Poslednú dobu som podráždená a naštvaná

ako keby som to pisala ja... u nas manzel po praci prestal robit okolo domu a venuje sa nam.. pracu okolo domu si nechava na vikend...

Asi je rozdiel či robí to čo je naozaj potrebné a jednoducho je toho na jednoho človeka privela, alebo si vymýšla nepotrebné hovadiny. Prerábať dom a upraviť velkú záhradu by bolo myslím dosť roboty aj ak by nechodil do práce, popri zamestnaní sa to fakt cez víkend stihnúť nedá.

Tiež to máme podobne, dve deti, 3 roky a druhe 3 mesiace, dom v prerabke, aj dnu aj vonku 😀 ale našťastie to muž robí tak, že keď môže, tak von vezme k sebe staršiu, "betonuju" spolu, alebo sme proste všetci vonku, jedna spí v nosiči, druhá sa hrá, my dvaja niečo robíme, pod chvíľou prídeme k sebe, prehodíme pár slov, chvíľu sa zahráme so staršou. A keď už má veľa roboty, ze každý deň niečo, občas mu na riadim, nech si oddýchne a je pri nás. A nedeľu má kľud, vtedy sme spolu. Ale zas, on to chce tak nejak vyrovnať, keď sa dá, aby bol aj s nami, aj niečo urobil, a keď je treba, ja mu zas nevycitam, že celý deň menil strechu

Ak nebudete chciet vy zmenu...tak sama nepride.. Jasne!ze treba travit cas aj spolu, spolocne aktivity,vylety,prechadzky,vecere...

@ckocka veci, ktore robi su potrebne, ale niektore, ktore robi dokazu pockat. Napriklad sadenie paradajok, papriky, jahod, melonov, redkovky som hovorila, ze je zbytocne, lebo on zeleninu nejedava takmer vobec a co pojem ja a mala tak na to zas neminieme miliony, ale chcel tak ma.
Je vela detailov a vacsich veci, ktore treba dokoncit v dome, ale nerypem, cakam, ked bude cas na ich dokoncenie, lebo si uvedomujem, ze ma toho vela, ale ked poviem, ze nech nerobi tak musi, lebo si zmyslel, ze toto treba urobit.

Zrejme prikladá vačšiu doležitosť tým hmatatelným dokazom že sa o vás stará, muži to tak mávajú. Ja neviem akým argumentom je prístupný tvoj muž. Čo skúsiť s ním porátať hodiny jeho práce, semená, priesady, hnojivá, postreky, vodu - či sa to vlastne vobec oplatí alebo nevyjde narovnako ako keď niečo rovno kúpite. Plus získa volný čas na oddych a rodinu.
Asi by som naliehala (rozhodne nie konfrontačne, toto nie je prípad kedy muž na rodinu kašle, nestará sa a správa sa ako by ju nemal) že si stanovíme čas - dni a hodiny, kedy budeme spolu, kedy je práca zakázaná. A vymýšlala by som program, ktorý mu bude tiež vyhovovať - ak je niekto taký pracant asi nie je stavaný hodiny vydržať hrať sa s dcérkou s bábikami. Nehovorím že by to nebolo fajn, ale prečo ho nútiť ak toto zaobstaráš ty alebo iné deti.

Vôbec to nemyslím ako rýpanie, ale tak tu vidno, že človek je večne nespokojný s niečím. Ja by som bola napr. (alebo si aspoň myslím, že by som bola) šťastná, kebyže mám záhradu, dom a vlastnú zeleninu a pracovitého muža 🙂
Nemáte to ľahké v tom, že obidvaja by ste si zaslúžili ocenenie od toho druhého a oddych a čas pre seba, aby ste mohli pocítiť vzájomnú prepojenosť miesto odcudzenia. Tvoj muž možno tiež nie je rád, keď ťa nachádza ufrflanú a podráždenú a preto sa možno radšej odseparováva od vás von. Ty zasa nevieš zmeniť zlú náladu a týmto ti veľmi nepomáha.
Tak asi by bolo dobre nájsť nejaký kompromis, pochybujem, že tvoj muž sám s niečím prvý vyrukuje, tak možno je na tebe navrhnúť nejaký spoločný oddych, veď určité veci okolo prerábky a záhrady môžu počkať....treba sa s ním porozprávať o tom ako sa cítiš, ale nie v zlom, troška mu prejaviť lásku, uvidíš či ti to nebude chcieť oplatiť. Možno stačí aby ste niekam spolu vypadli z toho stereotypu...

@mladena mas pravdu, ze niektori budu vzdy nespokojni, nejaka cast zo mna je tiez taka, ale myslim, ze som aj tolerantna celkom, su detaily, ktore by som chcela mat dokoncene, napriklad vystierkovanu práčovnu, namontovane listy, ale chapem, ze treba pokosit, pokopat, ked uz mame nasadene, vybetonovat, ale napriklad, bola som za to, ze tento rok nesadit, o rok by bola mala vacsia, viac by vydrzala pohrat sa, takto som v zahrade hodinu a stihnem malinko. Nie som nadseny zahradkar, ale manzela to bavi, nemam problem porobit, len tento rok mi to pride zbytocne a strata casu, co by mohol investovat nam, alebo ked uz do niecoho ineho. Nemyslim, ze zrovna teraz by nas kupovanie zeleniny financne zruinovalo.

Dalsia vec je, ze nechcem davat trhanie buriny, upratovanie pred malu. Teraz je pekne, su uvolnene opatrenia, on ma kolegu s podobne starym dietatom, ale ani raz sme sa este nestretli. Ani k rodine nechodievame. Nikoho tu nepoznam, detske ihrisko byva stale prazdne, zeby som spoznala nejaku inu mamu a vidim, ze mala by bola rada aj s inymi detmi, vzdy sa tesi, ked vidi nejake.

Ale ako ste viacere napisali chce to kompromis, trocha lepsie rozplanovat cas, pricom on rad nechava vsetko na poslednu chvilu a potom zabije pol dna tym, ze ide kupit nieco co potrebuje, nestihne uz spravit, co potrebuje tak sa pusti do ineho.

Ja si realne uvedomujem, ze nestihneme dat do pucu vsetko vonku, nestihne sa ani to, co mal v plane vo vnutri, ja som sa s tym vyrovnala a prioritizujem a nestve ma, ze sa nieco nestihne, len ma stve, ze nie sme viac spolu, ist do zoo, kym sa da.

myslim, ze autorka by potrebovala trosku oddych od stereotypu. Nemozes zbalit dieta a ist na tyzden k mame , alebo sestra, kamoske ?
Ty by si si oddychla a aj muz by si oddychol a robil veci po svojom. Mozno by len spal, ale to je jedno.
Proste potrebujes na chvilku vypadnut a uvidis svet bude krajsi 🙂