Potrebujem to zo seba dostať von
Ahojte 🙂 možno to sem nepatrí, ale dlho dlho som rozmýšľala či sa niekomu zdôverím. Je to v podstate môj príbeh, o ktorom sa mi ťažko rozpráva, v podstate som si niečo prežila a s rodinkou sa o tom nebavím, chceme nato zabudnúť, len mne to nejak vŕta v hlave. S priateľom teraz už manželom, sme si kúpili domček, proste ľúbime sa, chceme byť spolu, mať jednu domácnosť a samozrejme si založiť rodinku🙂 sťahovať sme sa mali 24.6. a preto sme sa rozhodli že už prespíme v domčeku 23.6 s tým že ráno ideme na nákup spotrebičov 🙂 večer sme ležali na gaučovke, všetko okolo nás bolo prázdne. Dali sme si pohár vinka, rozprávali sme sa ako si to tu pekne zariadime, no a šli sme spať. V noci som dostala neskutočne bolestí brucha, myslela som si, že som niečo zjedla, pretože mám celiakiu a bolesťami brucha trpím bežne. Lenže bolesti sa stupňovali, keď som si ľahla nevedela som dýchať, tak som si sadla, videla som len ako priateľ leží vedľa mňa a nevedela som sa ozvať, nevládala som. Viacej si z noci nepamätám. Ráno som sa strhla na krik, ako priateľ kričal Aďka to čo robíš??? Vtedy som sa prebrala, okolo mňa krv, nevedela som si vysvetliť odkiaľ je, čo sa stalo. Priateľ plakal, nevedel čo robiť. Vtedy som sa ako keby prebrala a len som povedala volaj 112, vezmi kartičku poistenca a vezmi uterák a prilož mi ho k hlave, lebo sme zistili, že mám rozbitú hlavu. Vzala má záchranka s tým, že určite to je mimomaternicové tehotenstvo. Pamätám si, ako záchranár hlásil príchod do nemocnice 8:07, prijali ma na chirurgiu. Celý deň, mi dávali infúzie, hlavu zošili a čakali, čo príde. Lenže mne sa zdravotný stav zhoršil. Nemohla som ležať, keď som si ľahla cítila som, ako keby ste mi pichli nôž do srdca. Nezabudnem ako prišla gynekologička a pýtala sa ma či správne používame ochranu. Prišlo mi to v tej chvíli, že proste, čo vy tu riešite??? Dali ma 2 krát na rentgen, lenže pri vyšetrení som im 2 krát odpadla a padla znovu na hlavu. O piatej má konečne poslali na ultrazvuk, ktorý im ukázal, že mám nejakú tekutinu v brušnej dutine, pravdepodobne vred na žalúdku a z toho trhlinu. Prišlo konečne rozhodnutie, ešte dnes vás budeme operovať. Urobili mi predoperačné vyšetrenie. Čakala som a čakala ale bolesti boli väčšie a väčšie. Nezabudnem ako ma za jednu ruku držal priateľ a za druhú mamina a plakali. Nezabudnem nato ako som prosila boha aby ma už operovali alebo nech už má vezme k sebe. Upadala som do bezvedomia. Už si len pamätám ako pocitali jeden, dva a to je všetko. O pol tretej ráno som sa prebudila a hadickami v bruchu. Ráno došiel priateľ ale nebavili sme sa o ničom, len že je rád že som tu. Sestrička mi povedala, že všetko mi vysvetli primár. Nikto mi nechcel nič povedať, po 4 dňoch, keď má prepúšťali, si ma konečne zavolal primár. Povedal mi, že keď má otvorili, zistili, že tam nie je žiaden vred ale silné krvácanie do brušnej dutiny. Nakoniec museli privolať gynekológicku a zistili, že mi praskla cista na vaječníku (o ktorej som nevedela že ju mám, lebo 3 týždne do zadu som bola na preventívke a všetko bolo v poriadku) a museli mi vybrať celú pravú stranu. Nezabudnem za vetu primára, "odchádzali ste mi na stole, nemali sme čas oslovit rodinných príslušníkov a opýtať sa, v akom ste stave, či máte detičky alebo nie, musel som sa rozhodnút, či zachránim vás alebo budem pozerať nato aby ste mali niekedy detičky. Rozhodol som sa správne" vysvetlil mi všetko okolo toho, že mi museli dar transfúziu krvi, lebo som jej stratila strašne veľa a že preto som im odpadavala lebo mi krv zalievala brušnú dutinu. Mám celiakiu, trombofiliu, som chudokrvna. Chodila som na vyšetrenia a povedali mi, že väčšia pravdepodobnosť je, že sa nestanem maminkou, po čom som neskutočne túžila. S priateľom sme to nevzdali a skúsili sme si splniť sen 🙂 dnes mám 16 mesačnú dcérku a som vďačná, že ju mám, že som na tomto svete 🙂 taktiež maju u mňa ľudia, ktorý darujú krv, veeeelky obdiv, lebo aj mne niekoho krv pomohla 🙂 fuuuuu a je to vonku... neviem prečo, ale je to pre mňa veľmi silné, hlavne tie dni po operácii, ako mi neskutočne pomáhal priateľ, kúpal má, nosil má na wc, lebo som nevedela 2 týždne chodiť, bola som závislá od pomoci druhých... nezabudnem si ako nám povedala doktorka, že to čím si prejdeme, nám ozceli vzťah a tak sa aj stalo 🙂
Velmi pekny pribeh. Ja ako sestricka odporucam o tomto s rodinou hovorit , dostanete tu bolest zo seba.
Prajem vsetko dobre
@7adina7 uf, klobuk dole, cim ste si presli, ale netreba to dusit v sebe, ale dostat zo seba von. Cim viac o tom.budete hovorit, tym viac vam to pride beznejsie a nebude vas to tak desit. Zelam uz len usmiate dni s rodinkou 😉
@sunflower80 ďakujem vám
Aj ja plačem, ked to čítam...Máš skvelého priateľa a anjelikov nad sebou, prajem vám šťastný a dlhý život 🙂
A ešte musím podotknúť, že áno, patrí sem tvoj príbeh, povedala by som že je osviežením pre mnohé, ťažko skúšané maminky alebo žienky, ktoré nájdu nádej, lásku, porozumenie z tvojej krutej skúsenosti, ktorá ale pokračuje happyendom...ešte raz gratulujem a držím palce do dalsieho života
@7adina7 akoby som citala o sebe..stalo sa mi to iste, tiez mi "nic nebolo" a zrazu ako som si lahla na postel, strasna bolest, zvracanie, krce, neuveritelne krce...nevedeli tiez ze co, mysleli ze slepe crevo, aj ked ja som kricala, ze mna strasne boli vajecnik, vsetci ma na prijme vysmiali, hned ako ma priviezli do nemocky ma operovali, zacali samozrejme na chirurgii ale stalo sa to, co som ja od zaciatku im tvrdila - msueli prizvat gynekologa, lebo mi do brusnej dutiny praskla cysta, o ktorej som tiez nevedela ze ju ani mam, CRP som mieso povolenej stupnice 0-10 mala 200!! proste tiez zachrana zivota...zobrali vraj cast laveho vajecnika (ak nie cely, lebo odvetdy ho doktorka moc nenasla) - tiez vysledok, ze prirodzene asi nebudem mat nikdy deti, hned ma supli do zoznamu na umele oplodnenie, vraj som pripad co ide hend cez poistovnu, ze prirodzene to nepojde asi nikdy (a to som mala 24r)...aaaa zazaraky sa deju, otehotnela som zatial zakazdym na uplne prvy prvucicky prvykrat!!! ;) mam doma krasnu zdravu dcerku a tesime sa na dalej 🙂 drzim palce, aby sa ani ostatne zeny nevzdavali, ked im COKOLVEK povedia, lebo aspon u mna sa nastastie strasne moc mylili, treba len verit ze vsetko bude dobre a ono aj bude 🙂 drzim aj tebe palce, nech si v zivote tiez uz len stastna 🙂
@7adina7 rozmýšľam, že prečo si to sem napísala....je to veľmi intímny príbeh, nie príliš vhodný sem, skôr si mala rozpovedať svojim blízkym, dostať von svoje pocity rozprávaním, neviem, či napísanie toho všetkého sem Ti mohlo vôbec pomôcť...neviem, ako písať to cudzím ľuďom, ktorých nepoznáš a sú pre Teba anonymní, ako aj Ty pre nich....také zvláštne mi to pripadá, akože výkrik kamsi do éteru.... príbeh je na druhú stranu silný a Ty tiež, že si to vydržala a nevzdala sa, možno to asi chápať tak, že to dávaš za príklad iným ženám, že sú aj horšie veci na svete než tie, pre ktoré práve teraz plačú.
@libawet práve vyrozprávanie sa cudzím ľuďom je najčastejší a najúčinnejší spôsob psychoterapie 🙂
@papricka33 no neviem, mne pomáha, keď to poviem svojej kamoške a mám hneď odozvu, keď vidím ako sa tvári a môžem ďalej reagovať alebo svojmu mužovi, mame...len o tom komusi písať, ale tak áno, ľudia sme rôzni, čo pomáha mne, inému nemusí....beriem.
A ja zase nechapem, co je na tom zle, hovorit o tom s rodinou a preco pri tej teme places?
@libawet autorka možno patrí medzi ľudí, ktorí svojich blízkych neradi zaťažujú svojimi problémami. Úplne jej rozumiem. A áno, každý sme iný 🙂
Som stastna ze je vsetko ok kedze to bolo moc vazne a este dcerku mas... Je super ze si to dala von no casto sa do minulosti neskor nevracaj nech si zas nieco take nepritiahnes spat tes sA a dakuj bihu ako sa to zvrtlo k dobremu... Inak moj syn banik v podzemi robi daruje 4x rocne krv mlady chalan no on tiez vie kolko tragedie sa stalo v bani handlova pred par rokmi a ako je krv vzacna... Ved koniec kobcov nikdy nenozme vediet ci ju raz nebydeme zhanat aj my ❤
uff, ono ako sa to vezme, ide o to ako to zvláda psychika tvojho muža a ako to bude vplývať na dieťa a na vašu spoločnú budúcnosť. moja mama dostala porážku keď mala 22 rokov - ja som mala 2 roky....a s tým súvisel aj život mňa a mojho otca, moja mama sa mi nezdôverila a nevedela som, čo sa jej stalo, prečo je taká aká je a žili sme normálne akoby nič až na ďalšie choroby s tou prvou súvisiace, a žilo sa mi veru lepšie, teraz ako všetko viem a do podrobností, som bojazlivejšia, stále jej volám, mám strach o budúcnosť jej i svoju, cítim zodpovednosť, často plačem a myslím na zlé veci, mám depresia,čo bude... stres...neviem čo bolo lepšie, ja si myslím, že niekedy je lepšie nevedieť...
Krásny príbeh... Som rada, že sa všetko tak šťastne skončilo. 🙂 V živote nás asi najviac posunú tie ťažké veci, aj vás s priateľom táto udalosť určite naučila mnohému. Ale nenechaj sa strašiť minulosťou. Ľudský život je krehký, práve preto ho máme žiť tak, aby stál za to (aby ľudia, ktorí sú okolo nás mohli o nás povedať: tak toto je skutočne dobrý človek).
Držím palce celej rodinke. 🙂
@bale1rinka hlavne nech nato zabudnem a bude dobre 🙂
@libawet Prečo sem píšeš? Prečo sa tu zdržuješ?Toto je forum, kde si môžeš vyliať srdce, či anonymne, alebo verejne.Možno to nechce iným pripomínať, len sa vyrozprávať. Tebe čo vadí?Ona sa tak rozhodla, napísala...Nemyslím že je na tebe, aby si hodnotila rozhodnutia druhych...Povedz si svoj názor, autorka ho prijme alebo nie, ale neselektuj kto sa má kde s čím zdôveriť...
Krásny príbeh a možno pomôže aj iným zienkam ktorym sa niečo podobné stalo a boja sa že nebudú mať deticky alebo ako ďalej ...tlieskam ti že si sa odhodlala...a nepocuvaj tieto ženy ktoré sú nešťastné asi sami zo seba preto potrebujú svoju zlosť prenášať na iných 😃 palec hore si super
Silný príbeh ... Gratulujem celej tvojej rodinke prajem vam vela vela zdravia, šťastia, lásky🙂❤👍🙏💃