Pocity úzkosti po smrti matky

Citila som obrovsky smutok, ale kvoli detom som sa snazila byt vesela. Vedela som, ze tak by to chcela. Plakala som v sprche. Je to uz 15 rokov, no stale mi velmi chyba.

pocit úzkosti a smútku je uplne normálny a ver či nie ale bde to trvať dlho...ak chceš kludne napíš IP , ja som si tým prešla v apríli.....v podstate je to už pol roka a občas to na mňa dolahne aj teraz a potrebujem sa vyplakať

pocity ake zazivas su normalne na mieste a v poriadku. na smrt blizkeho sa neda pripravit aj ked vies ze pride. cloveka zasiahne
vacsinou sa cloveku po pohrebe ulavi. mozes mame napisat list ak ostalo noeco nebypovedane alwbo sa jej kludne zdover s tym co cotis teraz.pomoc ti moze podat aj oz plamienok pripadne online ipcko.sk je tam aj chat su tam 24hodin denne. uprimnu sustrast

uprimnnu sustrast. je to velmi cerstve. tiez som sa velmi bala pohrebu, bolo okolo toho strasne vela vybavovaciek, co ma velmi unavovalo a vycerpavalo. . pohreb vsak zvladnes, neboj sa.
mne sa po nom ale neulavilo, co ma dost prekvapilo.
mna drzali nad vodou maily, ktore sme si pisali. citala som si ich a mala som pocit, ze je stale tu.
takisto som kvoli detom musela fungovat normalne a neplakat cele dni.
tiez som mala v praci strasne zhony, a aj to pomohlo na prezitie, ze som na to ani nemohla mysliet.
avsak ked som bola sama, vzdy ma premohol plac. pustala som si jej oblubene pesnicky, pri nich som plakala. teraz to uz vsak nerobim, pretoze ma zarmucuju. a to nechcem.

bolo to v aprili, ten prvy intenzivny smutok bol velmi tazky. teraz je to uz lepsie, ale neprejde den, aby som na mamu nemyslela.
tvoja mama by ta nerada videla uplakanu. mysli na to, aka bola , co dobre v tebe zanechala. obcas si predstavim, co by asi mama povedala na to alebo ono. to mi pomaha ju mat akoby stale pri sebe.
vzdy bude s tebou, pretoze je sucast teba. mamka odisla, ale ty musis zit dalej.

kazdy preziva svoj smutok inac,
mozno, ak mas teraz strach, tak by som tu sviecku ani nepalila. skus si mozno zapnut nieco vesele v tv - aj ked to moze znie divne, trosku prides na ine myslienky.
prajem ti vela sily

Mne zomrela mama náhle a necakane, keď som mala 20rokov.. veľmi, veľmi ma to zobralo a dosť zmenilo.. mala som dojem že ma nikto nechápe, akoby aj, moji rovesníci riešili úplne iné problémy a nevedeli si predstaviť aké to je..

16.9. tohoto roku mi zomrel otec, po neuveriteľne dlhej chorobe (bol vo vážnom stave 27rokov až 13.9. dostal ďalšiu silnú mozgovú porážku a bol v kome) mala som možnosť sa s ním rozlúčiť aj keď neviem či ma vnímal... Zomrel v nemocnici.. ano, okolie mi vyjadrovalo úprimnú sústrasť ale aj tak mám dojem, že má tak úplne nechápu.. stále si nevedia predstaviť aké to je stratiť rodiča (samozrejme nie všetci, lebo už pár ľudí v mojom okolí rodiča stratilo) a u niektorých ľudí mám mierny dojem že odomna očakávajú že už mám byť ok, veď oco bol dlho chorý a už mal vek.. ale boli to, hoci v živote som s ním zažila veľa trápenia.. pociťujem miernejší stres ako keď odišla mama, ale aj tak mi to je stále moc ľúto a úzkosť pociťujem tiež...

je to ťažka situacia.. ale časom sa všetko zmierni uvidíš.. daj si čas, dopraj si smútok, je to veľmi, veľmi krátko čo tvoja mama odišla a tak uzkost je úplne normálna v tejto situacii.. nezabudni na vitamíny a magnézium... úprimnu sústrasť, drž sa...

Neviem ako sa da zvladat dobre smrt drahej blizkej osoby.Jedine co zabera je plakat plakat a plakat a vyplakat zo seba vsetok smutok,beznadej a uzkost.Pondelok bude jednym z najhorsich dni v tvojom zivote,ale potom bude kazdy den o milimeter lepsie.Hlavne v sebe nic nepotlacaj,ak to na teba pride vsetko zo seba vyplac,uzkost povoli.Ak mas deti nebran sa tomu plakat kludne aj pred nimi.Naucis ich tak ake je dolezite a prirodzene presivat svoje emocie,naucis ich tym ako sa s takymiyo situaciami vyrovnavat a ze aj mama je len clovek.

Ahoj v prvom rade úprimnú sústrasť 🖤 Mne zomrel ocko nedávno takže viem čo je to prísť o rodica a chápem aj tvoju úzkosť ktorá je asi v tejto situácii normálna. Aj ja som ju pociťovala. Ale vždy keď prišla pomodlila som sa a povedala som si sama pre seba nahlas že čoho sa vlastne bojím...očká? Veď ma ľúbil najviac na svete ...často na nho myslím...plačem keď to príde . Ale snažím sa to vziať tak že každý máme na tejto zemi určitý čas...tak žime tak aby sme sa.nemuseli hambit za svoje skutky aby sme.neublizovali zbytočne ľuďom...a myslím si že svet a náš život sa potom vyrovná, prajem ti veľa síl ❤️

este doplnim, tiez moja mama zomrela po dlhej chorobe, cize nebolo to necakane. asi aj preto to prezivam inac a beriem to tak, ze sa uz netrapi.
ale brat , ktory je o niekolko rokov mladsi, to preziva tazsie. on napr nema deti a jeho buduce deti nezaziju tu babku, aku zazili moje deti. to mi je velmi luto. kopec zivotnych udalosti ma pred sebou a mama tam uz nebude. zda sa mi, ze to rpezivanie zavisi aj od veku a trebars od toho, ci si uz smrt niekoho blizkeho predtym zazila.
aj ekd mama je mama. :(

Mne zomrela mamka den po porode tretieho dietata. Horsia vec v zivote za mi uz urcite nestane… trvalo to presne rok, co to zacalo byt lepsie. Potrebovala som to v sebe spracovat, mama mi bola velmi blizka. Takze neunahli to, potrebuje to preboliet

úprimnú sústrasť, veľmi dobre chápem, čo prežívaš, ja som sa hneď po pohrebe snažila čo najviac zamestnať, aby som nemala čas nad tým rozmýšľať, lebo som sa bála, že to nezvládnem, mama bola mojou najlepšou kamarátkou. Aj keď mi v práci povedali, že môžem byť doma toľko, koľko budem potrebovať, išla som už po pár dňoch, pribrala som si ďalšiu a ešte brigádu k tomu. Po večeroch som sa ešte učila, potom som padla polomŕtva od únavy do postele. Drž sa

uprimnu sustrast..
myslim ze tieto pocity su uplne normalne a v poriadku. Moze prist este hocico, na cloveka to dolahne, ved ide o mamu….
Ta moja sice este zije, ale mne je uzko len z tej predstavy ze tu raz nebude…
Aj ked sa to stane napr po chorobe a clovek povie “ nebolo to necakane”, nemyslim ze sa na to da pripravit, a urcite to potrva. Je to uplne ok, neni hanba ani ked to clovek nezvlada uz sam, je to tazka zivotna udalost, prajem vela sil 🙏🏼