Po 20. rokoch spolužitia priznávam, že manželstvo má veľkú váhu
ahojte, chcem vam napisat moju skusenost po 20 rokoch spolocneho zitia, a tiez, poukazat na to, ze mnoho veci by som dnes spravila inac, a ze od zaciatku to bolo cele zle, len som o tom nevedela,
s mojim terjasim akoze partnerom sme zacali spolu chodit pred 20 rokmi, vtedy som mala malu dceru 1 rok, zial, jej otec tragicky zahynul, nestihli sme sa vziat, onedlho sme zacali spolu so sucasnym priatelom zit u mna. Velmi vela pracoval, nemal cas cez den, prichadzal domov unaveny az neskoro vecer. ospravedlnovala som jeho nevsimavost voci rodinnym zalezitostiam jeho pracovistostou. bol zodpovedny, pracovity, vsetko, co trebalo opravit opravil, rad varil, ked chodil domov, robil nakupy, aby uvaril to, na co o mal chut, udrzbarsky zabezpecoval chod domacnosti. Ale, vobec sa nevenoval mojej dcere. akoby neexistovala. chcela som tomu nechat cas, kazdy mi vravel, ze on si musi zvyknut. a ze co chcem, vsak je zaneprazdneny, musi predsa pracovat. no a ten cas privelmi rychlo letel. dnes ma dcera 22, a su si cudzi. to je prve, co bolo zle. cele roky som cakala, ze on mi navrhne, ze chce mat so mnou rodinu aj s mojou dcerou. ale nikdy nebol cas a ja som mlcala, cele zle. potom kupil velikansky stary dom, ktory prerobil. myslela som, ze tam si zalozime rodinu. izieb tam bolo vela, no nestihli sme, dcera dospela. dom je velikansky, ale ja byvam sama s dcerou u mna a on byva sam a neustale mi vycita, preco neidem ku nemu. druhe cele zle, moja dcera stale studuje, nechem ju este opustit a odist byvat inde.
a to tretie uplne zle, sme spolu 20 rokov, financne sa kazdy stara sam o seba, ja som ho setrila, bola som voci nemu ohladuplna, nemala som naroky, myslela som si, ze to robim pre nas, a zmanipuloval ma az do takej miery, ze on mi vobec nic-nic nedal na narodeniny, meniny, ani na terajsie a minulorocne vianoce, a bral to uplne v pohode, lebo vsak zariadoval akoze nas dom pre nas, kupoval do vsetko zariadenie, kttore sa mi pacilo, a planoval ma zobrat v lete na dovolenku, vsak vsetko investoval do nasho domu (smiesne, ako to vyznie, ked realne je vsetko jeho), a to je upne zle, vlastne, ja som ho vobec nic nestala, vobec nemusel na mna nic minat okrem udrzbarskych oprav, co vedel spravit sam
o svadbe sme sa zacali na moj podnet bavit az minuly rok, dovtedy som cakala na jjeho podnet, ale neprichadzal, pri rozhovoroch o svadbe povedal, ze si ma chce zobrat a tam to aj skoncilo. nevrtala som sa dalej v tej teme, cakala som na jeho aktivitu, a cakala som pridlho. nasilu som nemala zaujem, ho do svadby dotlacit, co by som aj dokazala, dnes na neho pozeram inac, a ak by som mohla vratit cas, po roku spoluzitia by som sa rozisla, tento rozchod robim po 20 rokoch, a aj ked na moj podnet by som ho dnes do svadby dotlacila, pre mna to uz nema vyznam, vnimam ho uz len ako manipulatora, vypocitavca, a aj ked ho mam rada, uz pre mna stratil cenu, tym som chcela povedat, ze ak obaja sa netesia na oficialny spolocny zivot, dnes uz by som neverila, ze to casom pride
@deboriah no 20 rokov, to už je doba
trpezlivá si bola dosť 😀 😉
najkrajšie roky preč, sen o rodine úplne a chlap - ten má čas vždy, ten si môže rodinu zakladať aj v 50-tke. to je tá trochu nespravodlivosť prírody.
trpké poučenie, ešte trpkejšie vytriezvenie. a hlavne, keď mladosť je už fuč.
čo dodať. asi len popriať veľa šťastia a hlavne nečakať, že ťa šťastným urobí niekto druhý. ten pocit musí ísť z teba a tvoje šťastie a radosť zo života treba občas hľadať aj inde, ako byť za každú cenu s nemožným chlapom 😉 🙂
neviem, ale ... dobre, nebol bio otec malej, ale uz to, ze bol s vami tolko rokov.. myslis, ze manzelstvom by sa nieco zmenilo? teraz by si sa mozno akurat len nerozchadzala, ale rozvadzala.
zo svojej skusenosti zase viem, ze ak my zeny nieco chceme, tak to musime chlapovi povedat jasne a strucne a nevyckavat v tichosti. len male % chlapov je takych, ze sami od seba. mne to skor pride, ze ty si zvolila vyckavaciu taktiku a ked nic tak sa po 20 rokoch rozchadzas. Chlap, ktory vari, stara sa o domacnost, pracuje, prerobi dom je asi sikovny. ostatne je zase asi na nas, aby sme si ho spracovali. ved on ta volal byvat do domu. to nie je take ze on by si prerobil a nechcel ta tam. skor u vas slo o chybu v komunikacii. aspon mne to tak pripada. a ty si to vzdala po 20 rokoch.
vies, mne to pride toto ako zbytocny rozchod. ked to porovnam so zenami, ktore maju doma povalacov, pripadne chlapov, ktory ma problem opravit kvapkajuci vodovod a nie ze by este rekonstruovali dom, varili, atd.
@deboriah prepac, ale podla toho co si napisala,mne sa ako manipulator nezda vobec, jedine co ja vidim ako problem vo vasom vztahu, ze ste nekomunikovali o svojich predstavach spolocneho zivota. Tx si mozno nieco nacala a potom to nechala na neho nech si domysli...Ale nememu decku ani vlastna mater nerozumie ☹ Ak pre mna je sobas dolezity, nebudem sa 20 rokov tvarit, ze nie je, ze pockam, narovinu poviem, toto je pre mna dolezite a ak s tym mas problem sorry, nezhodujeme sa v zakladnych veciach.
potvrdzujem, ze je sikovny, pracovity, zodpovedny, cistotny, a mna ma rad. prave tieto vsetky signaly ma cele roky miatli, preto som tak dlho cakala. a v com pocitujem problem? oficialne nie som nikto, ci v nemocnici, ci na uradoch, ci v spolocnosti, vsade som len ako oficialna partnerka, dnes ma to uz uraza, a moja dcera ma len mna, vyhybal sa zodpovednosti za celu rodinu, vyhybal sa prijat aj moju dceru, aj ked to tak navonok nevyzeralo a nikdy to on neprizna. to bol ten problem. navonok je ukazkovy chlap, kazda by po nom chnapla, mozno je uz aj nejak ana ceste, no moje potreby byt spokojna v kompletnej rodine sa uz nikdy nenaplnia, preto som to zahodila za hlavu, a aj keby sme sa dnes zobrali, moja dcera uz nikdy nepociti, ze ma este nniekoho ineho, ako len mna, a netuzim, aby moja dcera chodila ku mne domov ako na navstevu, a kedze mal na to casu dost, uz mu to nedokazem odpustit, ak by sme boli svoji, znamenalo by to pre mna v minulosti to, ze vsetko robime pre seba vzajomne, pre celu rodinu, vratane mojej dcery, co by som si velmi vazila, bola by som oficialnou manzelko pred kazdym, a nie len partnerkou, ktorou som dnes, a smerom k okoliu sa citim dost ponizena, ze kazdy o nas vie, ale len ako o stabilnom pare, ktory nema deti, aj ked ja dceru mam
@deboriah spytala si sa ho niekedy ako to citi on a co chce on a co si o tom mysli on? alebo si si len zelala a potichu cakala a teraz radsej hodis flintu do zita? clovek sa moze sobasit aj v 100 rokoch.
a prepac, ale ziadny chlap nie je povinny si osvojit dieta. ja napriklad by som to neziadala. rodina nie je o papieri iba. on ti dceru pomahal vychovavat. alebo minimalne zabezpecoval pekny a komfortny zivot. co by ine matky same s detmi za to dali. mozno on takto vie prejavit lasku. ze varil, budoval, pomahal. proste sui chlapi, ktori budu suslat o laske nonstp a nevedia nic ine a su chlapi, ktori mozno nevedia prejavit lasku inak ako trebars pomocou.
neviem, proste mne keby dobry, zlaty chlap pomahal v zivote a nevyhanal ma z neho a staral sa o mna a o deti, toto by som brala ako prejav lasky.
radsej takto ako bio tato v rodine, ktory neurobi nic a akurat len problemy.
@deboriah ziadny papier ti nezaruci spokojne partnerstvo, ani lasku k tvojmu dietatu. Väcsina dospelych deti chodi k rodicom uz iba na navstevu. Tvoja dcera sa tiez coskoro osamostatni ci chces s nou byvat dalsich 22 rokov? Ak by tvoj partner tvoju dceru nemal rad, uz davno s vami bie je, vadila by mu. Ja stale neviem preco vinis iba partnera ako sa on zachoval.Mala si narovinu povedat o co ti ide a ak nic zbalit mu saky paky a najst si niekoho, kto tvojim predstavam vyhovuje. Ty mu nedokazes odpustit, ze si ta nezobral? A ty si lietala kde vo vzduchoprazdne a rozhodoval o tebe niekto iny?
@deboriah obavam sa vsak, ze vo vasom vztahu nie je chyba chlap. Netreba len snivat a cakat, ze "raz sa tak stane" a ked nie, tak to prote na niekoho zvalit. Treba za svojim cielom aktivne ist.
S partnerom treba komunikovat, nie po 20 rokoch zistit, ze ste kazdy od vztahu cakal nieco insie. A hlavne neockavat ,ze budu fungovat ako nahradny rodic. Partnera mas mat pre seba, nie pre tvoje dieta 🙄
Robila si aj ty niekolko chýb - chlapovi treba hovoriť na rovinu, zlyhavala tam aj komunikácia. Sama píšeš, že citujem ťa : chcela som mu nechať čas, mlčala som, roky som čakala kedy bude chcieť mat so mnou rodinu, nemala som naroky, bola som ohladuplna, čakala som aktivitu....ked si videla ze sa k ničomu nema po 10 rokoch čo si musela vidieť tak načo si čakala dalších 10?
To ze si nevytvoril vztah k dcere...vieš, dievča a ešte nie jeho bio dieťa ako nechcem ho omluvať ale aj ho chapem i ked asi sa ani velmi nesnažil.
Podla mna on doteraz nič nepochopil kedze píšeš ze on čaka kedy pojdeš byvať k nemu...no ale čo čakáš? Ja by som mu to ,,vykričala,, po pár rokoch spolužitia. Ty si sa zrejme upla na to jediné čo máš na dceru. Ta si tiež založí svoju rodinu a ty ostaneš sama ako prst...Čakala si pridlho a nerobila si nič aby sa to zmenilo. Nič nepride same od seba, ziadna zmena a čudujem sa ti ze ti trvalo až 20 rokov na to aby si to pochopila.
@mawka problem je, ze on mi s dcerou vobec nepomahal, ani casovo, ani financne, ani nijako inac. uvedomovala som si, ze nie jeho, preto som to brala tak, ze je to iba moja povinnost, ale dufala som, ze casom sa to zmeni, a ze zacne moju dceru vnimat, co sa tyka penazi, nikdy mi na nic neprispieval, robil akurat nakupy, ked mal na nieco chut, a chcel to navarit, kedze ja som nakupovala len do vysky mojich moznosti, za byt som platila ja, detske potreby som financovala ja, a moj priatel nas zabezpecoval stavanim obydlia u neho, kde nie som, je tam len on sam,
ak by som bola v minulosti trvala na oficialnom zvazku so vsetkym, to znamena mat normalnu rodinu s detmi , t.j. mojou dcerou a mat aj spolu deti, mohlo to dopadnut tak, ze by sme to dnes mali, alebo by sme sa rozisli hned v zaciatkoch, a usetrili by sme si kazdy cas, a dali by sme si sancu na zivot s niekym inym
@deboriah tak ako si to popísala citit z toho smutok a sklamanie. ja to vidim tak, že ak bol partner zaneprazdnený nemal čas si najst k dcére viac ako oficialny vztah ale ver tomu, že často je to aj pri biologických rodičoch, že nemaju čas a vlastne len financuju fungovanie deti.
Čo sa týka toho, že ti nič nedal na narodeniny atd ani moj mi nič nedava, niektorí chlapi su proste taký, tiež ma to hneva a som z toho smutná ale na rozchod to nie je.
To že si ta nezobral....no ak si to naozaj chcela mala si tlačit na pílu, lebo ono je to tak, že ak si ta chlap nechce zobrat nezoberie si ta ani ked budeš tlačit a kedže si tomu nechala volný priebeh tak aj ked si ta možno chcel zobrat chlapi su také nemožné stvorenia, že im sa do ničho zvlást nechce. Ja už rok a pol čakam na braničku že ju opraví. A svadbu by som bola na tvojom mieste riešila hned v prvých rokoch. My sme sa s mužom po roku chodenia rozpravali na tuto temu, že aký ma nazor, je zbytočné stracat čas s človekom ktorý má diametrálne iné názory. Moj muž vedel, že chcem svadbu ak to má byt vážne a že si nezaložím rodinu bez svadby. A nemyslím si že to je nátlak rozpravat o svojich názoroch a pocitom. ja som zistila, že ma rovnaký nazor a bolo dobre ale keby mi zahlasil, že on sa ženit nechce a že to nepovažuje za doležité asi by sme skor či neskor išli od seba. Nebavilo by ma mat všetko oddelene, poličky v chladničke rozdelené, delit si nájom v byte či benzin do auta, proste to je pre mna vo vážnom vztahu nepripustné.
Na tvojom mieste by som sa nerozišla ale dala by som si s partnerom tzv. prestavku, že pojdete chvilu od seba, nech aj ty aj on možete v klude premýšlat čo chcete robit dalej a potom sa stretnut po čase a v klude sa porozpravat, možno dostane váš vztah nový dych, ved ty už maš dospelu dcéru, teraz by ste si prave mohli začat uživat život.
@sardinka335 mas pravdu, cele roky som mala dost povinnosti, aby som utiahla domacnost, postarala sa o dceru, a bolo mi jednoduchsie nechat sa klamat recami, a mat klamlivy pocit, ze mam niekoho, na koho sa mozem spolahnut, ak by bolo najhorsie, klamala som samu seba, a dnes ho vnimam tak, ze nezalezalo mu na mojich potrebach, ze nevnimal moje starosti, ktorymi som ho nezatazovala, ze cakal, kym dcera dospeje, a moze mat uz iba mna samu, vnimam to tak, ze dceru bral ako prekazku, nechal ma samu na vsetko, a dnes, kedy je uz dcera velka, konecne si moze so mnou uzivat, no ja som uz privelmi zfrustrovana, a vzdalujem sa od neho
dnes som citala na fb taky vyrok
"akykolvek problem v rodine, velky, alebo maly, vzdy zacina pri zlej komunikacii" emma thompson..
myslim, ze je velmi pravdivy a sem sa hodi..
@deboriah ja ti rozumiem a rozumiem aj tvojim pocitom .
Ja som sa rozviedla a znova vydala...osobne si neviem predstaviť žiť s partnerom 20 rokov. Mňa druhý manžel požiadal o ruku po roku vzťahu , sám bez toho aby som mu niečo hovorila , poznali sme sa dlhšie , pracovali sme spolu. Moje deti si síce neosvojil , čo by som ani nechcela lebo oni svojho otca majú nech je akýkoľvek, ale s deťmi mi pomáhal tak finančne ako aj to že s nimi chodil po lekároch , pracovne je vyťažený až až . Dnes má s nevlastnými deťmi dobrý a kvalitný vzťah .
Ďalšie deti chcel on sám , chcel aj svoje vlastné .
Ak by toto neprišlo mrzelo by ma to . A z vzťahu by som asi vycúvala. Rozdiel medzi tebou a mnou je ten že ja by som sa ozvala a na rovinu povedala čo od vzťahu očakávam .
@deboriah ale ty sa počúvaj čo hovoríš reps. čítaj čo píšeš! Ako mohol vnimať tvoje starosti ked si ho nimi nezaťažovala?? Čo mal krištálovu gulu? Nič si nevyžadovala, nič si nechcela a on si mal domyšlať ze ked ty nič nechceš a nevyžaduješ tak vlastne ty chceš a vyžaduješ...Určite aj on pochybil...ale ty vyčítaš niečo za čo si mozeš aj sama ak nie z velkej časti. Chce to uprimny rozhovor, a mozno by si bola prekvapena ze on by pozeral ako ,,puk z ladu,, ze ty vnimaš veci tak ako ich tu opisuješ!
Odist neni problém, ale neda sa na tom ešte popracovať?
@deboriah veľmi divný príbeh. Predsa si si to celé neuvedomila až po 20-tich rokoch. Prečo si to neriešila skôr? Mal prispievať na bývanie, ak ste neboli manželia a on čosi kdesi staval, na čo si ty nemala a nemáš žiadny reálny nárok. Nebudeš ho mať, ani keby ste sa vzali a neskôr rozviedli, lebo on ten dom nadobudol pred uzavretím manželstva. Ale ako manželka by si po ňom prípadne aspoň dedila. Čo by bolo fér vzhľadom na to, že si ho de facto 20 rokov živila. Ale teraz už nechceš...no, ak nechceš, tak nechceš. Napokon, máš svoj byt, svoj príjem predpokladám...môžeš aspoň žiť s vedomím, že si chlapíkovi pomohla postaviť barák 😉
@deboriah akym reciam? ved staval pre vas. ved chce, aby si sla s nim. akurat si mu nehovorila o svojich potrebach. ja som mala teraz 5 rocny vztah a nikdy som neziadala od chlapa, aby sa financne staral o deti, ktore nie su jeho. co on s nimi ma? su to moje deti. nie nase. a aj keby so mnou byval, pripadne bol manzel, tak sme sa o tomto bavili, ze by som si nenarokovala na to, aby mi financoval deti. ked im nieco kupil tak sam od seba alebo im navrtal policku ok, bolo to pekne gesto. ale ziadat od neho starostlivost o deti, ktore nie su jeho? nie. a kedze navrtal policku alebo zlozil nabytok alebo nas niekam odviezol, tak mi to prislo mile a starostlive. keby nas nemal rad, tak to neurobi.
a tiez sme sa rozisli po 5 rokoch lebo sme mali rozdielne nazory na spolocny zivot. uz tych 5 rokov v tomto smere vnimam ako stratu casu a nie ze este 20 rokov takto zotrvavat. mali sme predtym vela vymien nazorov. ale bolo to tam. nech to dopadlo tak ako dopadlo, ale on povedal svoj nazor, ja tiez. nezhodli sme, ok. a chapes, toto u vas zrejme absentovalo. lebo keby ste sa otvorene rozpravali, tak prides ovela skor na to, ze ti nieco nevyhovuje alebo ako sa to da inak alebo by si odisla uz skor.
ci to nie je tak, ze ti vyhovoval lebo porobil, lebo si pri sebe niekoho mala, lebo dcera mala rodinu a teraz uz nevidis svetlo na konci tunela. nepride mi to voci tomu chlapovi fer. a hlavne stale vinis len jeho. kritizujes na nom veci, ktore pre ine zeny su vyborne vlastnosti u chlapa.
@alaguema moj najvacsi problem spocival v tom, ze dieta nebolo jeho a zila som v tom, ze to nie je jeho povinnost starat sa o cudzie deti, kedze viem, ze aj bio otcovia su vselijaki, tak som sa neodvazila cakat viac, aj ked som ho obcas volala, aby sme niekam spolocne isli, stale sa tomu vyhol, s tym, ze radsej isiel pracovat, tak preto som ticho dufala, ze raz sa to zmeni, a barak? pre mna to uz nema cenu, aby som tam isla, pripadne aj ako manzelka, na co mi to bude, najdolezitejsie veci sa uz nedaju vratit,
co vsak dnes viem je to, ze manzelstvo je velmi dolezite, vyjadruje postoj, vztah k celemu zvazku so vsetkym, co k tomu patri, dnes to uz viem porovnat
@deboriah Hm, presne radšej po sebe čítaj....Si nevedela kde ti hlava stojí...A čo také strašné si robila-starala sa o jedno dieťa a domácnosť, chodila do práce a ....? Sú slobodné matky bez partnera čo toto zvládajú "ľavou zadnou" a netvrdia takéto - prepáč ale naozaj už kraviny....
A s čím to porovnávaš - myslím tú dôležitosť manželstva? Nehnevaj sa, ale pripadáš mi ako "sklamaná puberťáčka" a nie dospelá zrelá žena. Ako som ti už napísala a nielen ja - manželstvo nie je zárukou ničoho...A ja-my sme šťastní tak ako sme
a nechce sa mi verit, ze nikdy ti nedal jediny cent. to je minimalne divne. a ze kupil to, co chcel varit, na co mal chut. a ty si mala problem mu povedat ze zlatko, dnes mam chut na gulas a nie na sekanku?
mna by osobne potesilo, keby chlap rad varil, este aj nakupil. zjem de facto vsetko. a keby som aj na nieco nemala chut, tiez to poviem. ja vlastne furt volaco hovorim. ci sa mi nieco paci/nepaci. co chcem/nechcem, zelam/nezelam, ci mi je dobre/zle, spokojna/nespokojna. mna by asi piclo byt stale ticho a len cakat, ze mi bude niekto citat myslienky. to musi byt frustrujuce. nuz ale kazdy ma inu naturu..
@deboriah aty sa nemozes do toho domu nastahovat? Mozes? Daj svoj byt do podnajmu a este zarobis. Pripadne sa zoberte a nech na teba napise polovicu ak si ho ty 20 rokov financovala..alebo alebo alebo...lenze to chce komunikovat, nie stiahnut sa do uzadia, lebo niekto ti necita myslienky. Sorry, toto robia deti, nie dospele zrele zeny.
@evittam mala som pracu, kde som casto chodila na sluzobne cesty, vzedy som si musela zabezpecit niekoho ku dcere, nemohla som ju nechat samu predsa, tiez som musela utekat z prace, aby som stihla skolku, jasle, rodicovske, kruzky, aby som stihla nakupit, navarit, fungovala som sama, tiez som chcela dcere pripravit spolocne vylety, na to tiez trebalo to, aby som mohla, moju pracu som musela stohat, aby som nas uzivila a to, ze partner prichadzal v noci, to mi pomahalo sa trochu odputat od povinnsoti v rovine, ze niekoho pri sebe mam
@deboriah dost smutny pribeh, priznam sa, cakala som happy end.