Otec môjho dieťaťa mu nič nedovolí
Prosim, poradte mi, ako by ste riesili situaciu, kedy moj partner/otec mojho syna je prehnane bojazlivy vo vsetkom. Maly ma 2 roky a on ho este nezobral na ihrisko, lebo za vsetkym vidi co vsetko sa moze stat a ako si moze ublizit. A preto mu radsej vsetko zakazuje, nic mu nedovoli a radsej ho nikam ani neberie. Zahra sa s nim len doma a aj to hry, ktore chce aby sa hral. On mu vobec nedovoli byt samostatnym, stale ho len za ruku drzi a brzdi ho vo vsetkom. Ani len psika u dedka ho nenecha pohladkat. Velmi mi to vadi, ja sa snazim syna vychovavat k tomu, aby sa nebal a vedel sam robit veci (samozrejme umerne jeho veku s prihliadnutim na jeho bezpecnost). Syn ako kazde dieta rad objavuje nove veci. Velmi mi vadi pristup jeho otca, snazila som sa mu vysvetlit ze tym mu vobec nepomaha, prave naopak. Ale len sa hadame. Nechcem aby z neho vyrastol clovek co sedi doma a vsetkeho sa boji. Ja viem ze kazdy rodic sa boji o svoje dieta ale jeho strach vyrazne limituje rozvoj syna. Zufala som uz.
Áno, máš pravdu, týmto dieťa len brzdí, v konečnom dôsledku mu ubližuje (aj keď si to Tvoj partner zrejme neuvedomuje) ... muža poslať za psychológom, ak nebude chcieť (však vieme, aká je väčšina chlapov), jednoducho mu nedovoliť takto "vychovávať" syna ...
Tak ma dva roky, stale je to mikro clovek, ja by som to tak nehrotila... takych matiek je milion a nikto to neriesi a kocka hore by ho sla odstrihnut od vychovy... ked nechce ist na ihrisko, nech vezme syna do lesa na prechadzku, tiez alternativa vidiet a zazit nieco noveho...ved sa snad pre pana vies s manzelom dohodnut, brala si si ho, pochybujem, ze sa tak strasne radikalne za tie dva roky zmenil, odkedy je otcom.
Klidek, bože niektoré by už otca odstrihli len pre to, že je opatrnejší, to ako vážne?
Tak s tebou bude objavovať a,s ním sedieť doma, ja v tom žiaden problém nevidím
@anjelicek26 to je ten problem, ze on ho nezoberie na prechadzku, ani do lesa. Len do kocika kde je priputany. A samozrejme tam uz maly nechce byt. Dohodnut sa s nim neviem. On sa dohodnut nechce. Od kedy sa maly narodil sedime len doma, ani len na vikend sme neisli nikam, lebo pre neho je vsetko komplikovane. Vsetko riesim ja, ja ho beriem von, ja ho beriem na vylety. Vsetko nove zazivame bez jeho otca
A ma muz problem len zo synom, alebo aj sam zo sebou? Nemal home office? Neziskal nejake socialne fobie? Chodi on vlastne vobec niekam, alebo sa boji zleho sveta celkovo? Lebo ze nikam vobec nikam nechodite dva roky je fest divne... len to vidis len cez syna - ale ono je to asi problem vacsi...tam by to bolo na psychologa...
@anjelicek26 Praveze vela ludi sa radikalne zmeni, odkedy sa stanu rodicmi. Nie kazdy unesie ten pocit zodpovednosti, niekomu z toho aj prepne.
@anjelicek26 nooo on nol vzdy taky. Ja som bola ten tahun. On prirodu neznasa. Takze sme obcas isli na vikend niekam. Vedela som ze bude opatrny otec, ale az toto som necakala. Nechodi vlastne nikam. Resp. on sam ide, ale ako nahle chcem ist niekam ako rodina tak to uz nie. Vsetko je komplikovane.
Skus sa ist poradit za nejakym psychologom, ze ako nanho. Ale je to tazky problem, kolegova dcera tiez podobne dopadla s muzom, ten zacal mat po narodeni deti az psychicke problemy, sam sa nakoniec zacal bat vychadzat von. Ona to nakoniec riesi tak, ze jednoducho chodi s detmi vsade sama, aj na dovolenky. Ale je to smutne.
@marianarem u detskeho psychologa sme boli, lebo maly nerozprava. S partnerom je velmi zatazko. Len sme sa pohadali, lebo so psychologom nesuhlasil. Cakala som ze bude aspon dobrym otcom ked uz na mna uplne kasle.
@kacernakokse odstrihnúť od výchovy? To myslíš vážne? Otca, len preto, že ma iný pohľad na niečo?
Áno, chápem, že jeho štýl výchovy neni ideálny, koniec koncom dieťaťa brzdí, ale každy sme iní. Toto není dôvod odstrihnútia inak starostlivé ho otca od výchovy.
Moja mama nás vychovala v podobnom duchu, radšej nikam nechoď, lebo niečo sa ti stane... Naša trieda každý rok chodila na vianočné trhy do Viedne autobusom, iba ja nie, lebo co keď autobus havaruje.... No a akože môj otec mal zakázať mojej mame vychovávať nás, kvôli tejto zvýšenej bojazlivosti???!
Autorka, ja si myslím ze väčšinu času pravdepodobne tráviš s dieťaťom ty, tak zatiaľ tvoja výchova prevláda. Neskôr pôjde do škôlky, do školy, bude v kolektíve detí, budú ho ťahať, bude s nimi držať krok, ak má bojazlivejsiu povahu, tak bude menej smelý, ale myslím si, že ak má prirodzenú zvedavosť, bude robiť čo vidí od ostatných detí, bude skúšať, prinajhoršom nie v prítomnosti otca, ale keď ho nevidí.
Ja som tiež opatrnejší typ (určite je tam podiel mamininej výchovy), manžel zase opak, tak ja sa teším, že on ho naučí lyžovať, bicyklovať, liezť na strom, atď....
Aši neostáva nič iné, len diskutovať, argumentovať manželovi, ale myslím si, že od základov sa oň nezmení, môže sa ale čiastočne kontrolovať.
Načo si niekto urobí dieťa s niekým, kto na neho kašle? Ok, uznávám odstrihnutie od výchovy som asi trošku prehnala, ale určite by som si stala za svojím a snažila sa maximum času čo môžeš synovi vynahradiť aktivitami, ktoré mu otec odopiera. Teraz je to ešte ako tak ospravedlniteľné tým, že je malý ale za tri štyri roky sa bude chcieť chodiť hrať ku kamarátom, bude sa cítiť odstrihnuty z kolektivu keď mu to nebude umožnené a toto na detskú psychiku veľmi zle vplýva. Mala som ma základnej takú kamarátku, ktorá v 13 rokoch musela o tretej byť doma a o ôsmej musela chodiť spať, nikdy sme nemohli ísť na Kofolu alebo sa ísť prejsť po škole proste jej život bol len škola učiť a spať, povedala mi že nikdy v živote nemala hamburger, nemohla ani filmy pozerať také aké chcela a neskôr sa to podpísalo na jej vzťahoch, každý s ňou zametal a teraz čo viem, tak je neustále vystresovaná z každej negatívnej veci ktorá ju v živote stretne. O tom že nemá poriadne ani kamarátky lebo už aj zabudla ako sa vzťahy tvoria ani nehovorím.
@bolarazjedna už som to prehodnotila, máte všetky pravdu rýchlejšie som písala ako rozmýšľala.
Ja ho nechcem odstrihnut od vychovy. Ja chcem aby mal aj on podiel na vychove. A snazim sa aby si aj on budoval nove zazitky s otcom, ten sa vsak boji. Jedine co zvladne mu pustit telku a pozerat s nim rozpravky, namiesto toho aby vymyslel inu aktivitu.
Tak mu skús povedať, že tie rozprávky mu narušujú koncentráciu, záujem o fyzickú aktivitu, brzdia ho vo vývoji reči atď atď. Že či by to potom neprehodnotil. Podľa mňa je zdravy psychicky vývoj a rozbité ústa lepšia varianta ako by to malo byť naopak. Skús na neho tak, že či tohto sa nebojí
Este len dodam, ze je to ten typ muza, ktory zene “pomaha” so synom (podla jeho slov) a nie vychovava spolocne so zenou. Viem ze je vela muzov takych ale mna to tak neskutovne stve ze ani doma nepomoze
Ako je to blbá situácia, ale to bol taký aj pred dieťaťom? To ste nemali vydiskutovane otázky výchovy a "pomáhania" skôr ako ste mali spolu dieťa?
Ak odmieta psychologa, lebo on v sebe problem nevidi, tak si spravim program so synom - ihrisko, prechadzky, plavanie, detske centrum, cokolvek… a pan manzel si moze vybrat, ci bude doma surovat podlahy, varit, prat, zehlit alebo sa prida a bude sucastou nasho dna.
Toto robil aj môj muž . Keď malý zacal chodiť tak behal za ním všade ruky okolo neho ako obruc keby padal aby ho vedel zachytiť. Postupne si z toho už okolie robilo srandu . Keď bol starší a šli sme niekde na kávu alebo sa najesť tak som sedela sama lebo otecko strážil pri detskom kútiku … ako rástol a zacal do školy a sám chodiť domov ja som už chcela aby aj na autobus sa naučil chodiť a samostatnosti .s tým on rezolútne nesúhlasil že sa mu niečo stane a mám ísť preňho a nemám ho púšťať samého a podobne lebo mm je v Nemecku na turnusoch . Alebo keď som sa zdržala a musel byt aj sám troska doma syn tak muž hneď a akože samého ho nechavas a ako to je možné čo bude robiť sám a bla bla potom mu stale volal že ako to zvláda a podobne ! Mal v tej dobe 11 🙈 a posledná kvapka bola že syn chodil teda peši domov namiesto autobusu lebo tatko ho vedel takto dodeptat že zle vystúpi alebo čo . Tak chodil ,, takou skratkou ,, cez novovystavanu štvrť a k nám bolo treba prejsť mostík ponad rieku… doma sa chválil že ako dobre sa mu tadiaľ chodi a ma to skôr domov .. toto keď muž počul mu hovorí že aby tadiaľ nechodil že snezilo a že môže spadnúť na tom mostíku a do zamrznutej rieky a že si zlomí tam nohu a podobne scenáre a chudá dieťa peši potom o 1 km viac naokolo lebo sa zľakol …
Tak sme sa hrozne dovadili s mm lebo som už vypenila že akého jedinca to chce vychovať ustraseneho čo sa bude aj vlastného tieňa báť ! Človek musí nazbierať skúsenosti sám ! Aj omeškať autobus ! Tak som si vzala syna na pohovor prvé čo som urobila tak vybavila mu preukaz na autobus a raz mu ukázala ako ma cestovať a kam si lístok pýtať . Odvtedy cestuje ! Muž urobil jednu scénu ešte že prečo nechodím ja autom preňho a s ním všade a preco toto a prečo hento ! Ale dal si vysvetliť a proste by mu to aj tak nepomohlo ale zas ja mám tu výhodu že on je veľa preč tak ja môžem urobiť ako uznám za vhodne … a odkedy ho nechávam aj takto viac samého na seba tak vidno ako dozrieva a už nepotrebuje aby mamička a tatko všetko bezmála riešili zaňho … napríklad nepovažoval doteraz za potrebné učiť sa hodiny !! Lebo tatko do školy budil ! Tatko vozil presne na vyučovanie ! Tatko chodil preňho keď skončil a aj tašku do auta mu nosil ! Takáto výchova je chorá a nie moc dobrá .. a som rada že som si dokázala presadiť svoje ! Musíš aj ty lebo to nebude dobre s tým synom vašim postupne a dlho sa to náprava ….
@kacernakokse samozrejme ze mali. Len realita je uplne ina. On sa vela veci “neciti” konfortne aby ich robil 🤦🏻♀️
A keď ideš na ihrisko so synom sama, tak ako manžel reaguje?
@jankalukasova tak je v pohode, ale ak nahodou ze ide s nami a maly je na smyklavke tak ma smrt v ociach. Na hojdacke len sadnut
Aspon nemusis ty behat za dietatom. ;D Tak zvycajne je to naopak a zena je ta bojazlivejsia a opatrnejsia, nuz co..zas ho nedrzi v autosedacke den a noc. 🙂
Tak potom podľa mňa až taký strach nemá. Keby sa reálne bál, tak by sa snažil brániť Ti, aby si šla s malým sama, keby Ti nevedel zabrániť, tak Ti bude 100x volať aby si ho nepúšťala na šmyklavku, aby bol v kočíku, aby... V každý voľný moment by s Vami na tom ihrisku bol aby mohol osobne dohliadnúť na dieťa, pretože Ty si (podľa neho) zajvne nedôsledná.
Toto je podľa mňa do veľkej miery o tom, že sa mu nechce pre malého robiť program a venovať sa mu. Svedčí o tom aj ten čas pred televízorom. Je predsa 1000 bezpečných hier... možu stavať kocky, lego duplo, hrať sa s vláčikom... ale nie, ona je tá televízia predsalen pohodlnejšia. Vonku sa mu nechce dávať na neho pozor, keď je pripútaný v kočíku, nič nevyvedie, nikam nebehá, takže manžel nemá starosti s tým, že by mu niekam vybehol a musel to riešiť, prípadne sa vyhne polhodinovému sledovaniu paličky v tráve a podobne.
Píšeš, že výlety sú komplikované (nie nebezpečné).. takže je akurát lenivý nakladať kočík a proste ísť na výlet, kde sa treba starať o dieťa. Zjavne ho výlety obťažujú aj keď má ísť sám... nie to ešte s malým dieťaťom, kde treba mať oči aj na chrbáte a človek v klude nevypije ani tú kavú, lebo dieťa. Korešponduje s tým aj to, že "Ti pomáha".
Takže podľa mňa žiaden prehnaný strach ale obyčajná lenivosť.
Rodicia mojej sesteeky boli taki uzkosstlivi. Ked mala 5 rokov ( je o dost mladsia o do mna), tak sme ju so sestrou vzali na ihrisko. Na tej najbeznejsej oreliezke, kde bezne hadam 3 rocne deti vedeli vyliezt a preliezt ju bez pomoci rodicov, sme jen museli pomahat, lebo to nevedela.
Kazdopadne nastastie vdaka svojej povahe isla sama za svojim cielom v podstate uz od detstva, je totiz dost tvrdohlava a teraz je z nej sebavedoma, sikovna mlada zena.
Takze ty hlavne maleho povzbudzuj, v com mozes, mas na neho dost velky vplyv, v skolke tiez sa podla mna bude zapajat..
A muz? No jedine ho dostat k psychologovi. Nie dieta, jeho.. Ak teda nepomoze vazny rozhovor.
tu treba zdôrazniť psychologickú poučku: Úzkostlivý rodič, vychováva úzkostlivé dieťa! Svätá pravda.
@jankalukasova vies co, aj mas pravdu. Je to kombinacia jeho lenivosti a prehnanej opatrnosti. Predtym nez sme mali dieta bol tiez taky ale nejako ma to az tak vyrazne neobmedzovalo v zivote. Proste nechces, nechces, idem ja sama a zariadila som sa podla toho
@ivangeline no to je to ze ja za nim behan a hram sa na tom ihrisku. On len tak stoji a nic nerobi. A potom mi len vynada alebo da jeho oblubenu prednasku o tom aky je este maly a preco som mu dovolila to a to. A ze ocakavam ze 2 rocny bude robit racionalne rozhodnutia a ze nie som dostatocne opatrna 🤦🏻♀️
Baby, dakujem vam za zapojenie do diskusie. Ja ho ako rodica odstrihnut nechcem. Je to otec mojho dietata a moj syn ho musi mat v zivote nech je akykolvek. Ja sa mu snazim vysvetlit, ale s nim ani po dobrom ani po zlom. I tak si nakoniec urobim po svojom a bez neho. Toto ale nie je rodina. Ako synovi vstiepim rodinne hodnoty ked vidi ze odicia sa nezhodnu na nicom. Ja mam toho uz niekedy plne zuby a rozmyslam na co mi taky chlap vlastne je a ci by nebolo lepsie ist od seba (su tam aj ine problemy okrem tohto).
Skúsila by som psychológa a ak nebude ochotný, tak proste odstrihnúť od výchovy. S takýmto prístupom nevyrastie samostatný človek. Veď rozbité kolená modriny atď patria k tomuto veku. Je to aj forma učenia. Dieťa raz hodí papulniaka keď bude bežať, nabuduce si dá pozor.