Partnerova rodina sa do nás stará a vznikajú hádky
Som už dlhší čas zadaná s jedným mladým mužom. Sme spolu 2 roky, no poslednú dobu ma trápi niekoľko vecí. Učíme sa spolu vychádzať a bývať v jednej domácnosti. Všetko by bolo celkom fajn, až na to, že už dlhší čas vnímam a doslova ma to štve, že sa nám do života pletie jeho rodina. Nonstop každý deň mu volajú pre blbosti. Ak nedvihne, volajú dovtedy, kým dvihne, resp. zavolá späť on. Veľakrát riešia veci poza jeho chrbát, a len nám jeho oco povie, že už je to vybavené, pritom sme o nič nežiadali. Partner je kvôli tomu nervózny, vznikajú hádky a nás vzťah veľmi ochladol. Dá sa povedať, že si tu zlosť vybije na mne (padli aj nadávky, tie hádky sú veľmi ostré už), pretože im do očí nepovie, že mu to vadí. Stretnutiam s nimi sa povedomé vyhýbam, pretože aj keď sú milí, veľmi sa starajú do veci. Odchádzam od nich vždy taká vyštavená, že radšej tam chodí len on sám. Keď mu nevolajú, je kľudný, všetko sám vyrieši, dohodneme sa. Nechápem, prečo im to nepovie, veľakrát sme to riešili, vždy mi povie, že už im na rovinu povie, že mu to vadí. No nestalo sa tak. Ako to ide ďalej, vyčerpáva ma to, to obmedzenie kontaktu jeho rodiny je čudné, nikdy som to takto nechcela. Má to vôbec zmysel ďalej?
Ste spolu 2 roky, nedavno ste zacali spolu byvat a ostre hadky a nadavky? Po 2 rokoch a na zaciatku spolocneho byvania by ste mali sexovat od rana do rana a nie si nadavat.
Jeho rodina len tak nezmizne, ja by som sa s nim rozisla, kym nemate zavazky.
Sú dve možnosti
1. Buď to partner celé zastaví. Obmedzí telefonovanie, vedami všetkého čo sa u vás udeje rodičom na nos, začne byt samostatnejšie
2. Zutekaj, lebo to bude ešte horšie
Ďakujem, že ste mi odpovedali. Ja len nerozumiem, prečo na jednej strane im nevie do očí povedať, že mu to vadí, a na druhej strane dobre vie, že je z toho nervózny. Keď počujem, aké doslova hlúposti sa ho pýtaju. 3x prezvanaju po sebe a keď dvihne, ich otázka je, čo robíme. Zvyknú volať najmä večer o 21-22, kedy už človek naozaj je unavanejší ak má náročný deň a chce kľud. Vtedy je to najhoršie, keď znervóznie, pred dvihnutím ešte povie "do pi.... Čo zase chcú"... A keď dvihne, sú to len blbosti typu čo sme jedli a čo robíme. Nerozumiem. Mňa to veľmi vysiluje. A hlavne ten rozpor, že je z toho naštvaný, nič nepovie a potom si to zliznem ja pod jeho hnevom, nervozitou, hundraním.
@elizabet173 Už som viackrát načrtla, aby im zbytočne nehovoril veci o nás, ktoré riešime napríklad s bytom a pod. Ale on poza môj chrbát to aj tak urobí, aj keď vie, že jeho otec/mama zase do toho začnú vŕtať a potom sa opäť naštve na celý svet, že sa doňho starajú. Nerozumiem jeho premýšľaniu. Takto som si to nepredstavovala a budúcnosti sa obávam.
O 22 druhej nech povie ze sexujete. Hadam im dopne.
znama ma takeho manzela, 2 deti, obaja pracuju, doteraz mesacne beru od svokrovcov peniaze(to im nevadi)😉..hoci by nemuseli, svokrovci im vyberali nabytok, v piatok vecer sa im hocikedy objavia pred dverami..pricestuju 200km aby stravili vikend s vnucatkami...svokra vola jej muzovi/svojmu synovi aj 5x za hodinu (ak nieco riesia), cele je to tragikomicke..su z toho na nervy, ale synacik sa nedokaze pohnut dalej a to ma cez 30r a ked je toho vela, tak obvinuje svoju zenu...
je dolezite s rodinou vychadzat, ale nie takto...
si si ista, ze je to ten pravy? ze toto das po zvysok zivota?
Ja som ho už aj prosila, aby ocovi nevolal napríklad minule kvôli parkovacími stĺpiku. Povedala som, že nech nevolá, lebo zase mu otec bude 100x volať. Samozrejme, nepočúvol ma, zavolal mu, že stĺpik je poškodený. Na druhý deň mu otec asi 10x volal, že ako to má riešiť a pod. Ten hnev partnera bolo cítiť celý deň, je vtedy neskutočne naštvaný, ale spôsobuje si to sám. Povedala som mu, že vidíš, nemal si mu volať. No samozrejme, ja som bola tá najhoršia... Je to fakt psycho. Neviem, ale toto je vzťah? Toto riešiť? :/
Načo strácate niektoré čas s takým ťuťkom ktorý nevie rodine povedať svoj názor na vec a vybije si to doma na partnerke 🤷.Vtedy sú to hrdinovia doma v obývačke.
prepáč, teraz ti odpoviem ako manželka, ktorá má podobné doma - jemu to nevadí, vadí to TEBE 🙂 naštvaný je na teba, nie na nich (okej možno si ponadáva ale keby nechcel, tak nezdvihne), že zase bude musieť niečo vysvetľovať tebe..... tu sa ťa samozrejme zastanú lebo situáciu opisuješ jednostranne 😉 podľa mňa to môže byť úplne v pohode chalan ale ty k nim nikdy nezapadneš, nájdi si iného, toto nemá šťastnú budúcnosť kým nepochopíš a hlavne neprijmeš, že on to bude robiť stále 🙈 a to ty neurobíš
Tak ako píše príspevok predomnou. Je to jeho rodina a on ju uprednostňuje pred tebou za akúkoľvek cenu. Začneš ich nenávidieť, začneš robiť napriek, hádky sa budú vyostrovať, jeho rodina bude ešte viac proti tebe a on im ešte podrží stranu.
Bohuziaľ pre Teba, on sa v prístupe k nim nezmení, pokiaľ to nedokázal doteraz. Ak ho postavíš pred voľbu oni alebo Ty, vyberie si asi ich. Nervózny je kvôli tomu, že ich zasahovanie a angažovanosť vadí Tebe. Ťažká dilema, ale asi vieš, že toto Váš vzťah časom rozbije.
Tvoj partner je zvyknutý s rodičmi všetko riešiť, a nevie s tým len tak zrazu prestať. Plus nikto si rád neprizná chybu, radšej ju hľadá u iných. Skús s ním o Tom v kľude sa porozprávať.
bohuzial, tudy cesta nevede... radsej to skoncit skor ako ked uz bude neskoro... pridavam sa k nazorom, ze on je zvyknuty s rodicmi riesit veci, je na nich naviazany a nevidi, ze to nie je uz vo vasom veku a situacii vhodne, proste tak bol vychovany, nauceny, je to jeho vzorec, ktory ty a mnoho dalsich nepochopi. ty prenho nie si na prvom mieste a to si musis uvedomit a rozhodnut sa, ci si toto ochotna tolerovat po zvysok zivota, alebo to radsej utnes a budes s niekym, kto bude samostatny a aj rodicia budu natolko uvedomeli, ze nebudu za svoje dieta vsetko riesit. neprestrihnuta pupocna snura je jedna z najhorsich veci, ktore vo vztahu su.
Absolutny suhlas s babami, ukoncit. Mala som to iste. Ja z rodiny, kde mi mama davala volnost a vlastnu zodpovednost, naucila som sa starat sama o seba, partner z rodiny, kde sice bola zo strany matky volnost az nezaujem, ale stari rodicia vkuse sa montovali, zvedavi na vsetko, presne, ako keby bol maly chlapec, aj k druhemu synovi, chodili mu zehlit, nakupovali mu veci, nosili mu to, obedy cez vikend. Chvilu si clovek povie ze dobre, aspon nemusim varit, ale potom uz nastupuje pocit, ze co som ja male decko, ma nechajte, tak, navarim si co chcem ja, zariadim si ako chcem ja. A kedze on v tomto vyrastal, nielenze mu to bolo vlastne, ale aj pohodlne, musim skonstatovat spätne, ze bol lenivy, bez zivotnej zodpovednosti, a nevedel urcit hranice, lebo vlastne nechcel, jemu to vyhovovalo, a skusal na moje svedomie, ze on ich ma rad, oni sa z toho tesia - absolutne nechapal, nevadilo mu ze z dospeleho cloveka robia mimino, vraj rodina si ma pomahat. Presne podrazdeny, proti mne to otacal. na druhej strane ak bola hadka a ja som sa zbalila, ze dost, tak nasluboval hory doly, aj im nakoniec nieco aj povedal, ale predstav si ze este je tu druhy problem a to taky, ze oni ho nerespektovali, preco by aj mali ze? To je navyknuty cely mechanizmus - co by teraz akoze zrazu mali ti stari rodicia robit, aku zabavu budu mat? A zacali ho huckat proti mne, ze ja ich chcem od neho odstavit a pod. Predstav si, ze povies babke do telefonu, ze dakujeme, nie, neprosime si, mame zajtra iny program a rano o 9,00 ti aj tak niekto zvoni u dveri, ty otvoris a ona tam stoji s plechom strudlu a potom samozrejme tam trci 4 hodiny.
To trvalo roky a presne, kompletne to poznacilo vztah, lebo ano, hadali sme sa sice preto, lebo ja som to odmietla akceptovat, cize ja som vyvolavala tie hadky, ale primarna pricina bola v ich spravani. Cize ja som nakoniec bola ta problemova, konfliktna a neviem aka. Za nasim chrtbtom vybavili nieco, co som si predstavovala inak, odmietla som to, otitulovali ma picou jebnutou (sorry). Pritom som uplne normalna a zdrava. To chces?
Ďakujem za ďalšie reakcie. 🙂 Áno viem, že presne tým, že to vadí mne, nastáva tá situácia tých hádok. Neviem mu vysvetliť, že nie je dobré, že jeho rodičia svojvoľne riešia niečo, čo by nemali. Napríklad teraz riešime žalúzie do bytu, a samozrejme, aj jeho otec sa do toho stará, že on všetko vybaví atď. Mne to príde trošku cez, predsa len ja si najradšej kúpim veci sama podľa seba. Smutná som ale viac z toho, že niekedy to naozaj vyzerá, že on prvý krok sám neurobí. Napríklad teraz si robím vodičský preukaz, on ho kedysi nespravil. Veľmi sa naňho doma naštvali a teraz, keď to načrtnem, je naštvaný. Pred časom som sa o sebe ale zmienila u nich doma, že mám záujem robiť si vodičský preukaz. Jeho otec vtedy poznamenal, že ALE jeho synovi to vôbec NETREBA, na čo mu to je a pod. Pritom som hovorila o sebe 🙂 Neviem, mám z toho čudné pocity. Hlavne keď až teraz, po čase, mi to začína viac liezť na nervy. Všimla som si, že nie som na prvom mieste. Raz mi totiž povedal, že nikdy nebol v zahraničí myslím Tal.,Fr,.HR , BG a pod. A povedal, že tam chce ísť najprv s rodičmi. Bezo mňa. A že potom raz aj so mnou. 😐😐😐 Vtedy som sa smiala, myslela som, že to myslí zo srandy. Ale teraz časom chápem, že to myslel vážne. A takto sa to ukazuje postupne v ďalších veciach.
S tým nerešpektovaním je to asi aj pravda, často aj jeho akoby "udupali", že na niečo nemá a pod. Myslela som, že toto bude fajn vzťah, ale čím sme dlhšie, tým je to montovanie sa výraznejšie. Alebo to len ja viac vnímam...
viac to vnimas, zacina ti to viac rezonovat, pretoze sa to nabaluje a je to nieco, co je proti tvojmu nastaveniu... ja viem, kazdy sme nejaky, ale toto su vyrazne rozdiely, kde on nikdy nepochopi, preco to tebe vadi. v blizkom okoli mam pripad, ked chlap neodstrihol pupocnu snuru a ver mi, pre tu zenu je to niekedy hodne narocne. kludne mi napis spravu, ak chces podrobnejsie situacie, ze kam to vsetko moze dojst...
A bude to len horsie a predstav si, ze pridu deti. Ako ja nemam nic proti tomu ked si rodina pomaha, ale je rozdiel medzi vyziadanou a ponuknutou, a medzi nevyziadanou a nanutenou pomocou. Navyse je to podla mna nastroj na manipulaciu toho potomka.
ani mne by sa niečo také nepáčilo. nepoviem, raz za čas pomôsť alebo tak nejak, no toto je nútenie názorov a spôsobu života zo strany jeho rodičov. on by sa mal tomu kažopádne postaviť ak nie, nebude mať váš vzťah podľa mňa dlhého trvania
potrebuje dospiet a osamostatnit sa. moze sa mu to podari, ale aj nemusi. ak chces ist do toho, budes potrebovat vela trpezlivosti a rozumu. s jeho rodicmi sa budes musiet naucit rozpravat slusne, ale rozumne. a s nim sa musis naucit jednat ako s dospelym a aj od neho ocakavat, ze bude samostatny. nesnaz sa ho dorazne usmernovat ani mu nezakazuj. ak chces, urob s nim rozhovor o tom, ako si zvyknuta na samostatnost ty a ako vnimas to, ze on este riesi vela veci s nimi, ktore by uz mal riesit samostatne, t.j. s tebou. ze ocakavas, ze budete svoj zivot zit podla vasich spolocnych hodnot, lebo rodicia si ziju tiez ako oni uznaju za spravne.
moj muz bol doma vychovavany v strasne uzavretej rodinnej atmosfere, kde nepatril nikto, ani rodina, ani kamarati. vsetci boli neschopni, len oni mali vsetko vzdy porobene, hotove, boli najmudrejsi, bla bla. vsetko robili spolocne, na vsetko co urobili, boli nesmierne hrdi. moj muz vie presne, kolko skridiel je na streche a podobne bonboniky. ani nejdem rozpisovat, lebo by som sa len nastvala. mali sme vztah na dialku, takze vikendy sme sa striedali u nich a u nas, takze som si pripadala ako niekto, kto spadol z jahody a nevie nic. vo vsetkom ma poucovali, nic ich nezaujimalo o mne ani nic, co robim. ked som nieco upiekla a doniesla, odpoved: to tatko nema rad, to nasi nejedia... do vsetkeho sa montovali, jeho mama mi chcela sit oblecenie, bola som z nich chora.
ked sme sa zasnubili, zacali riesit svadbu a byvanie, to bol horor. spomienky na svadbu som kvoli tomu radsej potlacila a nespominam. ale ked sme uz boli zobrati a s muzom sme teda zacali spolu byvat, postupne sa to zacalo zlepsovat. nebolo to hned a vela sme sa pre to aj hadali, moj muz sa citil vytrhnuty zo svojho prostredia a vinny, ze nepomaha doma na roli. ked som navarila, tak povedal: ale otec toto nema rad. akoze otec 130 km byva od nas a predsa nebude u nas jest, ale moj muz sa citil vinny, ze ideme jest "zakazane" jedlo, lebo otec to jedlo nema rad.
potom vsak zacal byt sebavedomejsi a zacal si uvedomovat, ze veci sa daju robit aj inak a ze nemusi kazdeho okydavat a kazdeho ponizovat ako to robili cely zivot u nich doma. prave naopak, zacal si vsimat ludi, vsimla som si, ze polutuje chudaka alebo deti. velmi sa zmenil, dospel a rozvinulo sa to dobre, co v nom bolo odjakziva a preco som si ho vsimla medzi vsetkymi muzmi sveta.
ak chces, skus na nom popracovat, pomoz mu dospiet a osamostatnit sa, ale riziko je, ze sa to nepodari. ja som do toho sla, ale vedela som, ze je v nom poklad, ktory treba vykopat :D
Vykasli sa na byt,jeho zariadovanie,...je to jeho byt? Od rodičov? Pracujete?
Mala som kamosku,co sa nechcela rozísť s cvokom a mamickarom, lebo ze rozchodom sa vráti akoby krok späť,k jej rodicom do detskej izby...tak trpela,ale aj tak isli od seba,len ona s oveľa väčšími ranami na tele a dusi....to k tym ostrejsim hádkam.
Ak ho mas rada a on teba, začni na sebe nedávať vedieť ze ti niečo vadi (aj ked vadi) ked volajú, vôbec nereaguj, nehádž grimasy,ani sa nepytaj frajera kto volal,co chcel...tuto temu daj do tabu sféry, ked sa bude frajer dzuvat,a bude k tebe nepríjemny, ohrad sa, nic viac, ak to nepomôže odisla by som, rozchod.
Preco im nedokaze povedat, co mu vadi?
Najskor sa ich boji. Nie toho, ze by sa pohadali (ako mozno aj toho ak je nekonfliktny a hadky ho vycepavaju) ale ze by ho "nepotrebovali". To je taka spoluzavislost. On su zavisli na nom, na tom, ze mu pomahaju, stale nieco riesia a on je na nich, na ich radach, pomoci, hoci by to pravdepodobne zvladol sam. Oni potrebuju riesit jeho veci, lebo pre nich to je ako "zivotna sila" a on to podvedome vie. A tiez je tam ten faktor, ze ho maju v hrsti. Proste on si mysli, ze bez nich by si neporadil, oni ho vmanipulovali do toho stavu. Partner ma dlhu a tazku cestu pred sebou, ak chce z toho von. Ale najskor si to musi sam uvedomit, ze spravanie jeho rodicov nie je pre JEHO dobro.
koľko rokov má tvoj "mladý muž"?
Ešte dodám, že týmto spôsobom sa často stane, že partner je ako keby nesamostatný. Všetko, čo by mal vyriešiť, zaňho svojvoľne vyriešia rodičia a len nám to oznámia. Sú to veci, ako reklamácia niečoho, opravy v byte, skrátka jednoduché veci primerané nášmu veku. Vyhrotilo sa to až tak, že keď mu volajú skoro ráno o 7 pre hlúposť alebo o 22, že čo robíme, vo mne vrie krv, on je nervózny, no jednoducho nemá to konca-kraja.