Pokora po úmrtí blízkej osoby
Dobrý večer milé žienky, nenašla som tu takúto tému a veľmi ma zaujíma ako to prežívajú iní ľudia a celkovo váš názor na pokoru po úmrtí blízkej osoby z rodiny. Aké máte zvyky, či dodržiavate alebo nie.
A myslím aj tak či nosíte čierne oblečenie a ak tak ako dlho??? Alebo či nespievate netancujete a tak celkovo
@kacena1159 osobne si myslím,že je to na každom jednom.ja som nedokázala po smrti mamy nosiť inú ako čiernu a to dosť dlho,nedokázala som počúvať hudbu a to fakt dlho (viac ako rok),a pod............... namiesto toho manžel po smrti jeho otca sa obliekal normálne (no,nechcel nič krikľavé,ale to nenosil ani predtým,takže...............) normálne počúva hudbu a pod. pritom ja som mala s mamou horší vzťah,ako on so svojím otcom.je to na cítení každého jedného človeka,každý prežíva smútok ináč a ináč sa s tým vyrovnáva
Omša na výročie úmrtia je aj u nás a keďže tam hore mám už aj ocina, ktorého si však nepamätám, hocikedy si zapálim doma sviečku a popozerám fotky. Našťastie, odvtedy sme z našej strany nemali žiadny pohreb blízkej osoby, takže ďalšie veci ohľadom tohto neovládam. No na manželovej strane je to tak, že hneď po úmrtí dajú odslúžiť omšu za zosnulého, ak je to veľmi blízka osoba, vynechávajú sa spoločenské akcie na nejaký čas, ale určite to je len pár týždňov, nie viac. Keďže svokor je muzikant, teraz keď mu zomrela mama, zrušil všetky akcie, ktoré prisľúbil. V čiernom nechodia, myslím, že tá skutočná úcta je v inom, než v oblečení.
Ono je to určite aj o tom, ako to človek cíti, je to dosť individuálne.
@kacena1159 tancovať na znak pokory a smútku? neblázni...
každý si tú svoju spomienku a ten svoj smútok musí prežiť sám v sebe a vysporiadať sa s tým sám, načo nejaké okázalé zvyky, čo je to štedrý večer? Príde mi to také čudné, pokora má vychádzať z vnútra človeka, nie z nejakých stanovených tradícií a zvykov.
@kacena1159 nerozumiem, prečo hovoríš o pokore. Po úmrtí mojich rodičov som cítila smútok, hnev, úľavu. Ale pokoru nie.
Čo sa týka oblečenia, smútok je v srdci, nie v čiernej farbe oblečenia.
@kacena1159 Inak u mna je to tiez skor vnutorne prezivanie. Ako to clovek citi a je sam so svojimi spomienkami na daneho cloveka. Ja urcite nie som zastancom nosenia cierneho oblecenia. Ale rodicia su. Mamina po smrti starkej nosila rok cierne oblecenie. Taktiez davala zadusnu omsu po roku od umrtia.
v decembri mi umrela mama, dnes su to presne tri mesiace... Mala katolicky pohreb a v januari bola za nu zadusna omsa, na ktorej sme sa rodina zisli.
Smutok prezivam velmi intenzivne, hlboko ma zasiahol. Riadim sa svojimi pocitmi. Chodim uplne v ciernom, lebo to tak proste citim. Ani ziadne sperky, hodinky, len obrucku. Neviem, ako dlho budem nosit smutok. Ak sa jedneho dna rozhodnem, ze chcem inu farbu, tak si ju proste dam. Hudbu som nemohla pocuvat asi mesiac, ani v aute ani nikde inde, hoci nie je jednoduche sa jej vyhnut. Teraz uz hudbu pocuvam, ale nespievam - hoci predtým velmi rada a netancujem, proste mi to dusa nedovoli... Neviem, dokedy bude tento stav u mna trvat, budem sa riadit mojimi pocitmi. Narocne bolo to, ze mama umrela pred Vianocami, o to intenzivnejsie to na nas doliehalo.
Pokoru, ktoru spominas, citim. A smutok a zial. Hnev nie. Mama bola velmi chora, nikto z lekarov nic nezanedbal, bolo o nu dobre postarane, aj posledne chvile bola pri nej lekarka, ktora je velmi ludska a citliva.
Myslim na moju mamu skoro stale, niekedy sa mi s nou sniva. Zaroven vsak viem, ze treba zit dalej. Bola to uzasna zena, preto som vdacna zivotu, ze som mohla byt jej dcera.
mojej mame zomrel 13.2 švagor - maminej sestre manžel. Mal už svoj vek, mama si aj poplakala, bolo jej ľúto, a chodí v čiernom. V najbližšiu nedeľu po pohrebe bola v kostole. Ale však ona chodí každú nedeľu. pri úmrtí svojich rodičov chodila rok v čiernom. Je to asi individuálne.
@kacena1159 Mne v nedelu zomrel ocko, dnes mam narodeniny a mal byt dnes aj pohreb, ale rodina to chcela aj preto prelozit radsej na zajtra :( ano, nosim teraz len cierne,prip.tmavomodre veci, oslavy su to posledne, na co myslim. A ani dodatocne oslavovat nechcem a nebudem, hoci ostatna rodina nechape.
aj ja som po smrti rodicov chodila v ciernom...a nechcelo sa mi nic...premahala som sa kvoli manzelovi,synovi...ale cca ten rok som bola mimo a aj teraz na pohreboch,na svadbach...skratka vsade,kde sa spomenu rodicia,ked je nejaka piesen o rodicov-vzdy si poplacem...slzy idu same...aj kd sa uz za ne aj hanbim ☹
sniva sa mi s rodicmi...a chybaju stale ☹
a uz budu vzdy...a teraz,ked mam deti,tak si este viac uvedomujem,co vsetko pre mna urobili a ze moje deti nebudu mat starych rodicov...
raz sa ma jedna kamoska spytala,ze ake to je byt bez rodicov?ci sa da zvyknut......no...zvyknut sa da(ze je uz na vsetko clovek sam,ze uz niektore veci nepovie nikomu,ze uz na neho nebude nikto tak "rodicovsky"hrdy...atd...atd...) na to sa zvyknut casom da,ale nikdy sa neda zabudnut...nie je den,kedy by som si nepomenula...boli skveli rodicia,priatela,jednoducho suepr ludia,kt.mal kazdy rad...a ja by som chcela byt ako boli oni a aj v takom duchu vychovavat svoje deti
@kacena1159 mne sa nepacia zvyky, robit vsetko nasilu. takisto ako je niekto limitovany, ze sa nemoze zabavit, ked niekto umrel, aj ked na to ma chut. a tak vela ludi nosi cierne, hoci je leto, prazia sa v tom, bez toho aby to sami tak chceli. to mi pride scestne. myslim ze smutok a strata sa ma prezivat vnutorne a k tomu si clovek prisposobi aj oblecenie a druh cinnosti, na co ma naladu.ale neusmievat sa, netancovat a nosit len cierne, lebo "to sa tak ma" je proti mojej srsti. ja osobne by som sa tymito vecami neriadila, lebo to tak dlhe roky funguje niekde...viaceri moji znami po pohrebe odmietali oslavy a potoli sa v lete v ciernom, len aby ich ludia neohovarali, ze 5 mesiacov po smrti blizkeho sa bavia....hrozny zlozvyk tieto tradicie robit nieco kvoli okoliu nasilu....
nic extra, to clovek bud musi citit a ja osobne nepovazujem za vhodne to,ked to niekto z hociakeho dovodu prehana a drzi dusu toho cloveka stale tu na zemi,lebo prilis smuti. Smrt je sucast bezneho zivota, proste tak to je a vybavene. Neviem, casy sa menia, predtym chodili vdovy na cintorin kazdy den zalievat kvetiny, okopavat hroby, sadit macosky, proste plny cinter ludi a teraz co...koho tam vidite....par babiciek a ostatok proste funguje ako vie a idu tam na nejake vyrocie, vsech svatych a ende.
nehovorim,ze sa clovek ma hned obliekat do cerveneho a skakat od radosti, ale okato chodit v ciernom ako fanusik Depeche Mode len aby ludia nepovedali to je trapne.
...musim dopisat jednu vec....ak clovek "chodi"v ciernom,tmavom...nemusi tak chodit kvoli ludom alebo preto,ze sa to tak "ma"...skratka...mne sa napr.nechcelo "zit"a riesit oblecko...atd..atd....a ano,chodila som v tmavom,lebo som si tak vyjadrovala svoj smutok-mne samej...mozno ucta k nasim-neviem...ani uctou sa to neda nazvat,skratka...bol o moj pocit,potreba byt v tmavom
ono,mozno aj niektore "zvyky"pomahaju smutiacemu nejako spracovat smutok...ved sa pozrime roky,desatrocia dozadu-smrt,smutok bola sucastou zivota-ludia ju "prijimali"aj cez vonkajsie znaky a mozno prave to im pomahalo dostat sa z toho smutku...my teraz smutok nechceme-umelo si ho vyhaname-teraz nemyslim iba smrt...ale nejako sa nechceme pozerat na chorych,slabych,skaredych...branime sa vsetkemu,co by nas mohlo obrat o "pokoj"v dusi...riesime iba pozitivne myslenie...
lenze zivot je vsehochut-neda sa byt prehnane vzdy vesely a nad vecou a neda sa iba smutit...taka zdrava rovnovaha by mala byt
a zaujimave pre mna je,ze niekedy v minulosti ludia neriesili s kazdou blbostou psychologa-vyplakali sa,vyrozpravali bol,aj ta cierna farba mala zmysel...aj chodenie na cintorin(podla istych zvyklosti),skratka....nic zle nie je na tom,ked clovek prejavuje smutok navonok...nic zle nie je na tom,ked clovek smuti vo svojom vnutri....
zle je podla mna iba ulele potlacanie pocitov a prejavov
@luvika uprimnu sustrast.
Ahoj, mne pred 3mi týždnami umrel moj milovany starý otec...V čiernom som bola iba na pohrebe, poviem ti pravdu ze ja osm si to v tom obdobi ani neuvedomila ze by som mala chodit v ciernom alebo by sa patrilo a podobne. Odplakali sme si to, nedokazala som chodit na stretutia s niekym, kamarati, znami a podobne. Bola som a este stale som v takom stave, ze som radsej sama, snazim s ato vstrebavat, snazim sa podrzat a byt s babickou, ktorá to nesie tazko a ostatnym sa nezapodevam...tento vikend co bol som si prvykrat zapla televizor, vsetko ma odvtedy hnevalo, nedokazala som vstrebavat aj ine veci...cize ja sa s tym vysporiadavam v tichosti, bojujem s tym a strasne to boli,niesom s tym zmierena ale treba ist dalej...ale co sa takychto veci, ze co by sa malo, zvyky a pod...som neriesila ale nie preto ze by osm nemala uctu alebo tak..proste ma to ani nenapadlo, snazila som sa mechanicky vyriesit nutne veci a neuvedomovala som si ine veci....myslim si ze clovek potrebuje skor pokoj nie preto ze s ato nepari ale aby sa s tym vysporiadal..aby si odpustil, aby odpustil zosnulemu, aby sa vysporiadal s tym, ze urobil vsteko co mohol, spracoval spomienky,vytesnil zle a uchoval pekne....nieje to podla mna urazka alebo zneuctenie ak niesi v ciernom....poznam napr. ludi ktorím umreli blizki a oni si vzali nutne volno a pozerali TV, hackovali ,sportovali...proste....niekto nevydrzi vlastne myslienky a snazi sa cez to prejst tak ze sa snazi vsemozne vytrhnut zo stereotypu aby len na to nemyslel...ludia su rozni a vtedy je asi najdolezitejsie robit to co ti je v tej situacii prirodzene a ziada sa ti...je to citliva vec, a nemozeme vediet kto ma co v hlave....preto neprikladam tomuto doraz...
Moja skúsenosť, minulý rok zomrela babka V piatok a V sobotu sa bratranec zenil, všetko pripravené, veľká svadba s asi 100 hosťami... Čo mali Robiť? Svadba bola, pomodlili sa za ňu, niektorí príbuzní nespievali, iní netancovali... V podelok sa celé osadenstvo stretlo na pohrebe. A tento rok dedko umrel v utorok, vo štvrtok bol pohreb a ja som sa vydávala v sobotu. Bola to mala svadba s 15 ľuďmi, v reštaurácii hrala hudba, ja som si S manželom zatancovala, ale moji rodičia nechceli, že sa to nepatrí, ale mne nič nevycitali...
@luvika úprimnú sústrasť. Viem, ako sa cítiš. Moja maminka zomrela pred rokom, ocino už veľmi dávno. Už ich nič nebolí, už sa netrápia.
Ak sa chceš porozprávať, alebo len tak popísať, kľudne mi napíš IP.
@zeriempizzu dakujem :(
@liebling98 si zlata, dakujem :(
@luvika och nie... je mi to luto :( myslela som casto na vas, ako vas pribeh pokracuje...
@hradnapani dakujem...veru, pribeh je dopisany :(
prezila som smrt priatela pred piatimi rokmi....nechodila som v ciernom, dokonca ani na pohrebe som nebola komplet v ciernom, lebo som take oblecenie nemala a kedze to bolo cez sviatky ani som nemala kde kupit nieco take. Nemala som pocit, ze cierna farba nejako ovplyvni moj smutok, za druhe nechcela som putat pozornosti znamych aby sa ma na to vypytovali. Poradim ti len jedno, prezivaj smutok tak ako to potrebujes - ak sa ti chce plakat plac, ak sa chces hnevat na svet hnevaj sa....ak chces byt v ciernom, nos to....Ak naopak chces zabudnut chvilami na bolest a ist medzi ludi, urob to. Nikto to nemoze prezit za teba, je to na tebe ako sa s tym vysporiadavas. Ty sa s tym vsetkym musis zmierit, a kazdy ma svoje postupy ako to zvlanut.
Ja som sa sice snazila vsetko zvladnut v pohode (casom zistujem ze som vobec v takej pohode nebola, ako som si myslela🙂 nechcela som prejavovat pred ludmi smutok, ale ani dnes sa necitim s tym vyrovnana....teraz uz sice o tom dokazem s niekym rozpravat, ale viem, ze vtedy som mala nechat volny priebeh emociam
mne sa zvrtol život pred 3 rokmi, tri dni po narodkách a tri dni pred vianocami som dostala po 25 rokoch výpoveď z organizačných dôvodov, no šok ako z Marsu, otec už dlhšie bol ťažko chorý, riešili sme lekárov, nemocnice a hlavne jeho. začiatkom apríla, na veľkú noc zomrel. boli to moje najťažšie mesiace, dlho mi trvalo vyrovnať sa so všetkým, , nájsť nejakú rovnováhu - vysporiadať sa s prácou v odpornom prostredí, s otcovým odchodom, mame byť oporou a často k nej cestovať, čiernu farbu neznášam, tak som chodila v tmavom iba pár mesiacov a keď som išla na dedinu. vždy, keď mi bolo treba, som si poplakala, vyrozprávala s priateľom, aby som mamu nerozľútila ešte viac, má problémy so srdcom. pomaly postupne som si odsmútila to najhoršie, ale aj teraz mi je ☹ . na cintorín chodím vždy keď sa dá, odnesiem kvety, zapálim sviečku, upravím hrob, a je mi lautr jedno či si niekto myslí že som čiernu nenosila rok... a ďalší rok tmavé. Každý podľa svojich pocitov a povahy. Nemusíme ukazovať teátro, vo vnútri vieme a cítime, ako to je.
Vždy dáme odslúžiť zádušnu omšu na výročie úmrtia