Pohádala som sa s manželom
Prosím o radu. Ide o to, že jednoducho už nevládzem a pohádala som sa s manželom. Bojím sa že ide o depresiu, alebo niečo podobné. Posledné dva dni som uplakaná, precitlivelá alebo ako to nazvať . V podstate cítim, že fyzicky mi nič nieje, ALE vnútorne nemám chuť ani zdvihnúť prst. Ale premohla som sa aj som čo to, upratala, aj som oprala atď ale jednoducho nemám chuť ani jesť. A problém je v tom, že manžel si zavolal návštevu. Povedala som mu, že to nie je dobrý nápad, keď sa necítim dobre. V prvom rade nie som schopná nachystať jedlo a v druhom rade nechcem tu nikoho, keď nie som schopná teraz komunikácie. Vyzerala by som ako zdutá krava. Na čo je to dobré v takom stave si volať návštevu. Tak musel to zrušiť a teraz som ja tá zlá, lebo ja mám problém. Ja cítim vnútorne, že je to kôli nemu. Už dlhšiu dobu mám pocit že to neklape a nie je to len pocit. Náš problém je v tom, že manžel je výbušný, alebo vlastne ani neviem ako to nazvať. Stále niečo frfle, nadáva, hundre. A mne to veľmi vadí v podstate mi pripomína môjho otca alebo svokra. Nedávno som sa dozvedela že ma oklamal resp. zatajil mi niečo, ja som ho konfrontovala a vlastne ja som tá zlá. Lebo čo riešim keď to bolo dávno atď. Áno... Nebolo to nič vážne ako nevera alebo podobne, ale pre mňa to bolo dôležité. Namiesto toho aby sa ospravedlnil, ešte to obrátil proti mne že mi šibe, lebo riešim dávnu minulosť. A vo mne sa niečo zlomilo a odvtedy trvá tento môj stav nechute. Nie je to prvý x čo ma oklamal, a aj preto to takto prežívam. On samozrejme nemá žiadny problém, chyba je vo mne. Aby bolo jasné, nie som smutná len kôli tomu že mi klamal, ale proste už na mňa všetko doľahlo, tyo ako sa správa stále, ja to už nezvladam. Mám pocit že vždy všetko obráti proti mne. Je toho strašne veľa, mohla by som písať román. Naozaj to preháňam, lebo mi vadí že mi manžel klame? Alebo že si neželám návštevu keď proste som v stave v akom som nikdy nebola? Mám pocit že ma privedie do šialenstva tento chlap. Ospravedlňujem sa sa za chaotický príspevok plný chýb.
@mondolina práve že ja som tá, ktorá sa vždy snaží komunikovať pri väčšine problémov, ale on vždy všetko zľahčuje alebo v podstate to vyrieši tak že on problém nemá u neho je všetko v poriadku to len ja mám problém. Mám pocit že to má z domu od rodičov... Tváriť sa že sa nič nedeje. A popravde mi nejde až tak o to klamstvo, nie je to koniec sveta, ale skôr mi to pripomenulo ďalšie problémy, ktoré samozrejme mám len ja, jeho sa to netýka. On tvrdí že u neho je všetko ok. Tak ja som nešťastná a on je v pohodičke. Dá sa to vôbec??
tak s ním nerieš keď sa nedá, prečo ideš s hlavou proti múru. rieš seba, nech je tebe dobre.
máte deti? keď nie, paráda. s takýmto typom kde každá komunikácia a pokus o hľadanie riešenia skončí tým, že ty si ta zlá a rieš si to sama, to nemá význam do buducna. ak to ma tak z domu duplom. lebo naozaj ta môže stiahnut psychicky dolu.
V prípade tvojho manžela asi platí že najlepšia obrana je útok. U teba asi už pretiekol pohár trpezlivosti a cítiš sa zo všetkého vyčerpaná, unavená, frustrovaná. Máš možnosť snažiť sa s ním komunikovať, povedať všetko čo ti vo vzťahu prekáža a čo ťa trápi. Ak nie je schopný komunikácie, potom môžeš buď trpieť ďalej, alebo od neho odísť. Určite sa nenechávaj takto ničiť a deptať.
@mondolina dobre, ale čo mám robiť, keď to s ním nemám riešiť? Myslela som že základom dobrého vzťahu je komunikácia. A teraz ako čo... Mám sa aj ja tváriť že sa nič nedeje? Toto ja nedokážem.
@kristinka92 práve že máme. Keby sme nemali už som dávno preč, lebo ja som typ človeka, ktorý si nedá po sebe šliapať.
Nie som že sekera, alebo nejak rázna žena... Ale keď cítim neprávosť dám to patrične najavo, aby si nemyslel, že si ku mne môže dovoľovať. Ale žiaľ v tomto smere sme si asi nesadli. Jemu by skôr vyhovovala žena, ktorá bude ticho a tváriť že sa nič nedeje. A toto ja nedokážem.
Napíšem ti to polopate a kruto. Buď budeš naďalej trpieť alebo odídeš,alebo ho budeš ignorovať a budeš žiť len pre seba a deti.
No ked klame a je klamár, vobec v nicom mu ani ty nemusis hovorit pravdu. Mozes sa rozviest a zit svoje, je to také jednoduché. Ved klamár nemusi vediet pravdu, moze si zit dalej svoje klamstvá , a ty nerob zo seba kvoli nemu duševne choru, lebo to robíš a omlúvas sa za vlastnú neschopnost, preco s ním zostať.
To čo robí sa vola gaslighting, snaží sa ťa presvedčiť že to len ty tak vidíš a že to vôbec tak nie je. Nenachaj sa zmanipulovať. Nemal ti klamať a ktovie či to bola naozaj jediná lož alebo po čase zistíš aj iné veci.
Mate deti?
Jaaaj citam dalej ze mate, co uz.
Úprimne? Za iných okolností by som ti poradila chodte do poradne, porozprávajte sa a bla bla...ale tento človek ta zničil a toto už veľmi nezschrani nejaká komunikácia. Vysava z teba život a ak by ste išli od seba, hneď pocitis úľavu na duši a pokoj. Toto uz zavana toxickym vzťahom a to je veľmi zlé a doplaca na to tvoje zdravie.
Poloz si otázku bude ti lepšie bez neho alebo ak s ním ostaneš?
Niečo sa od neho nauč. Nerob z komára somára. A netráp sa nad niečím čo nevieš zmeniť. Nikto nie je ideálny a niekto je taký optimálny. Zbytočné návštevy zrušiť a ani nevolať. Mať svatý pokoj.
@lenicka999 ten gaslighting by sedel na ňu
som zmätená a neustále spochybňujem samu seba, mám pocit, že mi asi „šibe“;
prestala som dôverovať sebe aj iným;
je pre mňa náročné robiť aj jednoduché rozhodnutia;
často sa pýtam samej seba, či nie som precitlivená;
prestala som mať chuť stretávať sa s ľuďmi;
stále sa manipulátorovi za niečo ospravedlňujem;
ospravedlňujem jeho správanie;
klamem svojim blízkym, aby som im nemusela vysvetľovať zvláštne správanie manipulátora;
cítim sa bezmocne, bez chuti do života, nekompetentne alebo bezcenne.
Dnes mi je už fajn, som v pohode aj keď trápenie tam ostalo, ale len kôli tomu že môj vzťah takto dopadol. Ja neviem či na mňa skúša gaslighting, ale keď som si o Tom prečítala viac, veľa vecí tam na neho sedelo. Ale neviem na 100% povedať, či to je naozaj tak. Ale včera už som sa zo všetkého ,, zrútila" a dostala som ,,záchvat plaču" kôli tomu ako mi stále opakoval ako som ja jemu zničila víkend a ako sa správam a že som odvolala návštevu a že z jedného klamstva robím tragédiu, ževraj normálny človek by si povedal že nie som normálna. Popravde každá normálna žena by sa naštvala, ale ja stále opakujem že mňe neide o to čo bolo lebo to už bolo dávno, ale o to že mi klamal. A vlastne ešte popri tom ako ma ,,utešoval" keď som plakala, mi nezabudol pripomenúť že si za to môžem sama. Len pripomínam že nie som psychicky labilna, som citlivý človek. Ale to neznamená že revem každý deň. Len vinimočne.
Neviem o ake klamstvo islo, ale ak si ho uz raz odpustila, tak ho uz dalej nevytahuj a skus s nim rozhovor.
treba komunikovať, to že budeš v " depke" nevyrieši nič.
na vzťahu treba pracovať, skús si ešte raz prebrať či stojí to dávne klamstvo za dusno v rodine.