Pomáhajú vám vaši rodičia?

Bývame na 2. konci Slovenska, takze na žiadnu pomoc sa spoliehať nemôžeme
Navyše to dieťa sa nám narodilo keď už svokrovci sami viac potrebovali pomôcť ako by vedeli nám pomôcť

Nie nepomahaju. Pridu na navstevu, pohraju sa s dietatom a to je vsetko. Ani tesne po porode mi neprisiel nikto navarit ci upratat...ale ani som to necakala.

My sme bohuzial ziadnu pomoc nemali, ani od mojich, ani od manzelovych rodicov, prezili sme, ale ja dufam, ze budem ina babka.

keď sme boli mladé manželstvo s malým dieťaťom, mama mi navarila, keď som prišla z pôrodnice, inak nie, ani som nechcela. Svokra mi občas priniesla koláč, ale tiež ja jej alebo mame. Dieťa strážili málokedy, do dvoch rokov asi dva krát, keď sme išli na ples, vždy sme si toho nejako zariadili. To neznamená, že sa oň nezaujímali, boli sme veľmi často v kontakte, ale neostával ani u jedných ani u druhých starých rodičov, málokedy. Na dieťa sme bolo v prvom rade my dvaja, takže sme s ich pomocou ani nepočítali. Tiež bol manžel v práci, síce len osem hodín, ale popri tom podnikal a stavali sme dom, takže dieťa a domácnosť boli väčšinou na mne, ale keď prišiel, tak sa mu maximálne venoval. Tvoji rodičia a svokrovci si už svoje deti vychovali. Ja už som bližšie k tej svokre, ako k neveste, ale tiež neplánujem raz neveste variť, ani nejako pravidelne strážiť deti. Určite by som pomohla v krízových situáciách - choroba, problémy v práci a pod. pod. postrážila dieťa, ak by sa išli mladí zabaviť, ale určite nehrozí pravidelné varenie ani stráženie.

U nás sa snažím si riešiť sama všetko.Nechcem zaťažovať rodičov stráženim detí.Som rada keď pomôžu v lete cez prázdniny , ale aj to riešime dennými tábormi od januára začínam hrať nadčasové hodiny aby boli so mnou.Ale áno pomáhajú vždy dačo dajú zo záhrady alebo trebárs dačo kúpia deťom nie sme každý deň spolu.Byvaju na dedine 30 km od nás pre mňa je jednoduchšie zariadiť si radšej kamošku na stráženie keď treba lebo auto nemám takže ich nemám ako odniesť z mesta na dedinu.Aj keď sú chorý rodičov nevolam a svokrovci boli v pohode ,ale čo sa týka detí nula bodov svokra bola chorá takže deti by som jej nedala a už ani nie sú medzi nami.Takze sa snažím rodičov nezaťažovať

pri prvom som odišla do školy po troch týždňoch takže o dieťa sa starala len mama.... pri ostatným som už musela ja, ale samozrejme mama veľmi pomáhala.
svokrovci sa nikdy nepretrhli.... Deti nevidia niekedy aj niekoľko mesiacov.

@tamvtme tesne po pôrode urobil generálny poriadok manžel, mama ani svokra nemali kľúče, ani by som nechcela, aby mi upratovali môj byt.
@dskjhfdlkdjhl to je ale ťažko odhadnúť, ja by som napr. nechcela, aby mi mama či svokra pomáhali, vlastne ani neviem s čím. Možno bude taká aj tvoja nevesta, nikdy nevieš. Chápem, že sú situácie v rodinách, kde sa zíde každá ruka - choré, postihnuté dieťatko, dvojčatá, matka alebo otec po úraze, alebo v chorobe, tam to naopak považujem sa samozrejmosť.

@elizabet173 nejde o pomahanie, u nas je to cisty nezaujem. Ja som tiez nepotrebovala pomoc, nie som male dieta, ale ten nezaujem je blby.

Sme v zahranici a sme na vsetko sami. Skoda. Keby sme boli na Slovensku tak by sa potrhali aby si maleho brali. Len neviem k comu ti bude informacia ako to mame doma 🤷‍♀️ Skus zavolat svokru/mamu k Vam a posli im fotky maleho, pozvi ich na oslavu. Skus nadviadzat vztahy - to by mohlo pomoct. Mrzi ma, ze si na vsetko sama. A predtym ako sa narodilo dietatko ste mali pekny vztah?

Nie som zastanca,aby starki pomahali,ale aby sa zaujimali. A to,ze sa nezaujimaju,je velmi smutne. To vobec nechodia na navstevu? Teraz je korona,je to pochopitelne,ale ani nezavolaju ako sa vnucatku dari?

@dskjhfdlkdjhl tak to je potom katastrofa, nezáujem o vnúčatá je neospravedlniteľný. Myslela som, že reaguješ tak, ako ostatné, že nemali navarené ani upratané po príchode z pôrodnice a že im mama alebo svokra nenavarí, čo ja považujem skôr ako zásah do súkromia, nie ako pomoc. Netvrdím, že nás nikdy nikto nepozval na obed, ale aj my ich. Z nezáujmu by som bola ale smutná.

Moja mama nepomáha vôbec. Svokra si malého brala na kočíkovanie počas poobedného spánku tak do 9 mesiacov cca 1x za týždeň. Iná pomoc typu varenie, upratanie vôbec... veď my sme už samostatná domácnosť a rodina. Nechcela by som aby u mňa niekto varil. Ale ani na návštevu nechodia. Keď tak ideme my k ním, tam sa s malým pohrajú, občas nám ponúknu obed či večeru...

@elizabet173 Pomoc (navarit, upratat) som nikdy nepotrebovala a ani by som nechcela, to fakt nechapem, ze sa niekto stazuje, ze im s tymto nepomahaju.

Sme v zahranici, nemame pri sebe nikoho. Nikto nam nikdy nepomohol ani s dietatom, ani s domacnostou...

@dskjhfdlkdjhl tiež to nechápem, iba v krízových situáciách. My sme mali vzťahy myslím nadštandardné, boli sme aj sem tam na dovolenke spolu, ale aby u nás varili a riadili...ale tak každý to má asi ináč. Len keď dokážu prežiť maminy s malými deťmi v zahraničí ďaleko od rodiny, nerozumiem, prečo takéto niečo považujú ako samozrejmé tu. Ale myslím, že zakladateľku témy trápi viac nezáujem.

Zijem v zahranici...mama sem pride tak max 2x za rok.inak ziadna pomoc!Vazte si baby co mate..ze mate deti co i len na chvilku kam odlozit.ja ich beriem vsade,ci na vsetky urady,zubar a uz aj u gynekologa bola jedna so mnou..😂😂😂Ale uz su vacsie,tak uz je lepsie..skola,skolka, my praca obaja na plny uvazok a dni /tyzdne len tak letia...

Pomahat navarit, upratať, to vôbec, ale dceru si začali nasi bravat po 2 rokoch na par hodín, dovtedy nikdy ani pokocikovat, ale nie je to akože pomoc pre mna, chcú sa s nou oni vytesit. A svokrovci nič. Minule svokra volala mužovi, či s nou nejde na hríby, povedal, že nie, že ide s dcerou von a tak má to nasrdelo, že tak vyvoláva mu, aby jej robil spoločnosť, ale na vnucata kašle, pritom mala čas, tak mohla navrhnúť, že pôjde von s nimi🤦🏽‍♀️

Ja to beriem tak, že nemusia.

Nie nepomáhajú. prečo by mali? My sme si urobili dieťa sme dospeli a svojprávni. Čo by si robila, keby si mala dve alebo tri deti, manžela chorého na lôžku? Preboha. Veď ste dospelí,starajte sa o seba. To je hrozné,aká je tu generácia neschopných,nesamostatných ľudí.

moja mama byva asi 170 km od nas, chodime za nou pravidelne aj s malou, zdrzime sa aj tyzden, pracuje, ale pomaha mi tak, ze sa o nas obe vlastne stara, navari nam, spolu nam prejde rychlejsie cas, vela sa rozpravame, s malou nezostava sama (ze by som si odbehla za kamoskami), lebo este kojim a uprimne uz nema taku trpezlivost na taketo male deti, ale vie sa s nou pojasit, spolu ideme na prechadzky, kocikujeme, skor je tu pre mna ako psychicka podpora, co sa svokry tyka, ta nam vari a zehli, byva v rovnakom meste ako my, chodime k nej skoro kazdy den na 2 hodiny, s malou sa vela hra, uz som ich spolu nechala aj hodinku, ale len vynimocne, lebo je uz starsia, takze obe mi pomahaju, ale som takmer vzdy pritomna aj ja, alebo partner....som im velmi vdacna za pomoc a ze nas neignoruju, podla mna je to normalne navzajom si pomahat, tam kde rodinne vztahy funguju je to bezna vec....

Malinko, rodicia daleko, ked sme tam, tak sa nepretrhnu, maju uz svoje tempicko. Svokrovci uz su starunki, chodime za nimi casto ale na pomoc sa spoliehat nemozeme. Svokra nam kazdu nedelu navari a je to velmi oslobodzujuce ked v nedelu nemusim varit. Varila aj ked som prisla z porodnice. Aj my aj syn mame dobre vztahy aj s jednymi aj druhymi.

@elizabet173 Tak som to aj ja pochopila, ze jej ide o nezaujem, to bohuzial poznam, preto som reagovala.

@stanulienkat horsia je podla mna generacia sebeckych a na seba orientovanych ludi....takze vlastne ked uz budu rodicia stari/chori a nebudu schopni sa o seba postarat mozu im ich deti tiez argumentovat, ste dospeli tak sa starajte o seba sami??

@dskjhfdlkdjhl to je smutné, veľmi smutné a o pár rokov budú vyplakávať, že si ich vnúčatá nevšímajú. Ja som variť ani upratovať nepotrebovala, ale verím, že v mojom dieťati navždy ostalo to, ako sa s ním babky a dedkovia hrali, jašili, zaujímali sa o jeho úspechy a myslím, že im to vrátila a ešte aj vracia, keď už nevládali.

Aj m9ji aj svokrovci su daleko. Takze ked sme u nich alebo oni u nas, pohraju sa, nemusim varit ale inak nie. Teda nakupuju milion hraciek a oblecenia. Ale kedze sme boli tak daleko neriesila som co by kto mal nemal robit, spoliehali sme sa len na seba. Ale uz sa tesim az raz pojde syn na prazdniny 🙂))

@nickpick ty si mylis pozornost s muklovanim. Nie,nie su povinni. Oni sa uz raz starali. To my im dlhujeme. Nie oni nam.

@nickpick ty si mylis pozornost s muklovanim. Nie,nie su povinni. Oni sa uz raz starali. To my im dlhujeme. Nie oni nam.

Nie nepomáhajú, ale ja ani nepotrebujem pomoc v domácnosti, jediné čo by mi pomohlo je keby si vzali občas deti, mama postráži ak nutné potrebujem napr.k lekárovi. Svokrovci bývajú na opačnom konci SR, a ani by som nechcela zaťažovať, kedze svokra je ťažko chorá. Ale niekedy mi je ľúto že moje deti nezažijú detstvo ako ja, často u milovaných starých rodičov, ktorí sa tešili keď nás mohli mať u seba.

No, to ti nezávidím takú situáciu. Naši sa pravaze starajú veľmi, chcú byť s vnucikom, nikdy sme ich o nič nežiadali, no svokrovci sami prišli s prosbou, či by si ho mohli na deň zobrať (keď mal 6 týždňov, kojeny nebol) a potom mi mamina (svokra) volala, či si ho nemôže nechať aj na noc, že im je s ním veľmi dobre a my si oddýchneme. A tak vznikol u nás zvyk, že mamina prichádza každý druhý piatok na obed ku nám, ja jej nabalim dieťa a ide na víkend k starým rodičom. Býva s nimi aj švagriná, ona ho tiež miluje. U starých rodičov ma zariadenú vlastnú izbičku (tu, ktorá ostala voľná po mojom manželovi), má u nich vlastný kočík, jedalensku stoličku, hračky, oblečenie.... Je to jeho druhý domov. Oni sa vždy tak veľmi tešia a krpec miluje starých rodičov, keď vidí babinu, tak k nej vystiera ruky, baba baba, veľmi sa teší.. Takže každý druhý víkend mame my voľno a teda sa môžme venovať iba sebe navzájom. Zároveň, ja som síce doma, ale na čiastočný úväzok pracujem a s manželom sa pri malom striedame, no utorky a štvrtky sú také, že ja ešte pracujem, keď on sa práve vracia z prace a teda tam je cca hodina, kedy nemá kto byť s dieťaťom. Keď sme špekulovali, ako to najlepšie vymyslime, lebo teda, keď niečo nesedí, tak prerobis, ale to sa zasa ponukla moja mama sama od seba, že ona rada príde. A už si teda zauzivala tiež tak, že vždy príde utorok a štvrtok o nejakej tretej, vypijeme spolu kávu, nachystám jej malého do kočíka a ide s nim von, vráti sa cca o piatej a potom sa s ním tu hodinku hrá, čo ja mám prácu. C podstate by stačilo, keby prišla pred piatou a bola s nim do šiestej, no ona chodí už o tretej, aby sme aj spolu pokecali a aby mohla ísť s malým na prechádzku, na ihrisko. Keďže mňa mala veľmi neskoro a už má pokročilý seniorský vek (aj keď vôbec nevyzerá, ani sa tak necíti, nemá žiadnu chorobu... Dobrý koreň po jej otcovi zdedila), tak je nadšená, že sa podľa jej slov "dožila" vnúčaťa od jej najmladšej dcéry a môže s nim ešte tráviť čas. Ja to tak ani nevnímam, že pomoc pre mňa, lebo ja nie som zvyknutá žiadať o pomoc, vždy sa zariadim tak, aby som ju nepotrebovala. Nakoľko mám veľmi dobré dieťa, ktoré veľa spi, v noci sa nebudí, keď mu idú zuby je maximálne trochu nervózny, ale nevrieska, nie je vobec náročný, tak ja sa necítim vyčerpaná a ze by som potrebovala pomoc. Keby som nepracovala, tak mam naozaj dovolenku. Skôr to vnímam, že starí rodičia tiež majú právo byť s vnucaťom. Pre svokrovcov je to ich prvé vnúča, takže ho milujú najviac na svete a pre moju mamu je to posledné, ktoré si aspoň chvíľu užije, kým je malé, takže pre obe strany je veľmi výnimočný. A hej, svokra keď príde, vždy donesie nejaké jedlo, ale to robila aj keď sme nemali dieťa, moja mama donesie nákup (základná zelenina, pečivo, káva, rastlinné mlieko, ovocie pre malého). Nikdy sme ju o to nežiadali, ona to robí, lebo je proste taka, má z toho radosť, keď iných obdaruje takým spôsobom. Ale to je všetko veľmi individuálne a závisí od povahy daného človeka. Napríklad ja svojej neveste určite nebudem vyvarat a vypekat, lebo nie som ten typ. Mamina to robí, lebo ju to veľmi baví a je to jej spôsob prejavenia lásky. Ja sa radšej spýtam, ako pomôžem, čo treba spraviť... Každý sme úplne iný. Verím, že niektorí rodičia "nepomáhajú" nie preto, že by nechceli, no keď ich deti priamo nevyzvu, nechcú sa im starať do života. A nie sú také typy, že by sa pýtali "je to trebárs nejako pomôcť? Treba postrazit malého? Donesiem ti jedlo?"... Proste ich také otázky nenapadnu, no keď sa mladí sami ozvú "mami, mohla by si mi postrazit dieťa zajtra na 3 h?" tak si nájdu čas, aj keby tam plánovali už dačo iné. Len nejde iniciatíva z ich strany. Možno nechcú uraziť, lebo niektorí sa potom cítia nekompetentni a neschopní, že rodičia sa stále do nich starajú...možno len nie sú také povahy a nerobia to naschvál. Jednoducho im to nenapadne. A minoritne sú určite aj tí, ktorých to obťažuje a chcú mat svoj pokoj, vtedy to treba rešpektovať. No veľká väčšina prípadov je práve o tom, že si povedia - keď budu niečo chcieť, tak sa ozvu. Len mladí si to zle vylozia a myslia si, že keď sa rodičia sami neozvyvaju, tak nemaju záujem. Vždy je to o dohode a o diskusii. Každý sme iný, verím tomu, že niekto svoje vnúčaťa nemá rád, no takých je minimum. Len každý sa vyjadruje a prejavuje inak. Treba sa o tom v rodine porozprávať a nie stále čakať, že ten druhý sa ozve ako prvý.