Pociťujem (ne)dostatočnú materinskú lásku?
Len ma zaujima, ako to mate vy ostatne, ci mam v sebe nejaku chybu, ci to ma kazda inak a je to fajn aj takto. Nechapte ma zle, syna lubim, je to nase zlaticko, vela ho objimam, pusinkujem, spievam mu, neviem si uz predstavit zivot bez neho, je to moj partak, len ja mam pocit, akoby som mala v sebe citit nieco ESTE viac podla toho co pocuvam ine mamicky alebo z medii ked opisuju, ze je to nenormalna laska, nieco uplne ine 🙄
Ide o to, ze mame rocneho syna a ja stale cakam na ten obrovsky prilev materinskej lasky, o ktorej sa vsade pise. Ja som hrozne citliva osoba, rozplacem sa aj ked mi manzel gratuluje k narodeninam s kyticou kvetov, preto ma to trochu trapi, ze ked som porodila syna, ani slza mi nevysla, starala som sa o neho dost mechanicky od prveho dna a cakala, kedy ma ta laska obleje. Potom som citala, ze niektore zeny to pocitia, az ked im dieta prvykrat povie mama. No u mna stale nic vynimocne nenastalo. Aj ked place idem ho hned tisit, ale netrha mi to srdce, ako niekedy citam, ze mamicky nezvladaju ked im dieta place a placu s nim.
P.S. je este stale kojeny, narodil sa prirodzene, len aj to kojenie mi cele pride taka povinnost voci nemu, nie je to pre mna nejaka vyznamna intimna chvilka. Ja si viac vazim to, ked ma sam od seba zacne pusinkovat, lebo to viem, ze to robi lebo to ozaj chce 😕
Tak mňa tiež nezaliala tsunami lásky, a myslím, že som normálna, dobrá mama. Alebo inak,- snažím sa byť lepšia ako moja a ide to.
Vieš, že papier znesie veľa, a veľa sa aj narozpráva, častokrát to tak len vyzerá,... podľa mňa si fajn tak ako si 😉 ,niekto to môže mať viac a niekto menej, ale čisto pocitmi sa vzťah predsa nemeria.
Mne osobne napríklad nesedia vyhlásenia typu MOJA NAJVAČŠIA LÁSKA... MOJE VŠETKO...
Videla by si ako ho máš rada, keby bol chorý a išiel do nemocnice, alebo bola týždeň bez neho.Staras sa, ľúbiš ho..netreba nad tým premyslat
Napriek tomu, ze je to tvoje dieta, ten vztah sa vyvija, ma este len rok. Casom ako zacne s tebou viac interagovat a jeho osobnost bude silniet, budes viac vnimat prejavy lasky od neho ku tebe. Zatial je to take male mladatko, ktore ta potrebuje pudovym sposobom, ten vztah v takej ludskej forme sa bude nabalovat kazdym dnom a zazitkom.
necakaj na prilev materinskej lasky, uzivaj si pritomny okamih. a k tomu patria samozrejme aj taketo pocity. myslim, ze vacsina z nas moze potvrdit, ze ano, porodom sme sa zmenili, ale ziadny priliv nehynucej lasky to od zaciatku nebol. ja osobne som mala obrovsky respekt, pocit zodpovednosti, potrebu ochranovat ho. a chaos , ale to je druha vec :D ja osobne som taky ten ozajstny naval lasky pocitila az neskor, uplne necakane, nepripravena - od malicka ich viackrat za vecer kontrolujem, ako spia, ci su zakryti a podobne. jeden vecer, to mal starsi asi 3 a mladsi asi polroka, som sa ostala na nich divat (ako kazdy vecer predtym) a pristihla som sa pritom, ze placem od dojatia a zasnene na nich pozeram, aky je to dokonaly zazrak, aki su krasni atd... a pritom lubim ich od sameho zaciatku, ale ako mama sa nad tym proste nezamyslam, ale toto ma dostalo. dovtedy som ich samozrejme nevnimala, ze su od macochy, ale proste brala som to tak, ze som mama a vsetko ide akosi automaticky.
Uplne chápem, čo opisuješ a nemyslim, že to je nenormálne. Bavila som sa o tom s kamarátkami a zhodli sme sa, ze sme čakali nejaku vlnu lásky, ale ono to neprišlo len tak,ale vzťah sme si postupne budovali.
Ja som dieťa chcela, tešila som sa, ale tehotenstvo bolo utrpenie, pôrod drsný zážitok a najhoršie zo všetkého kojenie,čo som vydržala 3 týždne. Mala som skôr pocit, že ma dieťa likviduje 😁 prebalovanie a krmenie bolo mechanické, nijak som to nepreživala, ani som naňho nikdy nehovorila suslavym hlasom. Ziadne tutu nunu, pripadala by som si ako blbec.
Až keď som sa dala dokopy po sestonedeli som si začala budovať vzťah so synom. Tým, ako sme spolu trávili čas, chodili na prechádzky, čítala som mu knihy, smiali sme sa, ochutnavali jedlo atd. Čím bol starší som si uvedomovala, že ho mám stale radšej. Teraz ma dva roky a zas je to ine a zas ho mám radšej... keď už tak interaguje, hovorí mama, usmieva sa, pomaha mi.
Ja myslim ze to prežívanie je velmi subjektívne, nevieš ako to ti ludia myslia, citia. Co často vidím, na jednej strane maju presladene reči, ako ich strašne milujú a nevedia bez nich žiť, na druhej strane vidím potom scény, ako dostanu po zadku, nakričia na deti atd... Nesudim to nijak, ja mam tiež aj teraz ťažké chvíle, ked je trucovity, ale napr ja to nikdy neriešim bitkou.
Takže by som povedala, že sa neporovnavaj s inými ženami,kto viac miluje svoje dieťa. Nie je na to žiadne meritko.
@mia_von_prag krasne napisane - stvrty odstavec 100 bodov
No ja teda dam synovi prve posledne ako kazda matka ci celkovo dobry rodic ale nerevem ani ked ma nejaky zakrok, napriklad ked siel uz 2x do narkozy ,ja vsetky tieto veci beriem opitmisticky ze vsetko je a bude dobre .Ani choroby, to skor moj muz je prinom ako sliz uplakany. A tiez ma nedojimali prve slova a podobne, niesom z toho tak namäko a nikdy mi to starosti nerobilo. Starosti by mi robilo keby viem ze mu nedavam lasku a starostlivost ktoru potrebuje a uvedomovala by som si to
Ako ja som pociťovala v pôrodnici prílevy lásky, a radostné a dojaté slzy v očiach, keď som videla ako sa usmiala v spánku a pod, ale tiež som o sebe pochybovala, keď sme išli za sestričkami na odber krvi z pätičky a ona, že či počkám vonku alebo to zvládnem. Nechápala som, že čo, ostala som vnútri, všetko prebehlo, dieta zaplakalo, išli sme na izbu a následne, keď sa vrátila moja spolubývajúca na izbu s bábom a začala so slzami na krajíčku, že sa tam skoro zrútila keď ju pichli do nôžky a začala plakať, som sa cítila ako úplná bezcitná krava. Teraz sa už na tom smejem 😆
každá to máme úplne inak, inak niektoré veci prežívame z tohto si vôbec nič nerob, ono jedna vec je čo človek cíti a čo sa po nete popíše, niektoré veci proste je lepšie brať s rezervou 🙂
tiež niekedy som mala pocit, že neprežívam niektoré veci ako iné mamy, ale teda nič na tom nie je, to neznamená, že si horšia mama alebo čosi podobné 🙂
U niekoho prídu takéto pocity napr. keď dieťa vážnejšie ochorie a proste sa oňho bojíš, zrazu príde ten príval lásky. Ja som dostala riadny príval, keď mal malý febrilne kŕče a prestal dýchať, musela som ho oživovať. Buď rada, že si žiješ v kľude a láska u vás rastie pomaly a postupne.
Neboj, si uplne v poriadku. Ja neznasam tieto citove vylevy niektorych mamiciek. A to som z tych, co sme sa o dieta dlho snazili, syn bol velmi vytuzeny. Podla mna je to aj pre dieta trosku lepsie, ze ho nemilujes opičou laskou, v dospelosti bude viac samostatne. Netreba vsetko tak prezivat, potom je problem, ked treba ist napr. s dalsim dietatom do porodnice alebo sa ide do skolky, ci na prazdniny k starym rodicom.
Ono to všetko príde, keď s budeš o neho niekedy strašne smrteľne báť. Vtedy to tak mnohonásobne silnejšie pre cítiš tu lásku, ktorú k nemu tak ci tak máš. Ale to snáď nikdy nepríde, aby si sa tak báť musela 🙂
Inak ja sa priznám, že občas citim aj prival hnevu... Keď mi robí napriek 😂 to je asi tiež normálne, však?
Mozno preto, ze si nieco take cakala ze "ma prist". Ja som nic necakala, len som sa tesila, dojcenie pre mna bolo spiciatku tazke, ale okolo 10mes.sa to zmenilo, ze som dojcila dlhsie ako som este pocas tehu planovala. Ked s nim rozpravas, venujes sa mu, hladkas a objimas, tak je to uplne ok. Ked vidis na nom spatnu vazbu, tak je vsetko v poriadku. Mamy su rozne, nemozu byt vsetky rovnake ako ani 2 ludia nie su rovnaki.
A este jedna vec co je prezentovane a co je realita.
Ja som bola z tych, ze pri placi som bola v strese. Pri soferovani som sa ale vedela od toho odosobnit.
… no, dnes to je tak… internet zaplavuje kazdu sekundu nejaky pribeh na instsgrame, FB, prispevky, clanky… vela ludi to tak prezentuje,opisuje.. a clovek potom ocakava ze tak to ma vyzerat, tak to ma byt, toto musi byt.. teda, sudiac podla seba- napr uz co sa tyka svadby.. aky zazitok, najkrajsi den v zivote, vsade na mna skakali dokonale videa fotky , co vsetko ako ma byt… zila som v tom ze taky svadby chcem. velku, so vsetkym…korona zariadila inak, vsetko zakazane, len doma, ja som vysla z kostola a kebyze idem domov sa vyzliect kludne idem.. s odstupom casu jasne bolo to pekne krasne vsetko ale pototo som sa z toho 🙈🤷🏼♀️ sokovalo ma to priznam sa…
a myslim ze aj materstvo v tomto vie byt zradne.. vsade roztopene placuje mamky na sale po porode, potom srdcia zaplnene laskou, neopisatelne.. teraz to nema vyzniet ironicky! verim ze to tak je… teda mize byt. Ak nie je. zena neni o nic horsia matka, mozni to tak je tiez len to tak nedava najavo,nepreziva… ale lubi rovnako 🙂
Ja osobne sa nad prezivanim roznych veci vela x pozastavim hlavne ked listujem nejaky instagram, a hovorim si haloo nezabudni realita 🙂 naucila som sa aj okolie brat s rezervou, neporovnavat sa tolko, nezaoberat sa tym co by malo ako byt nemalo, lebo kym to nezazijeme / neprezijeme, ako mozeme vediet ake to bude? Nech akekolvek, je to v poriadku podla mna 🙂
Vtedy keď sa oňho budeš báť tak môže prísť ten príliv materinskej lasky😊. Bol už chorý!? Mal niekedy teplotu?
V prvom rade - nauc sa milovat to, co prave mas. Precitit to, co zrovna mas. Necakat na Ten Okamih.
Lebo sa zrazu zobudis, ze syn je velky a ty si si riadne neuzila ani to, co bolo. A to uz naozaj nikdy nevratis spat.
A za druhe - nehovorim, ze vsetky mamicky na weboch prehanaju a prikrasluju.
No ma to svoje uskalia.
Niektore prehanaju, lebo tym vytvaraju lepsi image o sebe. Chcu byt “in”. Nejde ani tak o dieta, ale o ich obraz dobrej matky. Nevedomky (alebo i vedome) miluju skor pocit, ze su dobre mamy (podobne ako ked niekto miluje ten pocit byt zamilovany, tie motyliky, ani nie tak toho partnera).
Ine prehanaju preto, ze sa to ocakava, ze “spravna mama” tak o tom bude hovorit. Aby ich nesudili. Patri sa to a chcu mat od druhych pokoj. Ako velmi svoju lasku k dietatu prezivaju, si nechavaju z bezpecnostnych dovodov pre seba. Naco davat druhym zbran proti sebe do ruky.
Ine preto, ze pisu o laske k dietatu v ten okamih, ked to zrovna tak citia. Takze tak uplne neklamu. Vzdy sa totiz naplno oddaju aktualnym pocitom, su take velmi emotivne typy. Ale o desat minut ako to postnu na net je uz ta konkretna odusevnelost prec a uz sa zaujimaju o nieco ine.
Ine zase preto, ze miluju velke slova a velke gesta. Takze aj beznu formu lasky opisu ako nieco neskutocne.
Potom su naozaj matky, co lasku k detom naozaj takto hlboko neustale prezivaju. Ibaze niekedy su potom az prehnane ochranarske, na ich pokladoch nikdy nie je chyby a nevedomky tak pachaju viac skody ako uzitku.
Byt tebou prestanem riesit, ci je toto vela, malo, ci akurat. Investujem, co mam, najlepsie ako viem.
Pocity viny vedia cloveka dohnat k chybam, lebo odpusta a toleruje uz aj to, co by nemusel. Lebo si mysli, ze to dieta o cosi ukratil.
Pocity ocakavania niecoho lepsieho mu naopak akurat pomozu nevidiet a premarnit aj to, co prave ma (spomen si na deti, ktore nepotrebuju k “caju o piatej” dokonalu detsku supravicku a realnu vodu, aj formicka z pieskoviska dokaze v ich fantazii predstavovat carovne hrnceky a nasypany piesok je super caj).
A trocha odstupu tiez nie je na skodu. Milujes, no zaroven nie si na dieta nekriticka, a tym padom mas nadhlad a vies ho lepsie viest.
Ver tomu, ze keby bol v nebezpecenstve, budes prva v linii a to bez rozmyslania. To je prava materska laska.
podľa mňa si skvelá mama.. ❤️
Baby, vy ste vsetky uplne uzasne, velke DAKUJEM za kazdu jednu odpoved, mile a povzbudive slova, velmi ma zahriali pri srdci a dodali talu vacsou istotu 🥰
Pytali ste sa, ze preco som to vobec zacala riesit, tak jedna vec je, ze som o sebe pochybovala od zaciatku, no hlavne aj kvoli tomu sa zamyslam nad tym, lebo manzel uz premysla nad druhym babom, ze by uz bolo aj nacase a ja vobec neviem ci chcem dalsie babo, ci na to mam aj emocne. Som jedinacik a neviem si proste predstavit mat 2 deti, ze ci budem mat rada aj to druhe tak isto ako to prve ked uz pri prvom mam taketo pocity, ze nezazivam tsinami lasky 🤷♀️
Vies co, podla mna je to super a urcite lepsie ako opicia laska ktora nevidi pred nos a dieta pomali udusi a pri prvej moznej prilezitisti to dieta odide domu... no a co, ze nie si z toho pokakana? Lubis, lubis, staras sa,staras, chranis, chranis.. tak o co ide? vidim v okoli rozne matky a paradoxne deti takychto matiek co lubia akokeby normalnym sposobom mi pridu viac vyrovnane matky, viac flexibilnejsie pri zmene a vyvoji toho cloviecika ako matky, ktore plakavaju na ihrisku ze 7 rocny ked ide zo skoly ju uz neobjime🤣 .
Neber to prosím zle, ale riešiš kraviny 😁. Ja napríklad deti nepusinkujem od rána do večera. Bývam z nich dosť unavená a často mi chodia na rozum myšlienky aké by to bolo super dať ich niekde na celý týždeň 😀. Proste také niečo ako opisujes nečakaj. Každý lásku prežíva inak. Niektoré ženy vedia neskutočne preháňať, nemusíš všetkému veriť. Proste ho ľúbiš, staráš sa oňho najlepšie ako vieš a to je hlavné.
@martinajurkechova dakujem, neberiem to v zlom, prave naopak :D som rada, ze su to kraviny a vdaka vsetkym odpovediam som sa v tom utvrdila, ze riesim zbytocnosti 🙂 a aj ja mam podobne myslienky s tym tyzdennym volnom :D
Všetko čo je na sociálnej sieti a hlavne na instagrame je hrozne pritiahnuté za vlasy. Práve preto nesledujem mnoho tých mamablogeriek lebo tie ich patetické reči o láske k ich deťom sa nedajú čítať. A presne také hovadiny spôsobujú to, že sa ženy medzi sebou porovnavaju. Nie každá žena plače po pôrode, ide sa roztopiť z kojenia prípadne oplakáva prvý deň v škôlke svojho dieťaťa. To neznamená že si o niečo horšia.
Ja som v tom ale kus taký malý cynik a patetickosť mi lezie na nervy. Hlavu hore 🙂
a preco ta to trapi? kazdy predsa vnimame veci okolo nas inak a ano, existuju urcite stereotypy - ako napr. splodit dieta ide lahko, porod je vzdy hrozny zazitok, matka srsi neskutocnou laskou k dietatu atd. Podla mna co ty opisujes je krasny a zdravy cit k dietatu (extrem je neskutocne naviazana matka podla mna), len si mala inu predstavu vzniknutu zo stereotypu 🙂