Ahojte žienky, mám veľký problém a potrebujem poradiť/vyrozprávať sa... Som s priateľom 7 rokov ja mám 24 on 27 minulý rok ma požiadal o ruku, bola som celá bez seba, klapalo nám to všetok čas sme trávili spolu, boli sme šťastní. Lenže prišla zlomová situácia a všetko sa zmenilo, ja som Mgr.štúdium teraz externe. Mám prácu, on má dve, a začali sme riešiť spoločné bývanie (už bolo na čase) a vyplatil už byt, pokupil milión vecí, plánujeme svadbu na apríl, no môj problém je ten, že ja som akosi prestala chcieť... Lezie mi na nervy, nemá na mňa vôbec čas, už ani spolu nespávame, prestal ma priťahovať ... Ja začínam túžit cestovať, on samozrejme nie, chcela by som si nájsť lepšiu prácu vypadnúť do hlavného mesta, on nie... Proste cítim, že to už nie je ono, pred tým sme boli strašne na seba naviazanì, všetko sme robili spolu..a teraz? Som rada, že mám pokoj... Ja neviem či je to len prechodný pocit alebo ho už neľúbim, isté je že mu nechcem ublížiť a mám ho rada, no neviem ako sa k tomu postaviť, čo ak potom zistím že som spravila zle, že som ho nechala...poraďte mi prosím:'(
Hlavne 24 rokov na svadbu je hrozne malo podla mna... A ked pozeram, ze 7 rokov... Bol to tvoj prvy priatel?
Prvý nebol, sto krát sme sa rozchádzali a schádzali, mala som medzi tým dvoch ale stále nás to ťahalo k sebe až sme sa nakoniec unormálnili a dva roky sme fungovali úplne super, no teraz neviem či som sa zľakla toho čo bude alebo ho už neľùbim, najhoršie je čo prežíva moja mama keď som jej to povedala. Hotová katastrofa, ona.už svadbu chystá, proste všetci sú z toho na mäkko len ja nie... Nechcem mu ublížiť :'(
@iwkaka tazko radit... ste spolu dlho a 7my rok byva pre vwla parov tazky... svadba k tomu velakrat predstavujeakusi definitivu a clovek sa moze zlaknut, rozmysla ci je to naozaj ten pravy, ci ten krok je spravny etc. ... osobne nepoznam pary ktore su spolu 20-30 a viac rokov a neprezili by spolu nejake tie krizy - o tom dlhorocne spoluzitie je - o tolerancii, hladani si cesty k sebe ked sme sa stratili etc. ...
moji rodicia su spolu teraz 39ty rok a poviem ti ze mali aj hlboku krizu kedy som si ja ako pubertacka priala aby sa radsej rozviedli - oni to ale zvladli a dnes su stale krasny par - nie dokonaly ale velmi sa lubiaci - svoje chyby akceptuju a naucili sa tolerovat si ich navzajom...
ja som s mojim muzom 14ty rok a je to tiez moj prvy vazny partner - mame tiez uz vselico za sebou... fakt ale je ze sa stale vela rozpravame a snazime sa hladiet dopredu spolu - niekedy taha vztah jeden, niekedy druhy, a su chvile kedy tshame pbaja a vtedy je to znovu ako ked sme zacinali - je podla mna naivne si mysliet ze to tak bude cely cas... podla mna nie ste uz nejaky zvlast mlady - ani ty ani priatel... treba skusit s pfiatelom hovorit - popis mu svoje pocity, uvidis ako zareaguje, ci to pochopi, ci skusite spolu nieco zmenit.... obdobie pred svadbou - hlavne ked uz odisla ta prva zalubenost, moze byt velmi tazke... tvoj priayel buduje hniezdo- preto asi 2 prace, nove byvanie etc. ...
ja ti netvrdim ze mas vo vztahu zostat, moZno svadbu odlozte a skuste znovu najst spolocnu rec... nebudem ti ale ani tvrdit aby si pri prvej vaecsej krize zo vztahu usla - dnes je toto riesenie take moderne a jednoduche☹ kazdy nejak mysli len na seba a nikomu sa nechce riesit ptoblemy☹
akokolvek sa rozhodnes- drzim ti len palce aby si to rozhodnutie neolutovala neskor😉
Veď práve, že aj ja aj on sme z rodín tradičných, rodičia celý život spolu a tiež som to tak chcela, ale vôbec neviem či s ním... Nadávam si že som s ním začala chodiť tak skoro. Bola som decko, zaľúbené najviac na svete. A postupom času zisťujem že nemáme nič spoločné, on by bol stále doma, a ja mám rada spoločnosť, mám rada folklór on ho neznáša, neznáša tancovať, ja mám rada hory on nie. Ja mám pocit že sa správa niekedy ako dôchodca. Chcela by som to ustáť, ale keď začnem na tú tému tak je nahnevaný že teraz vymýšľam keď on vsetko pre nás zabezpečil a ja to potom nechám tak... Naozaj neviem čo robiť
@iwkaka musis ten rozhovor dotiahnut do konca - nenechat sa odbit... ked budete mat dobru naladu, zavolsj ho do redtauracie - niekam kde nebude moct kricat a neujde ti a dsj mu najavo ze ide pre teba o vaznu temu a musis si ju vydiskutovat, inak do svadby neides...
ja co vidim funkcne pary tak bud maju uplne rovnake vsetko - ciele , ocakavsnia etc. ... alebo su strasne odlisni - asi ako ty pises🙂 jasne ze jednofuchsie je ked sa tie plany prekryvaju, ale zaujimavejsie podla mna ked nie - samozrejme ze treba mat aspon nejaky hruby spolocny pkan - kde a ako chcete zit, ake plany mate v zivote, ako vychovavat deti eyc. - ak sa na tomto zhodnete tak to podla mna fungovat moze
Ďakujem ženy, potrebovala som počuť že to môže mať ešte význam...dnes to skúsim s ním ešte prebrať a uvidím ako bude k tomu pristupovať... Ďakujem 🙂
@iwkaka Možno to nefungovalo už predtým, ale bola si zaľúbená a mala si povinnosti - školu. Obaja, a tak ste nevnímali rozdielne záľuby či povahy... I keď, na začiatku vzťahu je každý "iný" - chce byť s tým druhým, tak sa mu prispôsobí, ale nie na veky. Moji rodičia sú ako vy dvaja. A doteraz si prajem, keby sa boli roky dozadu rozviedli ☹ Myslím, že máš tieto možnosti: ostaneš, a budeš (budete) večne nespokojná(í); ostaneš, a naučíš sa akceptovať jeho rozdielne záľuby (a on tvoje) alebo odídeš. Možno si sa len zľakla, že o chvíľu ťa bude čakať "bežný" život, mimo školy, "stereotyp" práca-domov, domov-práca, alebo si sa len nezáväzne nevybláznila ako mladšia ?... No skôr, ako by si to riešila rozchodom, skús predýchať, zhodnoť + a -, či to všetko dokážeš prijať.. Mám priateľa, dieťa s ním, úver na krku a viem, že nie sme pre seba vhodní. Sú veci, ktoré mu akceptujem a veci, na ktorých trvám. Akceptujem, že sme rodičia.. No, nie sme rodina 😔 Nežijeme spolu, ale vedľa seba. Alebo prežívame? Inak mi je "všetko" jedno a kým neobmedzuje mňa, môže robiť čokoľvek... 🙂
A nesnaž sa svoj život porovnávať s inými (ani mňa to nikdy nikam nezaviedlo) 😉 Každý vzťah funguje inak, niektoré dokonca inak navonok ako "za dverami". Prečo ťa láka BA? Myslíš, že je tam niečo viac, ako máš doma ? 😉
V takejto situácii by som sa za žiadnu cenu do svadby nehrnula. Treba vyčkať, ako sa to vyvinie (hoci aj ďalšie roky) lebo ak sa vezmete a nebodaj prídu deti, to je už iný prúser.
@iwkaka pises, ze v skutocnosti spolu existujete 2 roky normalne. To je podla mna strasne malo a ano, kedze zjavne obaja chcete nieco ine, tak bud niekto ustupi alebo to nechajte tak a neublizujte si viac. Ono je to prave uplne prirodzene, ze po skonceni skoly mas ine ciele. A to, ze sa bojis pred svadbou, no neviem, pre mna bola svadba uplne prirodzeny krok, nikto sa nicoho nebal, nerozmyslal, nevymyslal, vsetko sme mali vydiskutovane a vyriesene. Takze svadbu by som vo vasej situacii urcite neriesila.
A netreba vobec vobec podcenovat ani to, ze ta uz nepritahuje. Kratkodobo sa to zniest da, ale dlhodobo zit s niekym, s kym ti nevyhovuje intimny zivot je peklo (viem to, zila som tak 5 rokov), staci si tu precitat zopar diskusii o tom.
Ja som sa s byvalym priatelom rozisla po 7 rokoch, nic lepsieho som spravit nemohla. Len som mu ublizovala tym, ze som mu davala nadej na zlepsenie, to je cele. Skus sa zamysliet najprv ty, co vlastne chces (to myslim v dobrom) a potom uvazuj. Teraz este mozes odist viac-menej bezbolestne.
Drzim palce pre spravne rozhodnutie.
Práveže sme bili v tedy veľa spolu, všetok voľný čas, nikam som nechodila lebo som chcela byť s ním, na strednej som nešla na x výletov, nešla som na dozvuky, ma výšku som denne dochádzala len aby sme boli spolu. No keď som skončila Bc. Ukecal ma na externé, že si nájdem prácu rýchlejšie sa osamostatnime, no prácu som našla až vo februári aj to na dohodu za 200 ecok, prácu mám rada, len byť učiteľkou dosť vyčerpáva a ešte keď on má dve práce tak sme unavený, keď aj niekam chcem ísť on len čušat doma, a keď už aj niekam ideme chodí za mnou ako psík.... A BA pre to. Ze mi tam ponúkli plat 750 a tu mám 200, inak veľmi nič ma tam neťahá... No mám pocit že som pri ňom zabila najkrajšie roky svojej mladosti a prišla o všetky kamarátky lebo bol stále zavesený na mne a ani jedna mu nevyhovovala...
@iwkaka My ked sme sa mali brat, boli sme na predmanzelskej priprave v Bratislave v Univerzitnom pastoracnom centre. Prebiehalo to takym stylom, ze sme dostali take dotazniky na rozne temy, tie sme vyplnili a vymenili si ich a rozpravali sa. Neviem ci si veriaca, ci chcete svadbu v kostole, ale bolo tam aj vela neveriacich a vsetci si to pochvalovali. Dolezite je mat spolocny nazor na naozaj zasadne otazky, ako napr. Kde budete zit, kedy a kolko deti, kde sa vidite o par rokov. Ako uz niekto pisal dolezite sj spolocne vizie. Porozpravajte sa. Je lahsie zist z kratsej cesty pred svadbou ako sa rozvadzat. Drzim palce.
Aj v tom je problém ja som katolíčka on evanjelik, naši rodičia strašne boli proti tomu ale sme názoru že veríme obaja v jedného Boha aj keď ani jeden z nás nechcel ustúpiť na sobáš v inom kostole, nakoniec on ustúpil a zmieril sa s tým že aj naše deti budú v katolíckej viere, ale viem že vnutorne s tým nie je vysporiadaný..ale ľúbi ma a chce aby nám bolo dobre, ale ja si čoraz viac uvedomujem že stále len jeden druhému ustupujeme a nič z toho...
@iwkaka katolik a evanjelik v jednom zvazku nie je dobry napad...nic proti katolikom, ale vzdy si presadia svoje na ukor druhej strany. Ja som oficialne evanjelicka, aj ked sa k tom nehlasim...ex bol katolik a ked prislo na hovory o svadbe, tak sa s nim a jeho rodinou nedalo pohnut. Samozrejme v kat. kostole, oni by do evan. ani nevkrocili, deti budu kat. ako inak, to bez debaty, ja konvertujem, aby to pre ich syna nebol hriech a mohol chodit na prijimanie a neviem co este, akoze preto ze ma evanjelicku...ako sorry, ale katolici su v tomto zadubeni a aj ked je nevesta/zenich v pohode, tak rodicia alebo prarodicia vsetko znicia.
@cobhan ja co poznam taketo zmiesane manzelstva, tak su v pohode. Ale treba si tie veci ujasnit pred svadbou. A co sa tyka rodicov a prarodicou, tak v biblii sa pise, ze muz opusti svojho otca i matku, prilne k svojej manzelke a budu jedno telo. A pokial to nedokazu, lepsie sa nevziat ako sa stale cely zivot hadat.
@cobhan ja co poznam taketo zmiesane manzelstva, tak su v pohode. Ale treba si tie veci ujasnit pred svadbou. A co sa tyka rodicov a prarodicov, tak v biblii sa pise, ze muz opusti svojho otca i matku, prilne k svojej manzelke a budu jedno telo. A pokial to nedokazu, lepsie sa nevziat ako sa stale cely zivot hadat.
Prepáč Iwkaka, no nedá sa mi nezapojiť do tejto debaty... Zaujala ma hlavne tá časť, že "v BA mi ponúkli plat 750€...." Prepáč, že sa ti do toho montujem, ale ja tu žijem v podnájme a s manželom platíme za 1 izbový byt 400€ nájomné, bez internetu a káblovky, tá sa platí zvlášť, plus si k tomu prirátaj električenku, čo je cca 27€ a musíš aj jesť, takže tých skvelých 750 € v konečnom dôsledku nie je až taká výhra... Jasné, ty sem prídeš sama, lenže ak chceš mať sama izbu tak to je tak od 200€ (záleží od lokality, pri centre aj viac...) a ostatné náklady sa nedajú porovnávať s nejakými na XXX (tým nechcem nikoho urážať, ani dehonestovať!) Žijem tu už 15 rokov a som tu doma, no keď ideme ku svokrovcom do PD, tak je to pre mňa trošku iný svet. Tam je síce "chudoba" a koľko ludí tam robí iba za min. mzdu, no popritom majú krásne domčeky a darí sa im slušne žiť... Tu v BA si byt, nebodaj dom len tak nekúpiš... Radšej sa teraz zamysli, či ti to do budúcnosti bude vyhovovať, alebo nie... Ty sama si musíš vedieť povedať, že toto chcem a potom je už len na tebe, aby si nemusela nič ľutovať... Čas nevrátiš a ak ti to nevyhovuje, tak to zbytočne nenaťahuj a hladaj šťastie inde, aj v tej BA... Toľko môj názor...
Nebud blba ...utekaj prec ... ked to neurobis teraz urobis to o par rokov ..vzdy budes mat v hlave preco som sa ja tak mlafa vydavala.mne sa to stalo..snazila som sa a aj tam som to nezvladla a po 8 rokoch opustila .... nebol zly len to nebol viac chlap pre mna ... ja som tiez chcela uplne ine veci ako on ... ked nic ine aspon odloz svadbu ..uvidis ci sa nieco zmeni za ten cas alebo nie ...ale v 24 rokoch by si mala riesit uplne ine veci a nie toto ....
@iwkaka
Dôležité je vedieť robiť aj radikálne rozhodnutia a stáť si za nimi. Každý má právo na omyl. Je celkom možné, že aj nový partner ťa po čase prestane uspokojovať, tak si nájdeš opäť takého, pri ktorom to tak skoro nevyprchá. Život nekončí tým, že sa pri niekom sekneš..., nebudeš sa predsa obviňovať a vracať sa do minulosti, ale budeš trpezlivo hľadať ďalej.
Podľa mňa je toto tu jasný prípad toho, že si začala chodiť s mužom v čase, kedy si ešte vôbec nebola vnútorne zrelá, nevedela si, čo chceš... za tie roky dozrela tvoja osobnosť a stále dozrieva. Teraz to chce "novú krv" podľa nových kritérií - kritérií zrelšej osobnosti, ktorá už vie, čo chce.
@iwkaka úprimne, ak by ste naozaj mali 7 ročný vzťah, tak ti poviem, aby si na týždeň niekam vypadla a premýšľala o tom. Ale vy spolu nie ste 7 rokov, vy ste spolu roky 2 a to je ešte k tomu niekoľký pokus v rade. Už len toto svedčí o tom, že tam asi nebude všetko ok. Očividne vôbec neviete riešiť problémy a pri každej jednej kríze rozchod. Neviem, ako je na tom tvoj partner, ale ty očivide na vzťah nie si zrelá - on ťa pripravil o kamarátky? Prosím ťa, TY si sa pripravila o kamarátky a je jedno, čo bolo tvojou motiváciou, ty si sa tak rozhodla. Vždy keď sa objaví problém, tak ukončuješ vzťahy, namiesto, aby si ho riešila. Takže by som ti poradila odísť definitívne od priateľa (áno, bude ťa to lákať späť a ešte ako, keď budeš sama a tvoja krásna, zabehnutá partnerská rutina zmizne), uprac si svoj život a pocity, nájdi kamarátov a začni život s niekym, s kým si sa x-krát nerozišla.
@iwkaka tak ako ti napisali baby, tazko je radit. U nas takymto vztahom hovorime prechodene (dlho spolu a vztah sa dalej nikde neposuval) Co mas urobit, by som si nedovolila poradit ani najlepsej kamaratke , preto ti napisem priklady z mojho okolia:
1. kamoska sa v tvojom veku presne po siedmich rokoch pred svadbou rozhodla, ze partnera nechce. Teraz ma 35 je sama a lutuje, ze to urobila
2. s bratrancom sa rozisla baba, tiez spolu dlho chodili. On bol domaci typ a ona chcela cestovat. Teraz su spokojni obaja, on ma rodinku a ona spoznava svet a buduje si karieru.
3. kamoska sa tiez po takomto vztahu rozisla s chalanom. Nahodou sa stretli, nieco popili a skonilo to malou Zuzkou. Teraz su stastni, maju tri deticky a smeju sa na tom, akym "zazrakom" sa zas dali dokopy.
Tymto som chcela poukazat na to, ze zivot sa s nami moze rozne pohrat. Rozhodnutie je len na tebe a len cas ukaze, ci bolo spravne. Aby si raz nemusela lutovat, ze ti nejaka xy z MK poradila tak ci onak 😉 😉 Drzim paste 🙂
@iwkaka podla mna by si sa mala hlavne z hlboka nadychnut a porozpravat sa s priatelom ako to citis .. to ze sa "natlacis" do svadby nic nevyriesi mozno naopak este zhorsi ..ja netvrdim ze mas odist ale rozhodne by si taketo pocity nemala mat pred svadbou ... tuto to ale nevyriesis lebo 50% zien ti bude radit odist a 50% ti bude radit ostat ... rozhodne sa musis porozpravat s priatelom .. ja som s mojim 3 roky z toho 2 roky sme manzelia ..tiez sme si prezili dobre aj zle ale o tom ten vztah je .. vzdy to nieje ruzove a krasne ako v americkom filme... ver ci nie konflikty vas budu sprevadzat cely zivot a je len na vas dvoch ako ich budete prekonavat.. bud spolocnymi silami sa podrzite alebo zutekate do ineho vztahu ..neviem presne co citis preto je tazke radit ti ..ale 7 rokov je dost dlha doba na to aby si to bez rozmyslenia hodila za hlavu ..ked to tak citis zrus svadbu ..nebudes prva ani posledna a garantujem ti ze to bude lepsie ako potom rozvod s dvomi detmi
@iwkaka zivot v pare je plny kompromisov. On ustupi TEbe a Ty jemu. Nikdy nenajdes cloveka, s ktorym budes 100% kompatibilna.
To, co prezivas, moze byt predsvadobna nervozita, ale aj prva vazna kriza.
Co sa tyka prveho, skus sa porozpravat s nim, s rodicmi, s kamoskou, skus sa zamysliet nad tym, ako velmi ho mas rada, ci si vies predstavit zivot s nim.
Co sa tyka krizy, zamysli sa nad tym, ci kazdu krizu v partnerstve budes riesit rozchodom. A ver mi, ze v partnerstve, ci manzelstve krizy budu. PRidu deti, strata zamestnania, nedostatok penazi...
Ale, samozrejme, moze to byt aj tretia moznost, jednoducho uz ho nemilujes. A toto sa *vyliecit * neda. Vyriesis to len rozchodom.
Na Tvojom mieste by som odlozila svadbu o rok, dala si rok od seba, chod cestovat, spoznavat svet, ludi, a ked aj o rok budete chciet byt svoji, vezmite sa. Ak nie, tak vies, co robit.
A nie je hanba odlozit svadbu. Hanba bude rozviest sa rok po svadbe.
@iwkaka zamilovanosť a partnerstvo sú rôzne veci. keď už zamilovanosť prešla, stojíš pred otázkou, či chceš byť práve s týmto mužom celý život... a byť znamená i riešiť bežné každodenné veci, problémy, rozdielnosti... ale to budeš riešiť s každým mužom, ktorého si vyberieš... presne tak ako písala @adri266 ... takže - chceš, aby tým človekom bol práve on? 😉
@iwkaka neviem, ako sa máš rozhodnúť. Je to na tebe. Len ti poviem, že toto nie sú normálne pocity pred svadbou. Si predstav, že sa budete fotiť.... ako budú vyzerať vaše svadobné fotky... Veľmi veľa hovoria o vzťahu svadobné fotky.
Ja ti poviem, že toto je môj 4-tý vážny vzťah. A ten prvý bol 10 rokov, kde ma on nechal. Potom som mala dva vážne vzťahy, kde som zdupkala pri prvom vážnom probléme. čož doteraz ľutujem. Teraz mám 4-tý vzťah, čakáme dieťa a s týmto máme asi najmenej spoločného. vlastne vôbec nič, čo sa týka bežného života. A je mi ľúto, že som nezapracovala na tých predchádzajúcich vzťahoch.
A tiež mám rada folklor a hory ako ty a ani jeden z mojich 4-roch nemal rád foklór. Ale každý jeden išiel aspoň raz so mnou na vystúpenie, že či reku ho to osloví. ani jedného. ☹
Hory - 2 z nich aspoň do tej hory so mnou zašli. Tento terajší a ešte jeden z bývalých. Ale ani jeden sa tam nehrnul/nehrnie.
a ešte som tiež rada cestovala. Proste prvý-krát som odišla ako au-pair od toho, čo som bola s ním 10 rokov. A on ma počkal a aj tak sme sa o veľa rokov potom rozišli.
A druhý krát som odišla, keď som spoznala môjho druhého priateľa. Jeho som nechala tu na Slovensku a odišla som. Po pol roku som prišla na prázky a stretli sme sa a vybavila som mu robotu v Anglicku a potom sme tam žili 3 roky a šťastne.
Nech urobíš aké chceš rozhodnutie, vždy si musíš hovoriť, že v tom momente si urobila to najlepšie čo sa dalo. Počúvaj svoje srdce.
skoro si zacala...to je cele....dala si mu najkrajsie roky a teraz zistujes ze si si neuzila a chces si uzivat....lezie ti na nervy ked ma prist a pod...ak sa s nim rozides,spadne ti kamen zo srdca,a nebudes vediet co skor....ste spolu od tvojich 17 rokov,od detstva.....rozidite sa,podajte si ruky a chodte svojoucestou,ale kazdy sam.
Musite sa rozpravat rozpravat rozpravat. Posad si ho "zoci voci", nech ta vypocuje, musi. V opacnom pripade by som to ukoncila. Ked nevie pocuvat pred svadbou, potom uz nebude. A mozno po rozhovore zistis, ze wow! toto je chlap, ktoreho chcem, ktoreho lubim. A kde je napisane, ze nemozes cestovat aj po svadbe?
Ak si si neni na 100% ista, urcite by som do svadby nesla..Ja som sa vydavala v 25tke (sme spolu od 19tich teraz mam 33) a jasne, ze boli aj budu krizy. Aj o tom to je a treba si vzdy vsetko vyjasnit. Drzim palce, aby si sa spravne rozhodla.
keby bol 7 rokov vzťah super a zrazu toto - brala by som to ako krízu, ale to že sa stále rozchádzate a schádzate je znakom toho, že vám niečo nesedí. Ak keď sa k sebe vrátite, zase narazíte na to, čo vám nesedí. Podľa mňa by to chcelo iného partnera.
Každý sme iní, a veci inak prežívame ale mám podobnú skúsenosť, ktorú som ja riešila rozchodom. Neklapalo to, už sa mi nič nechcelo riešiť s ním a ked to už vyzeralo že by sme teda kúpili spoločne dom a začali spolu žiť , tak som si uvedomila že to vlastne vôbec nechcem. Potom prišiel niekto iný a láska ako hrom, čo len potvrdilo moje rozhodnutie a viem že som urobila správnu vec, lebo ked to nefunguje ešte len ked spolu chodíte , tak to nemá zmysel. Tak držím palce, nech sa tiež rozhodneš správne ale byť tebou , tak si dám s ním trochu pauzu, aby som videla či mi bude chýbať alebo to len potvrdí že už to bolo o ničom. 🙂
@dai velmi dobre napisane, je to pravda
@iwkaka odid... ja riesim teraz to iste, len som uz vydata a mam dieta. O to je to tazsie... taketo pocity by si nemala mat pred svadbou! Preto je lepsie sa vratit z kratsej cesty... si este mladucka, uzivaj si, cestuj, aby si potom nic nelutovala. drzim palce, aby si sa dobre rozhodla!