Ahojte, ako by ste reagovali v tejto situacii. Priateľ má dieťa z predchádzajúceho vzťahu, svoj byt. Ja mám tiež svoj byt, ale na začiatku vzťahu sme si slúbili, že budeme riešiť dom, čo som mu jasne tlmočila, že v byte žiť nemienim a keď tak len dočasne. Na jeho byt mu prispievam (na náklady) keďže žijeme u neho, ale spoločný dom sa nejak nechystá. Sme spolu 5 rokov a absolutne nejaví záujem aj keď sme sa o tom bavili dohodli sa sa,že áno. Po roku vzťahu som začala riešiť, že čo s tým domom, dieťa už máme. Prešlo rokov 5 a stále len výhovorky, dokonca už začal obracať, že keď chcem dom ja, tak si ho mám kúpiť, alebo sa inak vyhovárať. Spoločná domácnosť žiadna, očividne mu stav vlastného bytu vyhovuje a moja rola podnájomníčky tiež. Ja to beriem ako zradu, že ma prakticky oklamal a odmietam už ďalej takému človeku veriť a zdieľať jeho domácnosť. Nie som na to odkázaná ale myslela som, že budeme rodina a rozhodnutia robiť spoločne. Ak mám urobiť to isté tak sa odsťahujem ja k sebe a nech príde bývať on ku mne, ale to viem, že nespraví pretože celý vzťah sa točí okolo neho. Odhliadnuc od toho, že mi príde choré si takto vydieraním vydobíjať veci. Proste moja dôvera je na bode nula a asi si začnem svoj život opäť riešiť sama. Btw..na ten dom mám aj sama ale chcela som aby to bol náš dom a naša domácnosť.
A ked na ten dom mas,kup ho sama a on nech ti prispieva na energie a stravu.Vec vyriesena🙂
Na jednej strane , co my ti tu......, nevidime do vas , do vasho vztahu, iba vy si ho musite riesit. Skús sa s ním o tom rozprávať. Bývat niekde by ste mali chciet dvaja.... na druhej strane, ak on nechce, tak nechce, vyjadril sa ti uz, ze si mas dom kupit sama.......a asi ta tam nedrží..... to, ze nechce s tebou riesit spolocné zázemie, o niecom svedčí. Ty na svojom piesocku, on na svojom, ale uz, ty mu prispievat mozes...... asi by bolo dobré sa ísť odstahovat do toho svojho bytu, a budes vidiet........, aku snahu on vyvinie pre teba a vas vztah. Ak nic, tak nic a nepocitaj s ním.
On už má za sebou zlú skúsenosť, zostalo mu dieťa a poučil sa. Ty chceš silou mocou skočiť do sračiek, neviem, či si taká naivná alebo sprostá, keďže určite nemáš 20+. Načo Ti je dom s ním? Pri spoločnom dome budeš mať opletačky v prípade rozchodu, ak zomrie, časť by dedilo aj jeho dieťa... Fakt úžasná vízia.
Ak chceš dom a máš na to, kúp si ho sama a teš sa, že si plníš sny. On evidentne berie celý váš vzťah racionálne, tak prečo sa mu prispôsobuješ a podmieňuješ svoj život jeho rozhodnutiami?
Problém je,že mi už máme spoločné dieťa tiež. A o bývaní od začiatku vedel. Popravde jeho byt už nenávidím je mi v ňom reálne fyzicky zle keďže je to presný opak toho ako si predstavujem svoje bývanie. A keď si kúpim dom tak sa žiaľ budem musieť rovno aj odsťahovať do iného mesta, pretože ja nepochádzam odkiaľ on a prišla som za ním len s víziou že budeme rodina. No očividne nebudeme. Ale máte pravdu, odísť a nech robí čo chce. Tipujem, že nič.
Ty si si dupla, ze chces dom a on sa ma o to postarat? Ak na ten dom mas, kup ho ty, byvajte v nom, druhy byt prenajmite. Z toho prenajmu budete financovat prevadzku domu. Ak sa rozidete, on ma byt, ty mas dom. Chces riesit o par rokov hadky o dom pri rozchode? Ked uz dnes za takuto vec, ze kde je ten dom, ktory som chcela, sa ides rozchadzat?
Mate krizu vo vztahu. Vyzera to skor, ze sa vam rozpada. Hadka o dom a to ze sa citis zle u neho v byte, je asi posledny klinec. Ked ho kupite spolocne, starosti a hadky s kupou (kde, aky, za kolko) a prevadzkou (kto bude co robit okolo domu a v dome) vas definitivne pochovaju. A potom to dorazia hadky o ten dom.
Prestante sa hadat, kup si dom sama pre seba a zite v nom ...
Ďakujem za rady. Mne sa jedná o to,že sme sa na tom dome spoločne dohodli na začiatku vzťahu. Keby som vedela, ako budeme bývať po piatich rokoch už so spoločným dieťaťom tak sa radšej poobzerám inde, pretože hocičo viem akceptovať ale od začiatku partner vedel, že v byte nie. A toto sa ešte umocnilo tým, že jeho byt je pre mna naozaj hnusný a tmavý a tým, že som sama v cudzom meste. Ale máte pravdu, dom si kúpim sama a bude mu to oznámené. Doteraz som sa s ním chcela dohodnúť tak aby si aj on vybral a cítil sa tam dobre. Myslím si však, že takto vzťah ani náhodou nemá fungovať. No na dôsledky príde neskôr.
Po roku vzťahu ste už mali dieťa? Fúha, no dobre…
Inak ja absolútne nerozumiem tejto potrebe vlastniť niečo spoločne, špeciálne keď tvrdíš, že máš na ten dom aj sama. To je pre mňa z kategórie “nemám problém tak si nejaký vyrobím a čím väčší tým lepšie”. Tebe zrejme ide len o to si ho “navždy” pripútať, ale žiadne “navždy” takto neexistuje. Ak budete mať spoločný dom a jemu sa niečo stane, tak budeš musieť vyplatiť aj jeho dieťa z predchádzajúceho vzťahu. Ak sa rozídete (a že sa to stane je u vás vysoko pravdepodobné) zase sa len deliť, ťahať po súdoch, hádať sa roky…dieťa váš vzťah nezlepšilo, myslíš, že to spraví dom? Nespraví…
Žiaľ ma pravo zmeniť názor, najmä teraz sa situácia dosť pomenila (inflácia, vysoké úroky a ceny nehnuteľností..) zamerala by som sa na to, čo teda navrhuje a u teba, ze prečo práve dom.. možno by ozaj stačilo sa presťahovať do tvojho bytu?
Dohoda na začiatku vzťahu pred koľkými rokmi? Veď sa bežne stáva, že priority sa menia vzhľadom na situáciu. Tak nechápem, že prečo sa toho držíš.
Prakticky to vyzera tak, ze si rozhodnuta ist poste vlastnou cestou a ak to je tak, ze moznosti mas a bude ti to vychadzat, tak proste od neho odid. Ak s nim nie je rozumnej reci o buducnosti, tak nemas na co cakat
Ak túžiš po do e a máš naň tak chod do toho aj sama
Načo si zbytočne komplikuješ život ?!Domom si chlapa nepripútaš,ani dieťaťom to už každá asi vie .To ,že zmenil názor ,je normálne ,zmenila sa doba ,to nikto nepredpokladal .Porozpravaj sa s ním ,či by ste sa nepresťahovali do Tvojho bytu keď jeho je tmavy ..dom si kúp sama a on príde možno k Tebe .Ak nie ,nie ste pre neho priorita .A čiastku z domu by dedilo i jeho dieťa ,nezabudni ,ak by sa niečo stalo ..
Chce to otvoreny rozhovor.Neviem v akej lokalite sa pohybujete,ale dom na Slovensku je miestami luxus.Mozno sa boji financnej situacie alebo je ten pohodlny typ muza ktory radsej prelezi na gauci ako manualne robi..Nazyvat to zradou je silne slovo,mozno len zmenil nazor to ludia obcas robia.