Nestastna som. Potrebujem od vas radu alebo len nazor nezainteresovanej osoby.
Som doma na PN, vo vyssom stadiu tehotenstva. Doma je stale upratane, oprate, navarene, nakupene - niekedy aj s bolestami, ved nie som PN zo srandy ale vzdy sa snazim aby bolo hotovo. Priatel ma vsetko na zlatom podnose. On chodi do prace, ktora mu zozerie vsetok cas, uplne vsetok. Viem ze je tam nervozny, ze su dni ked je to lepsie aj horsie, ale ked ma horsi den, dokaze ho zneprijemnit vsetkym okolo, hlavne mne. On je nervozny a prenasa to na mna, dava pocitit mne ako keby som ja nieco zle urobila, ako keby som ho vytocila. So stiahnutym zaludkom len vzdy cakam, v akej nalade pride domov, ak je nervozny rychlo sa utekam zatvorit do izby a bojim sa nanho aj prehovorit, lebo by mi mohol zas slovne ublizit. Fyzicky mi neublizil nikdy. Iba slovne. On iba nevie filtrovat pracu od sukromia. Minuly tyzden mal volno a bolo to super, bol to on, kludny, vesely, daval mi najavo ze ma lubi a ze si ma vazi. A potom cez tyzden zas to iste... 🙄 Aby som predysla zbytocnym komentarom... trapi ho aky ma pracovny rezim a ako to tam funguje a hlada si novu pracu, ale tiez nechce vziat hocico, kde dostane o polovicu menej ako v tejto, kedze ja idem na matersku.. Chce sa o nas postarat.
Nech vyskusa psychologa, terapeuta, kouca - niektore firmy maju kocuingovy program a zazmluvnene firmy, ktore taketo odborne poradenstvo poskytuju. Pomozu mu nastavit spravny work-life balance, ako oddelit pracu a sukromie, ako zvladat narocne situacie v praci, ako to neprenasat do sukromia.
Pises, ze si to sam uvedomuje, ze vie kde je problem, takze by mohol mat volu vyhladat pomoc.
nie on nevie ze placem cely cas co je v práci a vraciam pred tým ako sa ma vratit domov z nervozity, lebo sa s nim neviem vklude rozpravat o tom, vzdy strasne placem zlomena a nestastna ze to potom vzdam a ani nedopoviem a zatnem sa a povoem radsej ze nechaj to tak - to je zas moja chyba, ze to drzim v sebe..
@ivkazba
@ivkazba a vlastne niektore dni som potom uz aj taka, ze ked pride s dobrou naladou a aj by s nim bola rec tak neni zas so mnou, nechcem sa s nim rozpravat, lebo pocitujem este krivdu z predoslych dni, ked bol ku mne nevrly a davam mu najavo ze nechcem byt ani v jeho pritomnosti tym ze odidem z miestnosti kde je on a nerozpravam sa s nim. Ani mu neodpovedam, aj ked sa snazi. A takto dokola, on pride nasraty, ja sa odujem a potom len placem... Potom pride vikend, on je konecne normalny a kedze si uvedomuje preco sme sa cez tyzden nebavili tak sa to snazi zehlit..
s takym stiahnutym zaludkom, ako ho teraz cakas ty, ho raz budu doma cakat aj vase deti, pretoze "otecko to ma v praci tazke" .. ked uz sa neovlada koli tehotnej partnerke na PN, tak koli comu?
Tak potom najvyšší čas nachystať sa na to, povedať mu to a spolu hľadať riešenie. Keď si takto nervózna teraz, ešte viac budeš keď sa dieťa narodí a potom bude nervózne aj dieťa. Takže povedať mu to, v kľude, bez emócií a riešiť to. Ak neviete sami, tak smer psychológ či poradňa. Tieto povolania sú tu práve na takéto situácie.
Určite zmeniť prácu alebo to nebrať "až tak vážne" tu prácu..je to len práca...čo robí ak to smiem vedieť
Hovorí sa, že nememu dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Takže toto všetko, čo tu píšeš verejne o svojich pocitoch, treba povedať svojmu životnému partnerovi.
Och jaj mne je niekedy tých žien aj ľúto
Preco sa tomu nepostavis, ale radsej budes vyplakavat. Normalne ho zastav, ked vidis, ze sa k tomu schyluje: drahy, tahas si nervy z prace domov, daj si polhodky pohov a potom prid za mnou. Nieje normalne aby si sa bala vlastneho partnera. Treba komunikovat, nie sa oduvat.
aky priklad davas babu v brusku?
Podla mna by si sa s nim mala o tom porozpravat.. akoze ked sa narodi dieta, bude to este horsie... dietatko moze v noci plakat, moze plakat cez den.. ty budes nevyspata, babo tiez unavene uplakane a este on ti nebude oporou a podporou? .. neviem no 🤔
Mozno namiesto zatvarania sa v izbe by bolo fajn mu svoje pocity odkomunikovat.
Ak mu to nevieš normálne povedať, tak mu to skús napísať ako list. Mal by to vedieť a nerob mu slúžku. Keď sa narodí bábo, tak nebudeš stíhať a on bude naučený, že všetko je tip top. Mal by ti pomáhať už teraz v tehu.
Nie je lepšie mu to povedať? Bude nasratý tak či tak. Ale tebe sa uľaví a on aspoň bude mať dôvod konečne premýšľať. Nie je nič horšie ako frustrovaný chlap z práce. Tak sa prestaň báť vlastného muža a daj mu jasne najavo že nie si hromozvod jeho nálad 🙂
Skusala si to s humorom v svetlu chvilu obratit a zahrat mu takpovediac jeho rolu? Mne to este aj na deti funguje aj na manzela, ked je veselo, zahram im ich part, ktory sa mi nepacil a oni sa v tom tak krasne vidia a zaroven sa otvori cesta k rozhovoru, ze teda co s tym, neostavaj zranena, moze sa to skaredo nabalit a jedneho dna vybuchnut, budete rodina, tu len komunikovat a vysvetlovat pocity, uzivaj si brusko a len tolko poznamenam, ze moje deti maju take povahy ake ja som mala pocity, ked som ich cakala, den a noc🙂
Si dospela zena, ktora je dokonca dost zrela na to aby mala sex a splodila potomka... Ale povedat otcovi dietata aby si frustraciu z prace nevybijal na tebe tak to nie. Ty sa radsej vygrcas a zavres v izbe.
Hlavne ze ma upratane.
Pockaj ved male sa ti narodi a s miminom sa budes schovavat v izbe lebo otecko z prace ide domov a co al mal zly den? Vazne?
Dobrovoľne sa staviaš do role podriadenej. Tiež prispievaš k chodu domácnosti, snažíš sa, máš vlastné starosti a problémy. ALE! Akonáhle sa u vás otvoria dvere, stiahneš sa ako bezvýznamný človek, lebo PÁN MANŽEL prišiel domov z ŤAŽKEJ PRÁCE. No... to je síce fajn, ale svoje frustrácie si nemusí vybíjať na tebe. Tiež si zaslúžiš nejakú úctu. A tej sa ti dostane, len keď sa začneš s manželom o svojich pocitoch rozprávať. Ak je normálny, pochopí ťa a bude sa snažiť zmeniť. Plačom do vankúša sa nič nevyrieši. Maximálne si z tých nervov privodíš ešte nejakú chorobu.
Dakujem vsetkym za nejake to povzbudenie, dopadlo to tak, ze ked som uz zacala o tom hovorit, tak to otocil proti mne, ze co uz len take mam na robote ako varit, prat, zehlit, upratovat a robit nakupy, ked som pn, ze sa nemam staviat do role poskodenej lebo je to prirodzene ze sa to odomna ocakava. A ze je to moja chyba, ze som nestastna, ze si to sama robim tym ako to beriem... takze tolko k tomu. Uz som nevedela ani, co mam na to povedat, chcela som aby som to dala von a dostala nejake pochopenie, nevyslo..
Tak to veľa zdaru čakajú Ťa ťažké chvíle.Splechla by som mu do tváre, že má jedinú povinnosť robiť a zarobiť a aj to chodí domov s nervami a nezvláda pracu a na tebe si to vyvrsuje, z teba robí neuroticku.Tvoje prejavy su už veľmi silne už teraz si nešťastná a ešte, keď príde dieťa budeš to vnímať oveľa viac budeš chcieť podporu a nie uvrieskaneho muža, ktorý si myslí, co všetko sa od teba očakáva.Davaj pozor začína to byť na zlej ceste.Cim budeš viac plakat, ustupovat, tým horšie...
Je pochopiteľné že ak si len doma tak tie veci budeš robiť viac ty. Ak to robíš tak on ťa nemá čo pucovať ako škôlkarku. Mne to skôr príde že je nervny z práce, absolútne nezvlada svoje emócie a štve ho, že ty si doma a jediná tvoja starosť je domácnosť. To ho ale neoprávňuje ťa stresovať a vybijat si na tebe svoje nervy.
Na tvojom mieste by som neustúpila, robila veci tak ako doteraz a každý jeden jeho hrubý prejav mu vrátila späť, aby si jasne zapamätal ako sa má správať.
A vie, ako jeho nálady na teba pôsobia? Vie, že každý deň v strese čakáš, v akej nálade prídeš domov? Vie, ako negatívne toto bude pôsobiť na dieťa? Pretože nervózna matka sa rovná nervózne dieťa. Ak o tomto všetkom nevie, treba sa s ním o tom v kľude bez emócií pozhovárať, ak o tom vie a nevie to ovládať, tak možno riešiť to so psychológom. Prípadne pracovno - osobný kouč vie v tomto pomôcť. Keď príde dieťa, všetko sa len vyhrotí, pretože možno bude unavenejší, keď dieťa bude v noci plakať, možno bude nervóznejší, že doma nebude všetko tip top ako teraz, lebo sa budeš okrem domácnosti venovať aj dieťaťu.