Ahojte,
potrebujem sa len trocha vyrozpravat. Mam narocne obdobie, v praci strasne vela, zlozitych projektov, frustrovani su z toho kolegovia, niekedy uz aj ja. Hapruje spolupraca s inymi oddeleniami. Doma to tiez zrovna nie je idealne, v manzelstve mame po 18 rokoch krizu, caste vymeny nazorov, nespokojny je hlavne manzel so mnou. Deti v pubertalnom veku. A mne sa zda, ze vsade a zo vsetkych stran dostavam len kritiku. Ze to dobre nikto nevidi. Ze mi treba len vycitat, vyhadzovat na oci, poukazovat na moje nedostatky, ako stale nieco robim zle, alebo nerobim dost dobre. To pozitivne nejak absentuje alebo je toho minimum. Ja sa nepovazujem za idealnu, ze by som sa videla nerealne a povazovala sa za dokonalu. Nad kazdou spatnou vazbou rozmyslam, niekedy zistim, ze robim chybu, niekedy vsak vyjodnotim, ze nie je chyba len vo mne a ze sa proste necham prevalcovat a byt fackovaci panak, ktory je akoze zodpovedny za vsetko zle. Mne je uz z toho tazko. Niekedy aj ja potrebujem, ked mi je tazko, podporu, oporu. ale nemam. Tak teda potrebujem nejake rady, ako sa k tomu postavit, co v sebe zmenit. Nie som zavisla na pochvalach okolia, vo svojom veku uz poznam svoje silne aj slabe stranky. Len to uz na mna dolahlo, som len clovek.
Už to že rozmýšľaš nad spätnou väzbou je obrovské pozitívum. Držím palce nech to obdobie rýchlo prehrmí a veľa sily prajem
Precitaj si niekde o metode otvorenych dveri. Je to asertivna technika.
prácu treba len vydržať, buď asertívna voči kolegom ktorí sa nevedia upratať, nebuď hromozvod keď aj ty toho máš veľa
manželovi povedať, že potrebuješ oporu, nie príťaž, takže ak sa mu nepáči, môže ísť (možno čaká len na to, tak buď pripravená na každú možnosť)
pubertiakov nerieš, sú drzí, ale stále si ich mama tak nech sa správajú s rešpektom
ak potrebuješ pochvalu - pochvál sa sama. ak potreuješ odmenu - odmeň sa sama 😉
Mozno by som trosku popracovala na vztahu s manzelom, vo vsetkych spominanych veciach to vidim ako hlavny chybajuci pilier - vsetko ostatne by islo lepsie keby ste mali oporu jeden v druhom.
A naopak, ak to bude medzi vami haprovat dalej, budu na to doplacat vsetky ostatne aspekty...
@colsami to mas pravdu. len keby to bolo jednoduche. ja sa v tomto smere snazim, nie velmi to naraza na urodnu podu. ja som chcela aj poradnu. boli sme tam 2x, manzel to potom odmietol, ze on tam chodit nebude aby mu niekto hovoril, ze ma na sebe nieco menit…
Vies co, dam ti este take dve zaujimave myslienky, mozno sa ti ulavi.
1. Nastavovat druhym hranice, nenechat si prekracovat hranice je zaklad sebalasky.
Mne sa vzdy zdalo, ze ak budem trvat na hraniciach tvrdohlavo ako je tvrdohlave a neustupne moje okolie, ked si budem od druheho vymahat, co mi spravodlivo patri, ze ma to robi horsim clovekom. Pretoze trvat na hraniciach znamena niekedy vyvolat tu nevolu druheho. Ale ked vies, ze tie tvoje hranice su prekracovane, nenechaj to tak. Vyjadri co citis JA sposobom ... ja sa citim nevidena, ked sa mi toto a toto deje, ja sa citim pretazena, ked sa mi toto a toto deje, ja sa citim nedocenena, ked sa mi toto a toto deje... a viac nekomentuj, za druhu stranu pocitov nie si zodpovedna. Dokonca si v duchu pomysli: "Nechaj si svoj diskomfort, ten mne nepatri." Pretoze skutocne to nie je tvoj problem, ze druhy chce na teba prenasat zdpovednost za to co sa mu nechce, ze chce, aby si stale ty bola ta, co vsetko vyriesi atd. Proste nie a tvoj diskomfort mi nepatri.
2. Mozno si aj predefinuj, co je to dobro. Dobro nie je len to, co koname pre druhych. Dobro je aj to, co koname pre seba. Nauc sa striedat to - jedno dobro pre druhych, jedno dobro pre seba a takto sa postupne naucis tie hranice hajit. Dobro pre seba je, ze ak ti niekto chce predhadzovat zodpovednosti a povinnosti, ktore nie su tvoje, ozvi sa. Ubran sa.
Napriklad v praci... treba este urobit toto, zase si to nedodala v termine... Prosim ta mam pocit, ze sme na zaciatku nedobre vycislili clovekodni, podme si k tomu sadnut a prehodnotme, kolko dni realne tie cinnosti trvaju... A zase diskomfort za neplnenie uloh nechaj za svojou hranicou. Ty mas pridelene tieto ulohy a dodala si ich na cas. Nech si sef necha svoj diskomfort za to ze vas nevie riadit a nech si kolegovia nechaju svoj diskomfort, ze nestihaju... nie je to tvoja zodpovednost.
Iných zmeniť nemôžeš, zmeniť môžeš iba seba. Väčšinou druhí reflektujú nase správanie aspoň to mam vypozorovane ja takto. Ak mám na úplne..... obdobie keď sa mi nič nedarí, mam pocit ze je všetko a všetci proti mne a naopak ak mam to obdobie dobre mam pocit ze je všetko harmonické. Žiaľ mi ľudia sme vo svojej podstate všetci sebci čiže nikto tvoje pocity nebude prežívať tak ako ich prežívaš ty sama a kým sa nevyrovnás sama so sebou a nebudeš asertivna v poriadku to nebude.... verím že to obdobie prejde ak je zle musí prísť aj dobre.... A zvaz odborníka niežeby si bola dáko mimo ale ak povieš úplne cudzej osobe veci ktoré ta trápia môže ti to pomoct minimálne v tom ze sa vyrozprávas, a ak by ta to nejakým smerom posunulo a otvorilo ti oči bolo by to ešte lepšie....
@zuzanka.zuzu a ak nedokazes sama seba pochvalit a odmenit, resp. ak ta prepadaju len cierne myslienky, moze to byt zacinajuca depresia/uzkostna porucha a mozno ti treba psychoterapeuta... drz sa
Kolegom by som ironicky odpovedala, hej hej všetko robím na hovno, za všetko môžem ja, ešte aj za to že prší môžem.. poviem šéfovi nech mi to strhne z platu, ok? Z toho ľudí zväčša zamrazí, zaradia spiatočku a hneď sa uvedomia že preháňajú reakciami..
@princezna_bosorka dokazem sama sebe uznat, ze v niecom som super, ze som nieco spravila fakt dobre atd. vie ma zamrziet, ze aj ked objektivne viem, ze tym dobrych veci je kopu, ludia okolo zareaguju, ked sa im nieco nepaci a na to pozitivne nereaguju nijako, to je akokeby samozrejmost.
Ja by som neostavala v praci, kde sa necitim dobre - ved to mozes zmenit behom par mesiacov. Pubertakov nezmenis 🤪, k manzelstvu sa vyjadrit nvm, som rozvedena. Ak by bolo ozaj to manzelstvo zle, tak tuzis nebyt s tym chlapom. To jednoducho spoznas..tak asi skuste zabojovat..
ahoj, tazko viem k tomuto nieco napisat, kedze nepoznam konkretne "obvinenia". ale jedno je iste - ak ta ludia z niecoho obvinuju, robia to preto, lebo si to ku tebe mozu dovolit. to neznamena, ze mas na nic hucat, ale skor uvedomit si, ako sa spravas sama k sebe.
citis sebahodnotu? uspokojujes svoje potreby, alebo len pomahas vsetkym naokolo.
ak sa zmeni tvoj postoj k tebe a zacnes lubit samu seba, zacne sa aj tvoje okolie menit a vnimat ta s respektom.
snad ta to posunie dalej.
prajem vela stastia
Posielam objatie, vzdy si povedz, ze je to len obdobie, ktore raz prejde.