Občas sa v poslednej dobe(aj v minulosti už) pohrávam s myšlienkou, všetko zanechať - primárnu rodinu, prácu, kamaráta - priateľa, ten stereotyp a odísť niekam ďaleko. Zbaliť kufre a vypariť sa. Premýšľal niekto podobne niekedy? Spravili ste to?
Nie ...asi ti šibe.. ( a to ešte nemáš deti) 😂to to ešte len bude...
Keď nemáš záväzky, zbal sa a choď. Skúsiš, uvidíš. Vždy sa môžeš vrátiť... Lepšie ako si neskôr vravieť, čo by bolo keby....
Veď ak nie si vydatá a nemáš deti,tak treba ísť. Kedy inokedy by si to chcela urobiť?
Ja som o tom premýšľala, aj na tom pracujem, ale zatiaľ len vrámci Slovenska. Potom zahraničie.
Pokiaľ je to hnané túžbou po dobrodružstve tak je fajn, choď, zaži niečo, skúšaj objavuj.. pokiaľ však v sebe cítiš vnútorný nepokoj, nevyriešené veci, mám takú skúsenosť, že zázračne nezmiznú, keď človek zmení miesto.. lebo myšlienky trápenia idú s ním a je jedno, či je človek na slovensku alebo na bali 🙂 vtedy by som sa sústredila viac na seba, čo mi skutočne vadí, prečo chcem odísť..
Ja som sa den po maturite len tak zbalila a odišla som žiť najprv do Chorvátska kde som robila animátorku, potom som po sezone odišla do Anglicka, odtial do Škótska a chcela som pokračovať do USA ale vrátila som sa na Slovensko a odtialto ešte raz do Chorvátska na pár mesiacov a napokon som sa vrátila a ostala som tu...Neľutujem že som sa len tak pobrala a išla boli to najkrajšie roky mojho života
Niekoľkokrát v živote som zbalila kufre a vypadla. Zo dňa na deň. Síce aj s frajerom, ale sla by som aj bez neho
Nič ma nenapĺňa, z ničoho sa neteším a ty si myslíš ze s týmto postojom sa ti ako bude začínať v cudzom svete, bez ničoho, ničoho, kde sa budeš musieť poriadne zvrtat? No veľmi dobre asi nie, aby si nepadla ešte do väčších srač....
Zbaľ sa a choď , ja som išla na 10 rokov do AT ,
Kým nemáš záväzky choď sama alebo s priateľom. Je to jedinečná príležitosť to zažiť. Ja som sa chystala na odchod 3x, ale všetko sa zmarilo...asi to tak malo byť. Kebyže to vyslo isto by som neľutovala.
Ja som to tak urobila... Najlepšie rozhodnutie v živote. 🙂
Ak je primárna rodina rodičia a súrodenci, zbaľ sa a choď. Ak manžel a deti, tak nie.
Tak to sprav- nemyslim na trvalo ale na par dni. Chod na dovolenku. Niekde kde je ticho pokoj, klud a bud sama so sebou. O par dni zistis KTO a CO ti chyba- a za tym sa vrat. Ak ti nik a nic nebude chybat je cas "vykopat korene a presadit strom" - kym sa este da lebo les sa premiestnuje uz tazko.
A vieš, kam by si išla? Využi Last min. zájazd. Možno aj pár dní inde ti pomôže.
Prosím ta ja mam taky istý pocit ze uuz nemám oc riešiť na Slovensku chcem ísť odtiaľto co najďalej ale proste stále to tu mam rad ale tých ľudí už nevládzem vnímať a človek nemôže žiť len sám so sebou no neviem najradšej by som aj ja išiel oc najďalej nechal všetko tká a odišiel tak veľa zdaru mozbo sa niekde stretneme
@dotohotanic a koľko máš rokov?
Netrpíš depresiou?