Po spontánnom potrate neviem, ako s partnerom ďalej.
Ahojte, mám taký problém že som potratila v 13 týždni museli sme ísť do nemocnice porod teda vyvolaný potrat bez kyretu, všetko som to musela pretrpieť 9 h vytlačiť môj mŕtvy plod 8cm ... 😢😭 stále mám sny že musím tlačiť... ale mám veĺmi dobrého partnera ktorý ma cez to všetko podržal, bol pri mne, rozprával sa so mnou v mojich najhorších a najtemnejších momentoch. Plakal so mnou ... ale neviem ako ďalej, zdá sa mi že je vo veľa veciach lepší ako ja, je šéf kuchár, doma nemusím variť, nosí mi aj jedlo z prace... plus sa teraz sťahujeme a vo všetkom je viacej zručnejši ako ja, chodí stále do prace po tom ako som potratila zatiaľ čo ja som doma... prerába byt keď ma trochu voľno poobede cez prestávku v práci. A ja sa stále ľutujem... neviem si pomôcť nahnevá ma momentálne aj úplne mala banálna vec. Rozplacem sa pre každú somarinu, bojím sa že ho to so mnou prestane baviť, alebo že pre neho niesom dosť dobrá, o dieťa sme prišli keď sme to najmenej čakali, zamlčaný potrat. Mysleli sme že sme už v 17 týždni. Ale mala zomrela niekedy medzi 13-14. Bojím sa budúcnosti, bojím sa že ak všetko pôjde dobre že ja to nejak pokazim... bojím sa veľmi sa bojím budúcnosti. Všetko sme mali naplánované s bábätkom preto sme si zobrali aj nový byt. A teraz je všetko preč, mám strach že keď sa nedám dokopy tak o neho pridem. Že budem jak mala a za všetko sa rozčuľovať, môžu to robiť aj hormóny. Alebo strach zo sveta vonku, možno nejaká postraumatická depresia. Prosím poraďte mi ako sa so všetkým vyrovnať, čo mám pre partnera urobiť aby videl že som schopná žiť ďalej, a že ho milujem.
Musí to prebolieť, až potom sa dáš znova do normálu... Z vlastnej skúsenosti ti poradím - rozprávaj sa s partnerom co cítiš, čo ťa trápi, pretože ak budeš len nervózna podráždená, nebude to robiť dobrotu... Nechaj ho, nech ta utesuje a hlavne nezabúdaj, že aj on prišiel o dieťa...
Partnerovi nemusíš nič dokazovať. On ťa miluje a stojí po tvojom boku. Príroda sa rozhodla, že tento plod nebol dobrý a zariadila to. Je to skúsenosť, ktorá posilnila teba, tvojho partnera a aj váš vzťah. Daj tomu trochu viac času, očisti dušu slzami a zatvor za tým dvere, aby si mohla aj takto posilnená kráčať vpred.
Nie sú to len prázdne reči - prvé tehotenstvo skončilo u mňa vo ôsmom týždni spontánnym potratom, druhé skončilo v 33 tt (prerušenie prívodu kyslíka - krátky pupočník tesne obtočený okolo krku), tretie bolo bezproblémové až do šťastného a úspešného konca. Niekedy to jednoducho nevyjde na prvý pokus, rovnako ako mnoho iných vecí v živote.
Si mladá, zdravá a máš milujúceho partnera. Hormóny sa čoskoro ukľudnia a bude to len spomienka na skúsenosť, ktorá ťa postretla.
Urob si nejakú malú radosť, splň si nejaké želanie (wellness, parfém...) a opäť nájdeš úsmev na svojej tvári.
Je to skoro a tvoje pocity su normalne. Mala som podobne ked sme prisli presne tak isto o babatko doma v 12 tt. Presne si pamatam cely ten den. Mne to prave pomohlo ze som mala cas sa vyrovnat s tym ze uz niesom tehotna. Musi to nejak preboliet. Nechaj muza nech sa o teba stara ked chce moj sa tak vyrovnaval s tym vsetkym. Iste je to aj pre neho tazke len sa asi snazi byt silny koli tebe. Musite si byt navzajom oporou. Viem ze teraz je to pre teba strasne ale ver mi raz pride cas ked to vsetko bude spomienka pri ktorej ti mozno vybehnu slzy ale budes vediet ze mas strazneho anielika v nebi a ta bolest uz nebude taka. 😘drzim ti palce. Vsetko bude dobre
Musis ist za psychologom, ze toto sa ti stalo mas depresiu places da ti lieky na ukludnenie a nejake techniky ako to zvladnut.Lebo partner to vypocuje ale tiez ma svoje starosti a ja si myslim, ze toto by bolo najlepsie..Tebe sa ulavi, vyrozpravas sa a doma budes kludnejsia
@vera56 mas skveleho partnera, urcite chape, ze to co si prezila je taka osobna tragedia, na zaklade vlastnej skusenosti len potvrdim, ze je velmi dobre, ked o celom probleme spolu komunikujete, ale treba si uvedomit, ze zivot ide dalej a urcite vam prinesie aj krasne veci, nechcem ti radit cosi ako musis sa cez to preniest a ist dalej, ale treba si uvedomit, ze neustale prezivanie tejto udalosti, sustredenie sa len na toho co sa stalo, take to trpitelske nastavenie vam moze uskodit, treba zacat riesit aj kazdodenne banalnosti, prejavit partnerovi ako si ho vazis za to ako pri tebe stal, nesustred sa na neopodstatnene obavy z buducnosti, ak citis potrebu o tom co sa ti stalo viac komunikovat oslov aj niekoho v rodine, blizku priatelku, alebo psychologa, najma ak to este nemas spracovane, a bolo by fajn zaujat sa nejakou cinnostou, sport, konicek, mozno pomoc niekomu kto to potrebuje, trebars kurz, chce to aktivitu, ktora ta pozitivne namotivuje a nebudes vidiet vsetko v ciernych farbach....
Chod za psulycholohom alebo za niekym komu sa mozes vyrozpravat a hlavne pomoze ti ist dalej a.inak sa pozerat na svet mne to pomohlo ked som sa mohla niekomu vyrozpravat ako sa citim ako sa bojim.partner ti pomoze tiez hlavne chod medzi ludi pomalicky sa dostanes stoho a uvidis ze to nieje take az a nie si jedina ktora stym presla a ze je vzdy nadej na dalsi pokus.ja som sa tiez bala.ale ked mas spravnych ludi okolo seba pojde to a mala som iny nazor na svet je pravda ze mne to trvalo 2roky ale nelutujem ze sme dalsie 2roky cakali lebo som vedela ze som ok a ze mozeme ist nato
@vera56 tak ak sa tak bojis nelutuj sa a ries problem, viem ze je to tazke, ale ak je taky skvely prejdete cez to a ty to tiez musis skusit zvladnut pre teba pre neho a aj pre dieta ktore mozte este mat! Navstiv lekara a hlavne daj si cas, taketo nieco neprejde hned, priatel to chape preto sa chce o teba postarat, aby si to mala lahsie.
@vera56 Ahoj, pridaj sa K nám do skupiny Mamičky anjelikovi, tieto pocity sú úplne normálne. My sme prišli O malého V 39tt minulý rok V októbri, prežívala som presne to isté ako ty teraz. Bola som nešťastná, že ja doma A manžel musel chodiť do roboty, staviame dom A všeličo iné K tomu riešil. Ale stál pri mne, tak ako tvoj priateľ pri tebe. Chce to čas, ja som bola raz U psychologičky, ale nič mi to nedalo. Viac mi psychicky pomohol manžel ako ona. Užívala som len lieky na ukľudnenie na prírodnej báze A tiež také na spanie, ale nie dlho, možno 1,5 mesiaca.
Veľa sa rozprávame S manželom aj teraz. Pomáha mi jeho blízkosť.
Teraz je to ťažké, kým sa dáš dokopy po takom "zážitku", ale ste na to dvaja ❤
Ďakujem, všetkým za rady. Včera som bola prvý deň v práci, chvalabohu mám kolegyne ktoré sa tvárili že sa nič nestalo, snažili sa ma rozosmiať a zabaviť inými vecami. Ale keď sa šéfka rozplakala skoro a ma objímala mala som čo robiť. Zvládla som to aj keď v reštaurácií boli ďalšie dve deti. Malé baba. Tak keď mi bolo najhorsie odbehla som a trosku si poplakala a potom som sa vrátila a snažila si to brat z logického hľadiska ... že toto aa bude stále stavať čiže musím byt silnejšia. Stále ešte krvacam už je to 11 deň... skôr take špinenie, nemala som kyretaz ... tak dúfam že to už skončí aby som sa mohla sústrediť aj na iné veci a nevidiet to čo mi to najviac pripomína .... ďakujem. Ak sa bude môj stav zhoršovať nedaj bože tak za tou psychologickou určite pôjdem. Zatiaľ to dávam spolu s partnerom. A bolo vidieť že je šťastnejší že som šla do prace a bol na mna hrdý 😊
@vera56 chce to čas. Je normálne čo prežívaš. O svojom strachu sa s partnerom porozprávaj. Verím že ťa upokojí a môžeš sa dostať z bludného kruhu do ktorého sa pomaly dostávaš. Musíš teraz trochu zabrať aj ty a naozaj si povedať dosť! Vytvor si rituály, ktoré ti do života prinesú systém a pokoj. Večerné prechádzky alebo rovno beh... Choď si zacvičiť do fitka, ak si veriaca do kostola. Niečo, čo ťa donúti sa pohnúť z miesta.
Je to veľmi čerstvé a veľmi smutné. Ja som potratila na začiatku, ale tiež som to znášala velmi zle. Manžel nevedel čo so mnou, ja som nechcela ani nič počúvať. Sústredila som sa len na seba a na to že chcem byť čím skôr opäť tehotná. Lenže on nechcel. Došlo až na vyhrážky, že sa s ním rozvedieme,keď nechce opäť dieťa. Ale neskôr keď ti celé prebolelo,som pochopila že sa bál viac ako ja, bal sa,ako by som zvládla ďalší potrat a čo by bolo. Našťastie už to neprišlo a máme tri zdravé deti. Nechaj priateľa nech sa o teba stara, nemaj výčitky, a hlavne s ním hovor. O všetkom, aby vedel čo cítis. Držím ti veľmi palce.