Platonická láska
Idem sa aspoň sem vyžalovat. Mám jednu jednu lásku z detstva/puberty. Od 11 možno 12 rokov sa mi páči jeden fesi. Počas štúdia na strednej,vs som ho malo videla,tak nejako som naňho zabudla. Nikdy sme sa nekamaratili. On mal starkú v našej dedine,chodil na víkendy,prázdniny. Počas vs som ho vôbec nestretavala. Až jedného dňa sa presťahoval do domu starkej a to so mnou zamávalo. Málokedy sa stretneme. On býva v inej časti ako ja. Dlho som ani nevedela,že tam býva,kým som naňho nenarazili. Problém je v tom,že keď ho stretnem,pochytí ma obrovský smútok. Páči sa mi,priťahuje ma a nemôžme byť spolu. On už má rodinu. Ja tiež mám dlhoročný vzťah. Neviem,či ma niekto pochopí,ale modlím sa,aby to skončilo. Aby ma nerozhadzalo stretnutie s ním. Nechcem naňho myslieť. Nechcem,aby som takto naňho reagovala. Máte niekto aj vy takúto platonický lásku? Stále si hovorím veď možno je to zlý manžel,možno je ako chlap hrozný a nedá sa s ním vydržať. Snažím sa nejako si ho zhnusit. Čo mám robiť? Ako to vy zvládate?
@janka_23 tiež sa mu vyhýbam,ale stretávam ho cestou do práce. Síce len autom sa míňame občas,ale to mám celý týždeň v háji po takom stretnuti. Keby som aspoň radosť cítila,ale to je tak obrovský smútok potom a neviem s tým pracovat
Tiež mám takého. Od ZŠ, cez strednú až doteraz. Keď ho vonku vidím tak sa mi podlamuju kolená a rozbusi sa mi srdce ako pubertiačke 😄 Mám úžasného chlapa, úžasný vzťah a nikdy by som ho nevymenila. Ale na tohoto mám slabosť. V živote nikdy by som s nim nemohla byť lebo má zvláštny životný štýl ale som z neho na mäkko. Poznáme sa, zdravíme sa, usmejeme sa na seba ale tam to končí 🙂 Ale čo viem z rozprávania kamarátok tak každá má nejakého. Pokiaľ je to len v tejto rovine tak si nemyslím že je to zlé. Musíš ty vedieť čo chceš ale výčitky by som z toho nemala.
Chápem ta, ja mam aspoň to šťastie, že ho nevidím. Mne pomáhala taka jedna rada od psychologicky. Keď som bola veľmi smutná a chcela mu napr napísať tak mi radila aby som sa rozprávala sama so sebou. Normálne si dala otázku a skúsila si na ňu aj popravde odpovedať. Mne tieto rozhovory samej do sebou veľmi pomáhali.
Mám tiež, inak ako Ty, nevidím, nevyhľadávam, nekontaktujem. Mám úžasného muža, vážim si, čo mám. Po xy rokoch sen s ním, že je všetko v poriadku. V mysli rozhovor s ním, v zmysle poďakovania a priania pokoja.
Tiež som 'odpadavala' z jedného.. . Ale raz som ho počula rozprávať a úplne divný prízvuk, tuším aj šušlal. Láska ma prešla, bolo mi jedno, že je dokonale pohľadný. Možno aj Ty by si bola prekvapená aký je ten Tvoj.
Teba nerozhadze on. Ale vsetko, co si si k nemu vo svojich pocitoch pripojila. Tie podvedome ocakavania, predstavy. Asi ich ani priamo v hlave nemas, len pocity z nich ano.
S jeho vyzorom sa ti proste viazu veci roznych tvojich idealov a tuzob. Preto sa to tazko vymatava z hlavy.
Skus naopak toto vyuzit. Naviaž na neho snahu byt lepsia, “vypulirovanejsia”. Vedomostne, karierne, chovanim, vzhladom, vkusom, stylom, ...
Take to, ze ked ho stretnes, tak budes rozhladena, zaujimava, ziaduca zena.
Urob z neho proste svoju inspiraciu.
Aj ked nikdy z toho nic nebude a nebudete par. Ale teba bude nejak ten “drive” z neho posuvat dopredu.
Alebo druhy bonus: ludia vedia byt tak lenivi v praci na sebe (boj so sebou samym je najtazsi boj 🙂 ), ze sa tvoje pocity k nemu vdaka tomuto postupne zmenia na nieco, co ta otravuje. Lebo je to nepohodlne, narocne.
A bude. 😁
A btw. tiez som mala par takych lasok. A popravde, treba toho daneho cloveka dobre spoznat. Drvivou vacsinou ta to prejde. Lebo ako som povedala, mas na neho naviazane idealy. A jeho realne chovanie z nich 80% spolahlivo vymaze. Tych 20% potom uz zas nie je tak dostacujucich.
A mas naspat dusevny pokoj. 🙂
Tiež som mala takú platonickú lásku. Veľmi som sa ho hanbila. Keď sa odsťahoval,tak som na neho zabudla. Po dlhom čase som ho objavila na Pokeci. Už som bola staršia a smelšia a zavolal ma na rande. Otvorili sa mi oči, alebo som dozrela a vôbec sa mi povahovo nepáčil. Už som na neho zabudla. Ale keď ho vidím v meste, tak sa na to pousmejem, ako som mohla byť taká do neho poblaznena 😁.
@milu22 toto by som potrebovala spoznať ho v zlom svetle. Ale bez šance. Nemáme spoločných známych,nemám ho ako spoznať a pravdupovediac bolo by to nefér voči jeho žene a bonus je ten,že on si vôbec nevšíma iné ženy. Raz som ho stretla na jednej akcii bez ženy,vôbec sa na inú nepozrel. Ťažko by s ním aj bolo nadviazať rozhovor. Vyzerá byť taký odmeraný,ale to hovoria aj o mne 😀neplytvam pohľadmi po ľuďoch.
Mne sa toto za mladi tiež pár krát stalo, ale keď som sa s dotyčnými dámami stretol, hneď bolo po platonickej láske. V jednom prípade po 5 minútach rozhovoru.. v druhom prípade keď sme sa lepšie spoznali a dievčina sa do mňa zaľúbila. To, čo si tvoja hlava o danom chalanovi predstavuje, nemá s realitou nič spoločné.. len si zbytočne komplikuješ život.
Mala som 2 take lasky 😃
Pri prvom ma to preslo, ked som ho videla opiteho. Nezachranil to ani mily usmev, ani tie jeho oci....proste grc.
Druhy bol moj ex. Pred vela rokmi sme sa rozisli a stale som nanho myslela, aj si poplakala, posmutila. Potajme som si niekedy pozrela profil, ci je este s priatelkou....nevedela som sa od neho odputat. Ked mi bolo najtazsie, napisala som mu, popriala som mu vsetko dobre a povedala, ze nanho myslim a stale ma to mrzi...odpisal, ze je to uz vela rokov a ze to je v poriadku. Odpovedala som mu, ze ak niekedy bude chciet a bude v okoli, s priatelkou su u nas vitani. Tym to skoncilo a padol mi kamen zo srdca. Bol to najlepso clovek, akeho som doposial stretla. Bohuzial, mlada a nerozvazna....🙂 drzim aj tebe palce. Mne pomahalo najviac to, ked som si opakovala, ze uz nie je ten, akeho si ho pamatam. Rokmi sa zmenil a ja tiez.
Tiež mám jedného takého, ale my sme spolu mali normálne vzťah. Akurát súhra okolností to zariadila tak, že sme nemohli byť spolu. Mne pomohlo iba to, že ho nestretavam aj keď sme z jedného mesta. Nekontaktujem sa s ním, nesledujem ho, nezaujímam sa. Ale veľakrát si na neho spomeniem.