Otvorte mi oči

Citim to rovnako.

Systém tu nie je na tom najlepší ale podľa mňa je život na Slovensku super, ak s tým súhlasí aj rodina nevidím problém sa presťahovať naspäť.. len si budete asi ťažko zvykať na nižší príjem. Záleží od toho kde v zahraničí žijete a aký rozdiel tam od Slovenska je

V septembri boli 2 roky, čo sme v Stockholme kvôli mužovej práci. Od nového roka sa vraciame domov do Bratislavy. Muž bude naďalej robiť svoju pozíciu, ale dohodol sa, že bude lietať iba 2x mesačne na meeting a bude fungovať z domu. Taký bol aj plán, že max 2 roky. Situácia je na Slovensku nahovno a dosť, ale ja v zahraničí nechcem žiť. Máme bývanie pri mori, plánujeme ďalšie, trávime tam časť roka, ale žiť chcem doma. A doma je pre mňa Bratislava. Tak asi som ti príliš nepomohla. 😉

nevracaj sa.

Co konkretne ta taha?
Kamosi? Rodina?
Myslim, ze ta taha aj nostalgia a spomeinkovy optimizmus.

Prid na dva mesiace mimo sviatkov, mimo prazdnin, cez bezne pracovne dni a zistis, ze vsetko, co bolo, je prec. Veci sa zmenili. Ludia sa zmenili.
Maju svoje zivoty, okliestili sa, az stratili spolocne zaujmy, zmenili sa nazory, nemaju cas. Co bolo, bolo, je to prec.

Myslim, ze cast toho, co sa laka, sa rozplynie v sklamani.

Rob to čo cítiš, že chceš, prečo ísť proti sebe ?
Veď žijeme na to, aby sme boli šťastní 🙂

Zdaleka nie kazdy je nastaveny na zivot (akokolvek komfortnejsi) kdekolvek vo svete. Vsade v zahranici istu barieru citis, aj v najliberalnejsich (voci cudzincom) krajinach. Krv nie je voda a srdce niekedy rozumom neprebijes. Skusme si kazdy definovat, co je to domov, ci mame nejake korene a ak ano, tak kde?
Tym nevylucujem (nekritizujem) svetobeznicke povahy, ktore (povedzme ked su vonku cela rodina) su doma tam, kde momentalne ziju a su tam stastni.
A niektorym zas ku stastiu stacia peniazky, blahobyt, majetok - to je pre nich sloboda (snad).

Som 30 rokov prec z rodnej hrudy a darmo, domov je domov.. stale v srdci a cloveka to taha, hoci to nema logiku.

Na Slovensku mame rodinu,to je najvacsie lakadlo,hlavne odkedy mame dieta. Praveze nas kazdy odhovara od navratu,ked vidia,ako sa mame tu a aky je zivot tam. Pracu by sme mali dobru,mame obaja dobre skoly,ale samozrejme finance a urovnou by to bolo nizsie ako momentalne. Logicky viem,ze finance,pracovne, zdravotne + skolstvo mame lepsie tu a teraz. Ze by sme si v podstate v tomto pohorsili. Ale nejak vnutri ma to stale taha naspat a nie je to spomienkovy optimizmus. + V zahranici sme skoro 15 rokov, takze zvykanie by bolo asi narocnejsie. Jednoducho rozum hovori nie a srdce ano. A desi ma to,ze v pravidelnych intervaloch ma tato myslienka prepadne,takze to stale nemam uzavrete.

Ja som sa vrátila po 15 rokoch, prvé roky som to veľmi ľutovala, teraz? nešla by som už nikde. Na všetko sa dá zvyknúť ak človek chce.

Mne vzdy stacia max. 3 dni na Slovensku, aby som sa presvedcila, ze odist odtial bol najlepsi napad. Ano, rodina mi chyba a aj detom chybaju starki. Ale pridem do obchodu alebo restauracie a vidim tie odute ksichty, akoby ich clovek obtazoval uz len tym, ze im pozdravi... nedaj boh riesit nieco na urade alebo v nemocnici, tak to uz je konecna. Nehovoriac o tom, ze proste v tych malych mestach a dedinach je naozaj silno zakorenene malomestiactvo, co mi tiez neskutocne prekaza. A to o politickej situacii a o tom, ako je kvoli tomu rozdelena spolocnost ani nehovorim.

@diewcatqoo Tie oduté ksichty vadia aj mne 🤣 ale ja som sa za tých pár rokov naučila otvoriť si ústa a upozorniť...lebo na Slovensku musíš byť taká...ináč sa k tebe budú správať ako k zvieraťu a nie človeku...

No, my sme sa s mužom a dcerkou vrátili po 12 rokoch . Bolo to veľmi premyslené rozhodnutie, my sme tam mali jeden nemecký pár kamošov a jeden slovenky a to sme spoločenskí ľudia, nám vadila ta samota, ist a mamkou na kávu? Nehrozi? Krstňa sme videli 2x do roka. Ja som lekárka ,muž Ing, zatiaľ sme tu len kratučko, ale keď vidí aká je dcéra šťastná a užíva si babku a dedka, nemenila by som. Ja som jedináčik, rodičia majú len mňa.a musím povedať, že zatiaľ aj v nemocnici sa mi páči, milí ľudia . No uvidíme ako to bude ďalej.

@earlgrey a preco by som sa mala pred niekym obhajovat, ze som clovek a nie zviera? Je to v poriadku, ak sa musis niekde takto obhajovat?

ak to nie je tajne, mozem sa opytat, kde zijete?
my prave uz dlhsie uvazujeme o odchode zo SK, ale najhorsie je, ze ked si preratame pre/proti, tak nevieme kam. co mna najviac taha von je lepsi zivot pre nase deti (skolstvo, jazyk a nasledne moznosti v starsom veku). viem, da sa to aj zo slovenska, ale ked citam a pocuvam aka je situacia v SK skolach, tak mi je do placu. a len a len preto chcem ist. ja sa o pracu nebojim, toboz v pripade mojho muza. len ta buducnost pre deti...
ale vseobecne si myslim, ze pokial mate solidny prijem a zijete vo vacsom meste,kde je dobre pokryta obcianska vybavenost, tak je to ok.

Odpovedam hromadne. Zijeme v Rakusku. Lekarka a manzel pracuje vo financiach. Ani sa tak "nebojim" o nas,ale prave o buducnost dcery(skolstvo). Ale pred par tyzdnami sme boli na Svk a nijak extra sa kamaratky nestazovali, ziju si v svojom okruhu ludi,ktori im vyhovuje a su spokojne. Moja babka by mi povedala,ze bolo koze dobre, isla na lad tancovat.

Chápem ťa, mne je dlho už po dvoch týždňoch. Nie 15 rokov, ale po 15 dňoch by som už bola zbalená.
V mojom okolí je veľa rodín aj samotných jedincov, ktorí sa vrátili domov v období posledných pár rokov. Ozaj rôzne krajiny najmä severné, Nemecko USA a Kanada. Aj tie dôvody boli rôzne, od prílišnej liberálnej výchovy v školstve, cez zhoršenie kriminality, migrantov až po neprekonateľnú túžba po domove.

@pseudomonas87 Vidis,presne ako u nas. Ja dr,manzel ing. Kde ste boli predtym a ako si si zvykla na ine fungovanie zdravotnictva?

@diewcatqoo Nie, nevravím o obhajobe, ale o tom, že ak sa mi správanie daného človeka nepáči, tak ho na to upozorním...lebo Slováci nie sú zvyknutí na to, že niekto si otvorí ústa a preto si aj na úradoch, v obchodoch, reštauráciach atď. dovoľujú...ono mne trvalo veľmi dlho sa zmieriť s tým, že proste na Slovensku sú takí ľudia, keďže som odišla ako 19 ročná, kedy som to nevnímala tak ako keď som sa vrátila ako skoro 34 ročná a už aj s dieťaťom. A najradšej som mala, keď dôchodcovia na mňa nahučali, že mám rozprávať po slovensky, lebo som na Slovensku 🤣 a to bolo len blbé slovo "sorry"...keďže som žila v UK a prvý rok mi trvalo, pokiaľ som nepoužívala občas to slovo "sorry"...ale tak každý sme iný no...ja som si za tie roky (skoro 5 rokov to bude) už pomaly zvykla a žijem šťastne a spokojne.

Takto ti poviem, peniaze nie sú všetko, ak nie si šťastná.

Vratila by som sa domov, nasi byvali susedia predali dom a sli kvoli politickej situacii zit do zahranicia, po necelom roku a pol tu kazdemu vravia ako je na slovensku uzasne, ze odporucaju kazdemu ist zit mimo domova, aby ai uvedomil, ako sa zije dobre na slovensku a to su zazobanci zazobaní, za vodou aj vdaka dphčkam 😃 ja som zila v zahranici 3 roky a stacilo mi, doma je doma, vobex sa tu nezije tak zle ako to vsetci vravia… ak mas vaznu chorovu, ver, ze ani tam ti nelezia pri nohach a neplnia kazdu prosbu, ako si to kazdy predstavuje a ani nedostanes termin hned na druhy den. Moja kolegyna holandanka potratila babatko a poslali ju domov, ze telo jje to samo vyluci nakolko bol v malom tyzdni, po tyzdni v obchode zacala krvacat prudom krv a privolany doktor ju poslal domov, pred mojimi ocami. Doma rodine skolabovala az tak ju zobrali do nemocnice, otrava krvi, alebi nieco take veaj jej menili krv ci co…takze aj tam sa stavaju obrovske kiksy.. len my slovaci mame v ociach zahtanicie ako nieco top, no moje skusenosti po dobu 3 rokov bolo extremne. Tych skusenisti mam fakt vela, ale aj na dobre spominam, no z tych negativnych som Na svk nic take nezazila. Takze ja by som pocuvala srdce

My sme boli pri Stuttgarte. No toto je moje prvé miesto vôbec na SVK, ja som hneď po škole šla preč. Samozrejme tu sú rozdiely, hlavne ale asi v organizácii ( hovorím len za Aro), pretláčanie regionálnej anestezy , check liste a podobne. Ale musím povedat,že veľmi milí ľudia, vedenie ara, zatiaľ nemám s nikým problém, takže zatiaľ som spokojná. A čo sa týka dennej prevádzky na saloch, pracujem menej, tu sa tak netlačí na operačný program ako v Nemecku. Na oddeleni som ešte nebola.
Nás dôvod číslo jedna bola rodina. Nám to bolo jednoducho malo sa vidieť trikrát do roka. Ja chcel dat mali k babke a dedovi a ísť do divadla s mužom, chcem ísť do Tatier, chcem sa v piatok rozhodnút, že idem s našimi v nedeľu do besenovej. Muž mal 40 ku, dcéra 4 roky a boli sme traja plus WhatsApp rozhovor s našimi.
Takže tak. Muž bude ďalej robiť pre nemcov, dva mesiace HO na SVK, mesiac v Nemecku. Zatiaľ to bude takto.z akého regiónu si? Resp.kam by si sa teoreticky vracala?

@pseudomonas87 My pri Grazi. Vraciat sa na zapadne Slovensko odkial sme. Ja uz atestaciu mam, robim si aj nadstavbu-chyba mi par mesiacov. Dieta je skolkar,chceme sa rozhodnut,kym nastupi do skoly,potom uz to menit nechceme. Ja robim gynpor,takze pripadne mozno raz skoncim v ambulancii,ale zatial to vidim na nemocnicu. Ja som inak na Slovensku ani nestudovala,takze v tomto som uplne mimo. Manzel robi pre nemecku firmu,asi by sa dal aj HO,ale skor to vidim na zmenu zamestanavatela. A presne dovody ake ty uvadzas,su aj tie nase. Neodhovarala ta rodina a znamy od navratu?(Samozrejme aj napriek tomu,ze vas tam chceli).

Šla by som do toho opačne. Skúsila by som vytvoriť podmienky na to, aby si mohla presťahovať každého z rodiny, kto by chcel prísť. Prípadne ponúknuť takéto možnosti aj iným kamarátkam a tak. Podľa mňa ti chýba rodina, nie krajina. Tá je fuj po každej stránke.

Už len kvôli dieťať, jeho budúcemu vzdelaniu a možnostiam by som to nerobilo. Slovensko je banánová republika a je to čím ďalej horšie. Tiež tam často jazdím práve za rodinou, ale nevrátila by som sa nikdy. Sentiment stranou proste.

Ja som sa tiež po 8 rokoch vrátila. Nebudeme si klamať… príjem sa nám znížil, náklady mame vyššie a dieťaťu som zobrala možnosť kvalitnejšieho vzdelania, zdravotníctva, štandardu a čím dlhšie tu sme tým viac som nešťastná z toho čo sa tu deje. Ale keby sa mám rozhodnúť znova, vrátim sa aj tak. Chýbala nám obom rodina a zázemie, pre dieťa je podľa mňa tiež hodnotnejšie to, že ma okolo seba plno lásky ako to, či chodí do súkromnej anglickej montessori škôlky 😅v konečnom dôsledku je to vždy také aké si to urobíš. Veľa ľudí pindá ako tu je zle, ale v zahraničí na nich aj tak nikto nečaká a rodina je proste rodina aspoň pre nás. Zas o toľko sme si neprihoršili. Stále verím, že sa táto krajina vzchopí a stane sa konečne to, čo sa spieva v hymne, že sa sa ako národ preberieme
Jedine čo fakt vnímam ako veľké negatívum je neochota, odutosť ľudí v službách a keď som tu začala pracovať tak boli ľudia fakt prekvapení z toho aký mám prístup. A postupne som tým nakazila aj kolegyne, pretože usmiaty človek ma zo svojej prace lepší pocit a nebudeme klamať aj sellout 😃 a ono to ide vlastne ruka v ruke. Keď budú ľudia zdutí a budú na seba zazerať budú sa mať zle a budú vnímať len to negatívne. Ale keď sa budú snažiť o to aby boli milí a pozitívni, tak sa im tá energia vráti. Ja som tieto manifestačné afirmačné drísty alergická, ale je to proste tak. Šťastie je relatívne a nezávisí len na peniazoch a na tom kde žijeme.

Ja som chodila kadetade a vzdy som sa vratila domov a bol to ten najlepsi pocit
Momentalne uz neplanujem odist
Prepac ak som ti neotvorila oci ale zije sa tazko aj inde nielen na SR

Ja byť tebou, nevraciam sa. Žijete "len" v Rakúsku, nie je to na druhej strane sveta. Tu to všetko ide dole vodou a to ešte nevieme, čo nás čaká. Ja byť tebou, ostanem tam.