Potrebujem sa vyrozprávať

Pozri s toho, co pises, si zamilovana do vlastneho dietata a je pre teba cely svet. Tak je to aj dobre a v poriadku. Na druhej strane si musis uvedomit, ze dojde cas, kedy jej proste musis verit a dopriat roztiahnut kridla, ist do kolektivu, najst si kamaratov a mat tie dobre - a kludne aj zle zazitky... pretoze to, ze nie je kazdy kamarat a ze nie je vsetko fer sa naucit musi, lebo ak ju budes chranit pred vsetkym, skonci ako naivna princezna a niekto to velmi zle zneuzije... Nemusis mat o nu strach, deti nie su ziadne potvory, ani tie dnesne... ono to s tych konikovskych "ihriskovych" a "skolkarskych" tem na fore vyjde, ze sa tam deju ciste katastrofy, ale nie... len ludia malokedy zalozia demu, aka je ich skolka fajn a kolko ma ich dieta kamaratov... ludia sa proste viac stazuju ako chvalia... a ako pise @pribinak horsie, dieta v tomto veku vnima emocie a reakcie matky na urcite situacie extremne vnimavo... ak ty pojdes smer skolka zo stiahnutym zaludkom "co vsetko sa mojmu zlaticku tam moze stat", tak bude mat s toho aj ona od zaciatku blby pocit...

Vo svojom vlastnom záujme, navštív psychológa ... lebo svojmu dieťaťu viac ublížiš ako pomôžeš ... najdôležitejšie je to, aby Ti dieťa dôverovalo ... lebo v tomto detskom svete sa stretne s kadejakými deťmi, milými, sprostými, takými, ktorí jej ublížia ... rozprávaj sa s ňou, dieťa Ti povie, keď má problém a aj keď nepovie (moja dcéra je taká), uvidíš na nej, že čosi nie je v poriadku ... si mama, vnímaš ju ... keď bude zle, začneš riešiť, zasiahneš ... no nechaj ju žiť v reálnom svete, svojím strachom jej len ubližuješ.

Nemozes zit zivot za svoje dieta. Ani si ju nepriviedla na tento svet aby si jej stala nonstop za ritou.

Ved ani ty nie si s kazdym kamoska a nemas kazdeho rada. Je uplne normalne ze tvoje dieta zazije aj odmietnutie sklamanie smutok. O to viac si bude vazit vztahy s detmi ktore budu jej kamarati. Nemusi sa pacit kazdemu a nemusi ju mat kazdy rad. Tvoja uloha je naucit ju ze sa mà pacit sebe a mat sa rada. Ze je uplne ok ked ju Niekto nemusi , vzdy sa najde Niekto iny kto jej spolocnost oceni. A ze je lepsie byt sama ako v zlej spolocnosti.

Tvoje dieta to bude mat tak ako ty a tak ako my vsetci, niektori ju budu mat radi a niektori nie, aj ona niektorich bude mat rada niektorich nie, v zivote zazije zle aj dobre, ako vsetci.

Keď ti tu čítam, mám pocit, že každá druhá matka na RD patrí na psychiatriu. Fakt je u nás ten rodičák príliš dlhý, ženy z neho osprostievajú a riešia takéto a podobné hlúposti. A potom sa čudujú, že vychovali slabé, precitlivené a neschopné deti.

prepáč, ale deti tieto veci potrebujú zažívať - aj neprijatie, nepochopenie, že nedostane všetko, a pod. ... Presne taký je život a oni to potrebujú pochopiť a naučiť sa s takými situáciami vysporiadavať - a na to sú tu rodičia, ktorí by toto už mali vedieť a naučiť ich to. Máš byť dieťaťu oporou, ale nemôžeš všetko riešiť za neho a od všetkého ho ochraňovať. Ani sa to nedá a ani to nie je správne. Lebo inak sa zosype pri prvom väčšom probléme.

Nepotrebuje sa kamarátiť so všetkými v triede,stačí pár dobrých kamarátov.A každý musí prejsť aj určitým sklamaním,a vyseparuje si ich.Moc si k nej pripútaná,ešte je maličká,tak je to pochopiteľné,ste asi stále spolu.Len nezabudni,že aj ona bude potrebovať roztiahnuť krídla a zistiť o čom je zivot.

Je nerealne ocakavat, ze clovek prezije zivot v neustalej radosti a stasti. Ani my dospeli nevychadze vsetci v pokoji. Treba dieta sprevadzat ich trapeniami a nie ochranovat od vsetkeho.

Kazdy chce pre svoje deti to najlepsie a aby sa netrapili a boli stastne. Ale aj trapenie patri k zivotu a tym sa deti ucia a formuju sa. Vsetky tieto strachy prenesies na nu a bude z toho nesvoja. Nechci za nu vsetko riesit. A nech je akakolvek dokonala,priprav sa na to,ze nejake krivdy sa jej stanu. Nielen dnes,ale aj v minulosti boli deti krute. To neznamena,ze je nieco s nou v neporiadku. Nemusi mat xy kamaratov a nemusi ju mat kazdy rad. Aj s najlepsu kamoskou sa obcas pohada,ale treba sa vediet ospravedlnit a priznat si chybu. Nesmies ju chranit pred zlom,ale sprevadzat ju zivotom a ucit ako celit zlu a ako sa nezosypat z toho,ked mi zuzka povie,ze mam skaredy nos alebo skarede saty...m

Aj mna toto obcas napadne. Ale potom si poviem, ze ved ma mna, nas, svoj pristav, kde bude vzdy prijata. A ze su ludia vselijaki a istotne si aj ona najde tych svojich..ale nastastie nemam tolko casu nad tym premyslat..a uz nemam len jedno dieta. To radim aj Tebe. Ak sa da, mat viac deti a jednoducho viac povinnosti, lebo Ti z toho prepne :D.

Moju už skoro 5 ročnú tiež niektoré deti na ihriskach odstrkujú, len raz som musela zakročiť, lebo už to bolo neúnosné a pekne deťom na ihrisku vysvetlila, že kamarátiť sa s ňou nemusia, ale odstrkovať ju tiež nemôžu, keďže ihrisko nepatrí len im ale každému...od tej doby tie dievčatá mojú ignorujú, niektoré...niektoré sa s ňou pohrajú, ale vedu z toho nerobím...moja je taká, že pôjde za každým a chce sa kamarátiť, ale vysvetlila som jej, že nie každý musí byť kamarát a pochopila to, teraz keď vidí, že sa jej niektoré z deti nepozdraví, alebo jej vyslovene povie "TY NIE SI MOJA KAMARÁTKA" (a to píšem o deťoch 4-5 ročných), tak moja si to nevšíma a ide ďalej...má svojich kamarátov, kamarátky, s ktorými je každý deň a to jej proste stačí...deti sa nemusia kamarátiť s každým, je to síce nepríjemne pre rodiča, to je pravda, ale sú to deti...