Patologické vzťahy v rodine
Ahojte, je tu niekto kto ma vyslovene zlé, patologické vzťahy v rodine, že sa v podstate s nikým nebaví, aj keď sa dlhé roky snažil? (otec alkoholik, mamina ma schizofreniu- tiež by to bolo nadlho, 1 sestra je na ulici, 2 sestra aj keď bolo roky všetko medzi nami relatívne v pohode, akonáhle už mám svoju rodinu a nie som jej bútlava vŕba, sme my najhorší) všetko je to extrémne komplikované a preto neviem ani, ako by som to v skratke rozpísala.
Keby som to začala rozpisovať, možno by román nestačil a možno by si kopa ľudí myslela, že je to vymyslené...trápi ma, že mám takú rodinu.
Len ma to tak zaujímalo, ako fungujete, aby ste vedeli žiť svoj život a netrápili sa nad tým, čo si kto myslí a roznáša klamstvá
Asi by som sa ani nechcela kontaktovať, je to evidentne príliš komplikovane a zraňujúce
Niekedy sú priatelia susedia a komodu viac ako pokrvna rodina
Ja zas by som tych ludi neodstrihla zo svojho zivota, vzdy to bude tvoja rodina, tvoji rodicia, tvoji surodenci. Zial su vazne chori a v podstate ako rodina nefunkcni. Maju svoje trapenie, tazkosti a pravdepodobne nemaju nielen snahu ale ani myslienku riesit svoje problemy.
Co je podstatne, je nastavenie si zdravych hranic voci nim, nedovolit, aby nicili tvoj zivot, aby ti akymkolvek sposobom ublizovali. Cize byt ochotna pomoct, byt k nim uctiva, ale mat od nich zaroven urcity odstup a nedovolit aby s tebou akymkolvek sposobom manipulovali a ublizovali ti.
To ze prerusis uplne vztahy neznamena, ze budes vnutorne uzdravena a nebudes zranovana. Kym necelime svojim strachom a trapeniu, nedokazeme ho porazit.
@zmrzlinka2021 momentálne je to tak, že som pohádaná so sestrou, nedá sa to už vrátiť, vyletela som na ňu keď prišla na návštevu 2 hod neskôr ako sme sa dohodli, chcela prísť gratulovat malemu, uz je tomu rok. Nejako sa to vsetko vo mne nazbieralo, nachystala som im jedlo, už to bolo na stole, nedvihala ani telefón, aj sa to pokazilo, bolo extremne teplo vtedy. Ked som jej dala najavo ze mi to vadi, že ani nedali vediet ze budu meskat a potom sa na tom este smiala... totalne ma to vytocilo. Predtym mala viac vztahov a partnerov všelijakých uz som kadeco s nou a s nimi zazila... je tazke byt uctivy ked niekto nema sebareflexiu v sebe a ani nic z minulosti neprizna a uz je to zabudnute ... uz nahuckala proti mne aj rodicov aj neter, vsade roznasa ze som ju vyhodila a nadala som jej ale nikomu nepovedala preco sa to udialo. Tych veci je vela - aj sestra ovplyvnila v mnohom moj zivot chcela aby som s nou byvala ja som mladsia a dlho som robila, ako povedala a nechala mnou manipulovať. Citim strasnu krivdu, ze,sa snazim byt zodpovedna a aj napriek vsetkemu som sa snazila rodine pomahat a vzdy vyjdem z doho najhorsie. Ja som to uz vsetko riesila z jednou poradkynou a ano potvrdila ze vztahy su uplne patologicke.
@ema22270 dalsia sestra je preco na ulici?O mamu sa kto stara,kvoli comi sa hadate,kvoli rodicom?Ak su to take hadky kvoli navsteve a pod,nieje to take dolezite.To sa da zabudnut,najhorsie je ked sa vadite kvoli pozemkom,starostlivoati o rodicov alebo podobne.O veci ktore vas budu musiet spajat a nie rozdelovat.Cize skus tu navstevu hodit za hlavu a normalne sa zacni s nou bavit,zda sa ze z celej rodiny je ti asi najizsia,ci nie?
@lasoli ale ona sa bavit nechce teraz som sa jej ozvala,vvydavala sa a patricne mi dala najavo ze na svadbe budu len ludia ktori ich maju radi a ze my nepatrime k ludom ktorych chce mat v zivote, dopadlo to dalsou hadkou. Ze ona nas k zivotu nepotrebuje. Sleduje rozne motivacne videa Jaroslava Duska a vsetko mi to posielala ze v tom najdem vsetky odpovede. - realne nemala ochotu sa o tom rozpravat.
@ema22270
Pozri, tvoja reakcia bola vazne neprimerana. Na tvojom ieste by som sa jej ospravedlnila za svoju reakciu. Ano, meskanie a rehot tiez nie je dobra reakcia - ale to je v zodpovednosti tvojej sestry. My sme vsak zodpovedne za to, ako my reagujeme. Pravdepodobne ona ta odmieta, pretoze ako pises v dalsom prispevku, sleduje motivacne videa a povazuje ta za toxicku osobu. Mne osobne u teba chyba tiez ta sebareflexia. Proste chod za nou, ospravedln sa jej, nic jej nevycitaj a povedz, ze ma u teba dvere otvorene. A zvysok nechaj na nu.
Pravdepdobne si jej velmi ublizila, ries to. Nemusite byt super sestry, super kamosky, ale mozete aspon spolu slusne komunikovat, vychadzat a ked treba vzajomne si pomoct.
Odstrihla sa od rpdiny al. velmi obmedzila kontakt. Citala vela o zdravych vztahoch. Spoznavala seba. Mala butlavu vrbu,naj psycholog. ;) Hladala zdrave vztahy,najma priatelstva..spolocenstva..Udrziavala zdr ziv styl (praca,konicky,fyz aktivita,relax,dusevno a duchovno)..
@lasoli sestra prosto tak zila od puberty vybrala su taky zivot, marihuana, kradeze potom dostala aj ona schizofreniu, pobera aj invalidný dochodok ale je na ulici resp teraz v malej chatke niekde na okraji mesta. - o jej dceru sa stara moj otec (aj ked pije) ma uz 14 skoro. Ako hovorim je to brutal komplikovane.
@zmrzlinka2021 ale ja som sa jej aj ozyvala kvoli tomu, chcela som to riesit a vysvetlit aj to preco som tak vybuchla. Ale neozvala sa ani raz az teraz po roku a aj tak to nedopadlo dobre.
@ema22270 u nás je to podobné. s 2 sestrami sa bavím, len keď ide o zdravie a život (nie ich alebo moje, ale mamino). otec dlhoročný (celoživotný) alkoholik. mama má veľmi podlomené zdravie (tiež dlhoročne). chvalabohu, hlava jej slúži dobre. čiže volávam mame každý deň, ako to zvláda, ako sa má, ak tam idem, tak len kvôli nej (sme 150 km ďalej), pomôžem nakúpiť, ak treba, upracem, navaríme, robíme tak, aby nemusela po celý čas pohnúť prstom. sestry ma nezaujímajú, dôvody rozpisovať nebudem. no a s otcom sa nedá.... či ma to trápi? nie. mám vlastnú dcéru, ktorej sa venujem, mám manžela, žijem si svoj život v inom meste.... jediné, čo ma trápi, že mama trpí. fyzicky, ale ona ako matka pre zlé vzťahy aj psychicky. no bohužiaľ. ja nemám možnosť ani silu a posledné roky ani chuť to meniť.... takže jediné, čo môžem pre koho urobiť, je práve pre ňu a to sa aj snažím. ale tiež mám vlastný život a prácu tu, kde som, mám tu svoju rodinu, bohužiaľ, nedá sa mi chodiť k nej často. keby bola bližšie, pomáhala by som častejšie.
@ema22270 sú tam psychické ochorenia a z toho to celé vyplýva, život s takými ľuďmi je veľmi náročný, nechaj to tak, snaž sa udržať vlastné psychické zdravie
@panelacikova viem si uplne predstavit co prezivas, co sa tyka nasej maminy, ja by som tam aj isla, ale vela x to nedopadlo dobre - kvoli otcovi a vzhľadom k jej chorobe takmer vzdy nebola na tom dobre, lebo neberie lieky.. cize potom sa tazko nieco riesi a je niekde teraz uz s dvomi malymi detmi kde to je velmi negativne vsetko. Uz nemam na to silu. Mamina ma vybavene mnou specializovane zariadenie, kde by aspon dostojne dozila ale je v poradovniku zatial na 37 mieste. Ma najvyssi stupen. Ak sa niekto opyta preco si ju nevezmeme k sebe - ja by som to psychicky nezvladla. Keby teda by to bolo ine a dalo by sa s nou aspon rozpravat - co sa sem tam da mozno by som to prehodnotila ale ovplyvnilo by to zas moju rodinu komplet.
Máš svoj život, máš svoju rodinu, by skm sestru už neriešila, a co sa týka maminy, to mi je ľúto, ale pokým ona sa sama nechce liečiť, ty s tým nič nespravíš.. to co prežívaš ty ked si napríklad na návšteve to mi nevieme ak je to niečo co ta zranuje, ak nemá nejaký vztah k tebe alebo k tvojim deťom by som buď chodila za nou len sama alebo telefonicky spytala co a ako... No ťažko radiť, skús zájsť za psychologom alebo zavolaj na linku dovery nezábudka oni nedia vypočuť poradiť...
Ahoj, ak chces napis mi ss a mozeme to prebrat.
@ema22270 ja súhlasím vo všetkom so @zmrzlinka2021 Úplne od rodiny odstrihnúť sa nedá ale mat hranice vo vzťahoch sa dá. Nemusíš byt s nimi denne v kontakte ale raz za čas zavolať ako sa majú. A ešte ti poradím bud tak nastavená že keď ťa poprosia o pomoc tak pokial sa dá vždy pomôž. Samozrejme aby to nezačali zneužívať, tu tiež treba stanoviť hranice. Lebo neskôr si mozes vyčítať že si nepomohla keď si mohla…. A vtedy už bude neskoro
@ema22270 mne pri toxickych ludoch alebo takych s patologickym chovanim pomohlo si racionalizovat asi takto:
1. Viem to zmenit? Ak nie, tak naco sa tym trapit? Co mi to trapenie prinesie? = nic dobre. Co nemozem zmenit, tym sa netrapim.
2. To ako sa citim je vzdy moja zodpovednost a moja zalezitost. A je jedno, ci to sposobilo konanie niekoho ineho alebo nahoda, udalost, zly spanok, ja sama atd. Ak mam zlu kamosku, rodica, kolegu atd., ktory je na mna zly, som to ja kto rozhodne ci take chovanie dovoli, ci da sancu na take konanie, a ako sa s tym v tom momente vysporiadam.
Priklad: ak sa smyknem na lade a padnem na zadok pred bytovkou a susedmi, ktori sa zacnu smiat:
- mozem sa zacat hnevat,
- mozem sa hanbit,
- mozem zacat plakat,
- mozem sa na to vyiaslat,
- mozem sa na tom zasmiat, postavit sa a pokracovat v ceste.
Vo vsetkych pripadoch sa rozhodnem ja ako to vezmem a ako sa zachovam.
3. To ako sa niekto chova, aky je, co hovori, ako a co vyvadza, kona = to vsetko je rozhodnutie tej osoby a nie moje.
Vytvoris si na takych ochranny stit, neboj 😁.
Ciel je cesta 🤟.
@ema22270 V každej rodine je niečo temné - otec domáci tyran, matka manipulátorka, skrytý alkoholik, gambler, rôzne závislosti, nacisti, psychopati, chronický ohovaraci, závisť, výber si. Aj v tých ktoré vyzerajú ako z reklamy, navonok tutu mutu ale čo sa deje za dverami.... Neviem čím to priťahujem ale občas mi ľudia povedia veci ktoré nechcem vedieť.
Máš len tú smolu, že v tvojej pôvodnej rodine je toho viac. Niekedy je lepšie odstrihnúť sa alebo obmedziť komunikáciu lebo ľudia sa vekom málokedy menia k lepšiemu.
Dakujem vsetkym za reakcie. Z kazdej som si urcite nieco vzala a popremyslala nad tym. Potrebovala som sa o tom s niekym porozpravat, idealne s niekym, kto ma nepozna, aby som nezatazovala s tym napr moje kamaratky, lebo tiez maju svoje zivoty a tu je to predsa take ine.
Pekný večer Vám všetkým želám.
@ema22270 to psychické ochorenie musí byť pre teba veľmi náročné zvládať (myslím tvojej mamy, samozrejme)... takže ti rozumiem. a čo sa týka tých "šťastných" rodín? nuž, myslím si, že všade niečo príde... ak už nie u rodiny samotnej, tak častokrát nevychádzajú potom priženení partneri či privydaté ženy... jednoducho tá rodina je až natoľko "súdržná", že nezapadnú. a ak áno, takých je ako šafránu, nerob si starosti. ži tak, aby si nikdy nemusela ľutovať, ako si žila. viac nerieš, inak sa zblázniš 🙂
@ema22270 ahoj, v prvom rade ma to úprimne mrzí 😕 ja mám niečo podobné, hoci tam boli a sú iné veci a niekedy keď sa pozriem na moje detstvo a život do cca 20 rokov, nechápem ako som vôbec mnohé veci prežila. Čo viem je to, že pokiaľ niekto neprežil niečo podobné, tak nevie o čom hovorí. Odstrihnúť sa je naopak často potrebné pre naše vlastné dobro. Hlavne sa necíť tak, že musíš udržiavať nejaké vzťahy len preto, že spoločná krv. Ak ti je chvíľkami ťažko, že nemáš rodinu ako ostatní tak si proste poplač, uľaví sa ti. Utešuj sa vlastnou novou rodinou, najmä deťmi, tie ťa navždy budú ľúbiť ak im budeš dobrou mamou. Veľa detí je žiaľbohu z rozvratenych rodín, nesieme si to po celý život. Ja tiež (v dobrom) závidím rodiny - také tie súdržné, veľké, hlučné 🙂 taký ten vzťah mama-dcera a otec-dcery, súrodenecké vzťahy. Musí byť super takto niekam patriť, mať zázemie.
@panelacikova to je pravda asi vsade nieco je, len do toho tak nevidime
@ema22270 Emma, kazdy ti tu bude pisat najlepsie za seba, no vzdy budu vychadzat zo svojich realii, z toho aku maju situaciu doma. Tu svoju najlepsie poznas ty, nemas za co sa ospravedlnovat ani ak ich odstrihnes a nebudes s nimi v kontakte, je to uplne vporiadku a niekedy jedine zdrave sebazachovne riesenie, pokojne ak to konzultujes a je na to rovnaky nahlad, tak si to urob podla seba.
Ano, idealny stav hovori postarat sa o vsetkych, byt tu pre druhych, pre clenov rodiny, no nie stale je stav blizky idealu, niekedy je dokonca uplne opozitum a to fakt vies ty, aj o energii, ktoru do toho davas aj o emociach, ktore sa ti vyplavia len tocitas. Pisem ti to schvalne takto, pretoze citat niekedy komentare moze byt velmi zranujuce.
Co tam citam a co je viac zaujimave je to, ze sa tym trapis, trapi ta to a na toto sa skus s niekym zamerat, nepises k akemu poradcovi chodis, pretoze obvykle veci hlboke iduce az do jadra, k detstvu su skor na terapiu ako na kratkodoby poradensky proces, teda zvaz svoje moznosti. Samozrejme trapenie sa vztahmi je rovnako nie zdraviu prospesne ako aktivne zitie v takych vztahoch.
Skus premysliet, co by tebe samej pomohlo. Obvykle je dobre premyslat nad odpustenim, aj ked len na dialku, skus si vypocut - https://ipcko.sk/nemusime-to-robit-ale-moze-nam... . Mozno ta to nasmeruje kam dalej.
Tiez je dobre uvazovat nad tym, co by si si vlastne priala, ak by bol idealny stav, co je to co by si chcela. Skus si to pomenovat, opat ak ti to nepojde samej, skus niekoho oslovit, psychologovia pracuju aj na poistovne, tiez v roznych neziskovkach teda to nemusi byt nedostupne, ak pozries na moznosti.
Za mna je dobre okrem odstrihnutia mysliet aj na vztahy, ktore si budujes sama, nie je to nahrada, nema to byt naplast ale kvalitne vztahy, posuvaju cloveka, vytvaraju podporu a akysi bezpecnostny kruh, ktory ho drzi, ktory ho nenecha osamote.
Inak aj s ohladom na cas je prirodzene ze nad tym premyslas, november, december je vzdy narocny, vzdy akousi reviziou vztahou, teda si to skus navnimat aj v tomto kontexte, premyslaj cim si mozes urobit kazdy den hoc len malickostou prijemnejsim, lepsim. Ja mam rada knihy o danskom hygge - https://www.martinus.sk/?uItem=265708, je o vztahoch inak. My obvykle cakame velke veci, ktore mozu urobit velku zmenu a potom sme obvykle velmi sklamani, cesta k stastiu severskym stylom je od malickosti, o atmosfere, ktora je u nas v nasej kulture malo casta, aj v spojeni s vianocnymi sviatkami su vsetci blizsie pri infarkte ako pri hygge. Velmi ti prajem aby si nasla pokoj a pohodu a svoj vlastny smer.
Ja odstrihavam ludi, ktory mi ublizuju. Rodina, nerodina... Zivot je prilis kratky aby mi ho nejaky alkoholik dennodenne kazil. Aj ked je to moj otec. Len zato, ze ma splodil a je to moja krv nie je mojou povinnostou nechat si do neho ublizovat.
Mam svoj okruh rodiny, s ktorou mi je dobre. Moju maminu, svokrovcov, muza, deti. Nic viac nepotrebujem. S bratom som sa nerozpravala roky. Predtym sme vychádzali super, bol ako moj kamarat. Ja som hasila cely zivot jeho prusery, platila mu dlhy. A nakoniec povie na moju 10 rocnu dceru, ze je kurva??? Tak nic, úplný strih. Nech si zije svoj zivot s jeho závisťou a zlobou, ja si take vo svojom živote neprosím. Naucila som sa s tym zit, vobec sa k tomu nevraciam, nelutujem. Brat a otec sa stale snazia mne a mamine nejako ublizovat, ani po rokoch ich to nepreslo. Ale tak ja to beriem ako ich standard 😀 Nic ine od nich necakam. Mamina si poplace, ju to trápi. Tak to jedine ma sere ked vidim ako ju dostali zase na kolena.
asi by som sa presťahovala do zahraničia a NIKDY viac sa nevrátila...