásny vzťah. Veľa sa mi venovala, napriek tomu, že veľa pracovala a po smrti otca to nemala ľahké. Treba sa sústrediť na to, čo je a to si užívať. Hlavne to dieťa, ktoré už na svete je, nesmie trpieť nejakou vašou nesplnenou túžbou po ďalsom dieťati.