Partner je výbušný, neviem čo robiť
Ahojte.. uz dlhsiu dobu mame nezhody s partnerom. Myslela som, ze nam to klape, ale mylila som sa. Vzdy bol vybusny, ale bolo to tak 2-3krat do roka, kedy vybuchol a par dni sa so mnou nebavil. Za blbosti. Neskor aj na deti a zvykol aj pri tych vybuchoch nieco znicit. Par rokov dozadu sa vsak tie vybuchy zlosti stupnovali, bolo to pomaly kazdy tyzden. Takmer sme sa rozisli, ale este sme to ustali a zacalo fajn obdobie. No trvalo to len par mesiacov.
Mal zhorseny zdravotny stav, ale nic vazne, len zacali mu z toho akoby depresie, obcas mal ten hystericky zachvat a casom pribudli opat vybuchy zlosti .napr. dostal zachvat, ked maly rozbil pohar.. na dobrych 20 minut nereagoval na nic, len sedel a opakoval nejaku slova. Citila som sa skor ako zdravotna sestra, nez ako partnerka, lebo zvacsa to bolo o tom, ze ani po tej intimnej stranke sme nefungovali, ale kaslat na to.. lenze dival sa aobjimal ma skot akoby hladal u mna len utechu. Ok.. bola som pri nom. Problem vo firme., Tiez tazka situacia, koronu zle znasal, terorizoval nas aj kvoli tomu... Potom sa situacia ukludnila, dostalo sa to do normalu, 4-5 x rocne vybuchy za blbosti ( za mna). Ok, zomrel mu otec, chapem, to, ze velmi smutil, je pochopitelne. Lenze on je casto v depkach, mozno to nie je klasicka depresia, ale prosto este zvykne plakat a vzdychat a vsetko je zle a nanic..
On ma ale za mna nerealne poziadavky, co mi vadi.. a neda si vysvetlit. Napr. Chce, ze po 20:00 mame byt vsetci osprchovani a sediet pred telkou, ale ja po robote mam prist k jeho mame, tam sediet alebo ist von, nez sa dostaneme domov, je 19 hodin a to este musim cvicit s dcerou, ma urcity zdravotny problem a cvicit musi kazdy den. Cez vikendy, ja ma podla neho vstavat o 5-6 ( vie, ze som nocny typ),. Ked spim do 7:30, uz vyspavam.. Mame ist von vsetci spolu pocas celeho vikendu a poobede mam sediet pred telkou, nasledne prechadza a opat po 20:00 uz byt nastupena.. to je jeho predstava.
Minule som sla za detmi, tak on sa s mamou zdvihol, ze idu prec, lebo jemu sa nikto nevenuje...
Ked som mu povedala, ze je normalne, ze zeny robia po veceroch a muzi beru deti von a dooveda si zena tiez uprace alebo to robia spolu, tak prosto..nula bodov, aj to som mu povedala, ze peedtym zom robila po veceroch a tak a ze mu to nevadilo, tak mi povedal, ze vadilo, len mi to nevrsvel..
On mal vzdy vela roboty, brala som to tak, kedze zaraba viac ako ja, ze to robi pre nas, nejak som ho nezatazovala, len obcas , co - to pomoze, ako s umyvackou, obcas smeti, obcas pracka, ale fakt tak , 3-4x do roka, hoci slubil prat.. a jedine, ak sa nieco stane take, co spada skor pod "muzske prace".
Ja neviem..to vidim to ja zle alebo neviem. Mame sa rozist?
Prepacte za dlhy prispevok.. len ma to trapi..
tvoj muž potreboval odbornú pomoc už dávno a ty ju potrebuješ tiež, keď mu dovolíš, aby s tebou takto manipuloval a aby v takomto prostredí žili vaše deti. Ešte dnes by mal ultimátum, alebo bude svoje stavy riešiť s odborníkom a rešpektovať ťa ako partnerku, alebo odchádzaš.
@solange7 to neviem, lebo co aj bol u dr,dala mu lieky, on ich nebral..
Uff, toto je mimo normu. Psychiatrické vyšetrenie a čím skôr
@elizabet173 Ja sa mu staviam, robim si dost casto po svojom a z toho vyplyvaju nase hadky.. ale mas pravdu, budem to musiet riesit rozchodom... Aj dost casto nad tym uvazujem.
Tak potom ak neberie lieky, ma nejaku diagnozu. Mal by ist znovu na sedenia k psychiatrovi a skusit hladat riesenie. Nieje to normalna situacia.
Nepisala si sem uz niekedy? Myslim, ze uz som tu davnejsie podobnu vec citala. Nenechavaj to tak. Na detoch sa to odrazi aj v buducnosti a ty sa trapis urcite tiez.
No jo. Zobrala si si Adriana Monka. Stres a neuspech dokaze ludi dostat na psychiatriu.
@solange7 Nie, nepisala, ale sledujem taketo temy.. ako samozrejme, ja mu kaslem na to, ze on to tak chce, lenze potom su hadky, urazky. Len je to casto v poslednej dobe.. a uz toho zacinam mat dost.
Aj to, ze idem von s niekym, nie casto, ved bola aj korona a vsetko zatvorene, je s tym akoze ok, ale potom mi to vyhadzuje na oci. Ignorujem to, lebo za to, ze on nema s kym ist, za to ja nemozem. On ma stale homoffice, myslim, ze v tom je problem. A mava len obcasne pracovne vyjazdy, vsetko ostatne sa riesi telefonatmi.
Myslim, ze je vyhorety..
Vzťah s psychopatom občas pripomína tu povestnú žabu co sa vari v hrnci. Keby ju dáš do vriacej vody vyskočí, no keď sa vloží do studenej a pomaly zohrieva tak sa nechá uvariť.
Akože to co popisujes je teda riadne cez čiaru, toto si fakt neviem predstaviť ze musím vstávať o 6 ráno a o 20.00 osprchovana pozerať TV. Jak nesvoj právne decko.
Myslím ze keby si predstavíš samu seba v dobách keď ste s muzom len randili co by si robila keby od teba toto chce frajer na druhom rande?
Je to dosť ťažká situácia, muz ma podla mňa nejakú začínajúcu psychiatricku chorobu a v podstate za to nemôže. Ale ci sa dá normálne žiť s takýmto človekom? Buďto sa podriadiť vseliakym čoraz bizardnejsim požiadavkám alebo si robiť po svojom aj za cenu konfliktov.... Neviem ja osobne keby mi niekto takto nalinkuje denný režim tak just spravím opačne
Ak ma tvoj muz nejaku diagnozu, vies aku? Na ktoru mal brat a nebral lieky. Ak to vies, tak skus si dat od nejakeho psychologa vysvetlit, co vsetko ta diagnoza obnasa pre neho a pre teba ako partnera. A na zaklade toho sa rozhodni, ci si schopna sa tomu prisposobit. Kazdy problem, kazda kriza je moznost osobnostne vyrast. Len vacsinou je problem v tom odkomunikovani problemu medzi partnermi, ze sa uzatvaraju, robia si po svojom, neprihliadaju na svoje pocity, nevedia vzajomne o svojich pocitoch, nedokazu si ich v klude zdelit, narabat s odlisnymi potrebami. V case najekj pohody, kludu, zacala by som s muzom rozhovor, ako vnima odlisnosti, ako sa da zit s odlisnostami, ci vnima, a respektuje, ze ludia nemusia mat vsetko rovnako. Kriza = odhalovanie bolavych miest, bolavych emocii, ale ak to dokazeme, vytvara to obrovsku blizkost, dovernost, ze sa clovek moze aj stymi bolavymi vecami partnerovi zverit a on ho nevysmeje a neujde, niekedy ked si to nechame prejst hlavou, ked sa vzajomne pochopime, pride obrovska ulava a aj rast vo vztahu, prilezitost posunut sa dopredu. Mozno pri citlivom pristupe a uznani by bol muz ochotny liecit sa, ak teda ma nejaku diagnozu alebo ak ma len nejake symptomy, aspon si o nich nieco postudovat, premyslat nad sebou, ze nie kazdy to tak ma...
@autorka, nechala si to zájsť príliš ďaleko, mala si trvať na tom, aby bral lieky, ináč rozchod
@lujza123 hej,ja sa mu ani nepodriadujem, idem si svoje, ale tazko sa mi takto zije..to je to.. a on takyto nebyval predtym.. fskt, ked sa nastval obcas, ok, ale pekne sme inak vychadzali, lubili sa, ani pocas rd ziadne financne obmedzenia, ako podaktore popisuju, kupila som a kupili sme vsetko, co bolo treba, ziadne vydelovanie.. taketo uplne najhorsie bolo pocas prvej vlny a teraz asi posledne 3-4 mesiace, predtym boli len frflania, aj z jeho, aj z mojej strany a vysvetlovacky, ze to sa takto neda.. ale aj jeho mama je viac na jeho strane, hoc sa mi aj ona stazuje na urcite veci s nim suvisiace.
Viem, vyriesit si to musim sama, len som chcela vediet, ci ja mam nejake skreslene videnie, ked sa mi to nezda ok..
Jedno su spychicke ochorenia, druha vec je, ze ak niekoho lubim, berem na neho ohlad a nevyvrsujem sa na tom cloveku.
A poviem to surovo - ale chces prezit cely zivot s takym clovekom? Preco by si ty a tvoje deti mali trpiet, ked to on realne neriesi? A to nielen lieky, ale aj terapie, zmena zivotneho stylu, komunikcia atd?
Take manzelstvo ako mate vy dvaja, ma zial velmi vela zien - trpia to cele dlhe roky, az kym deti nevyrastu, potom sa rozvadzaju, ale mnohe zial uz so psychickymi ochoreniami, nadormi po tele...
Vies, ja vzdy tvrdim - pri oltari sme neslubovali, ze dovolime aby nam niekto ublizoval, trapil nas. "V zlom" neznamena trpiet agresivitu druheho cloveka, v zlom znamena byt s danou soobou v tazkych casoch, pomahat mu prekonat problemy, stat pri nom, povzbudzovat ho....
Ked má brať lieky a neberie ich jasne že nastane problém. Lieky čo ma nie sú len tak. Ja by som sa bála na tvojom mieste že v afekte by deťom a tebe ublížil. Psychický chorý človek je nevyspytateľný. Trvaj že lieky brať musí. Agresivita nie je sranda. TY a deti máte robiť to čo nadiktuje ON. No to asi zdraví nie je lebo normálny človek nediktuje čo majú robiť deti a žena. Ze sedieť pred televízorom. TY necháš deti vyrastať v takom prostredí ak máš financie tak odíd kým je čas aby toto úbohé správanie nepreniesli deti do svojich životov za dospelá .A TY tiež sa daj dokopy a netrp mu také veci. Ak si zdravá a chceš byť zdravá nadalej odíd kým ťa psychický nezničí aj deti a budeš si niesť následky na celý život aj TY aj deti. Evidentne nechce sa liečiť lieky neberie a tým sa mu stav zhoršuje. Otázne kde to zájde neskôr. Stav sa neustále bude podľa mňa zhoršovať. Ked neberie lieky môže dôjsť aj k tomu že vás bude fyzický napadať aj teba aj deti.
toto ti tu nevyriešime, aj keby sme akokoľvek chceli. Psychiater, a čím skôr, toto fakt nie je v poriadku
@danica2711 dakujem a dakujem vsetkym, hej, viem, vyriesit to musim ja.
Len som chcela vediet, ako to vidia nezainteresovani..
Nema obsedantno kompulzivnu poruchu? To mi napadlo z toho ako pises, ze chce mat vsetky cinnosti casovo naplanovane. Viem, ze ta porucha ma aj mnoho inych podob. Casto pri nej mozu nastavat aj agresivne ataky, ak sa situacia nevyvija podla presne naplanovaneho scenara.