Citim sa zvlastne. Som osamela. Chcem si utriedit myslienky, zivot, skusit nieco zmenit, nasmerovat sa tam, kde budem stastna. Necakat stale, ale pohnut sa, bud tam alebo tam...je to strasne tazke ...viac by som chcela citit, ze som lubena a viac by som chcela lasku davat, viac zit zivot, mat plnsi zivot...vzdy sa nieco stane preco cakam, ale uz to chcem vyriesit...stalo sa vam ze ste akoby nezili?
Áno tento pocit poznám
Snažím sa myslieť na to že ľudia sa majú aj horšie ako ja a mala by som byt vďačná za to čo mám.
Ale popravde nič nerobím preto aby som sa nejak posúvala dopredu skôr len čakám na zázrak a ten neprichádza
Treba to riesit, hladat co ta bavi.
Ano stalo. Deje sa mi to teraz.