Pre tie, ktoré si tiež nevážili samé seba

Už som tu písala. A aj keď ma niektoré zvozíte pod čiernu zem, musím povedať, že aj vďaka MK a mnohým ďalším článkom ktoré som si v priebehu štvrť roka začala študovať, som si uvedomila, že to môže byť aj inak. Že sú na svete i iní muži, než takých, ktorých som si vpúšťala do života. Že to bolo všetko tým, že som tie veci dopustila na svojom živote, lebo som sa bála odmietnutia, opustenia, zavrhnutia. Môj aktuálny,, nevzťah, "je pre mňa veľká prevýchova. Alebo moje zrkadlo? Chlap v zrelom veku bez štipky zodpovednosti? Prečo som to vôbec dopustila? Pretože som si nevážia samu seba (čo ani teraz nedokážem) a pre svoje chyby som sa snažila Nesúdiť a neodsudzovat tie jeho. Stále na to nemám právo, ibaže akosi zisťujem, že ja by som nemala trpeit a niesť zodpovednosť za jeho spackany život. On už rezignoval. A ja som sa dlho trápila tým, či ja vyhovie a budem dostatočná pre neho. Sama som si spackala život, ale nerezignovala som na všetko. Možno si treba uvedomiť i fakt, že už je 40tnik.Ano,je to individuálne, ale ten môj je 40tnik bez štipky zodpovednosti. A stretla som pomerne veľa takých. Preto som si i povedala, že naposledy vzťah so starším. Preto ma i oklamal na začiatku o svojom veku. Ale keď vyšla pravda najavo, vyšlo najavo i to, prečo sa správa ako sa správa. Už je rezignovany, nič sa mu nechce, nechce sa mu riešiť, dokazovať, snažiť sa.