Otec mi nadáva
Prosím vás, čo by ste si mysleli o vlastnom otcovi, ktorý keď začne zúriť, normálne mi povie "ty hlupaň", dnes to bolo presne že "kto ti nadáva ty hlupaňa!"
Položila som mu telefón. Podotýkam že má 73 rokov a ja pomaly 40. Chceli by ste byť s ním v kontakte alebo ho odrezať zo svojho života?
Bolo to aj v minulosti, " ty idiot", "debil sprostý"... Prvy x mi pri ňom rupli nervy, dovtedy som tomu nechapala, ale potom som vedela, že on mi ich zničil. Rupli mi, keď na mna vrieskal na celú dedinu, úplne nefér a za nič a ja som začala vrestat po ňom tiež. Ale to bol úplný skrat.
Moja mama je podobný neurotik, neviem či rokmi z neho, ale hneď nervaci, zvyšuje hlas az skoro kričí, katastrofa. Oni sa pokladajú samozrejme za dokonalých, kybicuju ma ešte aj teraz. Cítim úplnú toxicitu. Byť v kontakte musíme už len kvôli ich vnucatu,mojmu dieťaťu. Ničí ma to ich hnusné správanie. Napíšte mi niekto nezainteresovaný že také správanie hlavne otcove je neprípustné. Ja už som v tom, že je to asi normálne, však je taký. Lebo keď som to vždy povedala mame, tak len ma zrušila, že a ona ma čo povedať, aj k nej sa tak správa atď, ešte mala nervy... Až rokmi vidím ako ma zdevastovali psychicky
🥺
@iowa2 odrezať zo svojho života raz a navždy. Svojej dcére vysvetli primerane veku ako sa nemá takto správať žiadny človek na svete. Či už teda on sám alebo aby sa takto niekto správal voči svojmu okoliu. Vôbec s nimi neudržiavaj kontakt, ak teda nebývaš s nimi a ži si svoj život. Neprípustné je správanie nie len tvojho otca ale aj matky.
Maš tam chybu. Byť v kontakte kvôli vnučke byť vôbec nemusíte. Ba práve naopak. Ja som sa od toxického otca odstrihla úplne a veľmi mi vtedy odľahlo. Všetci mi hovorili, že to budem ľutovať. Už zomrel a nikdy som to neoľutovala. Práve naopak, považujem to za jedno z najlepších rozhodnutí v živote. Ak by ešte žil, s deťmi by som ho pravdepodobne zoznámila ale tam by to zhaslo. Určite by som ich k nemu nevodila. Ťakze ty naozaj nič nemusíš a vykašli sa na okolie.
A máme môžeš ponúknuť pomoc. Možno ju potrebuje.
@iowa2 Proste to akceptuj, že ich nezmeníš a zároveň si dovoľ byť slobodná. Ubližuje Ti to. V akomkoľvek vzťahu, ak mi niečo ubližuje a úplne ma zdeptá, to beriem ako znak toho, že ten vzťah zdravý nie je. Život je fakt príliš krátky sa ešte aj po 40tke trápiť kvôli otcovi, ktorý je "taký". Proste nevolaj, nechoď. Teba tým detstvom tak zdeptali, že si myslíš, že je úplne normálne tam chodiť a nechať si naďalej nadávať kvôli tomu, že je niekto psychicky nestabilný a nerieši to.To je toxické. Nech sa to nenaučí aj Tvoja dcéra, že toto je ok. Ok to vôbec nie je a ty máš plné právo sa naňho vyprdnúť.
K vnucatam je ako medik, pred nimi si tolko nedovoli,asi chce byť aj za dobrého a ovlada sa, ale niekedy zoskratoval už. Na male deti ma slabost ale čo si pamätám ja,tak po tej dospelosti už sa to začalo ťahať v tomto duchu urážok, ponižovania...
Mama si s ním rozumie, to je to. Ona to proste niekdy neriešila, že mi nadáva a je odporný, neviem či v jej očiach nechcela hrotit situáciu. Oni mali v minulosti búrlivé roztržky medzi sebou tak asi to berie za Normál. Ale mne to rozum nebral už ani ako menšej, že sa tvári že sa nič nedeje... Poza jeho chrbát zanadava naneho,ze nevsimaj si ho, ale to bolo/ je celé. Veľmi slabá podpora, vlastne nulová. A vzápätí ide za ním, či si dá kávičku, no zle mi je z toho všetkého...
@enmery keď tam nepridem ja, prídu oni za nami a diriguju ma aj u mňa, skrátka niet úniku akoby. Stále som vystavená stresu od nich, vždy je nejaký problém atď . Ale deda beru ako suproveho.
Ďakujem za názor. Pomáha to v potvrdení.
Uvedomujem si, že asi niečo nebude ok keď ja stara raspla riešim nadavajuceho otca, no to už je asi ta zničená psychika.
@iowa2 Pozri, dedko nemusí priamo nadávať tvojej dcére. Ale ona nežije vo vákuu a toto napätie aj jeho dehonestujúce vyjadrenia voči Tebe vnímať bude. A bude vidieť, že ty to akceptuješ-defacto jej dáš potvrdenie, že je to ok správanie. Ale nie je. A áno, riešiš to práve preto, lebo Ti to za tie roky poubližovalo dosť. A pritom si ešte dosť silná si uvedomiť, že asi ok to nebude. Povedala by som otcovi po príchode, ak by mi začal nadávať, že toto je poslednykrát, kedy Ťa takto nazval. Ak to nebude rešpektovať, že Ti to vadí, tak sa s ním nemieniš stretávať. Jemu to síce nič neurobí a v 73 sa nezmení, ale ty sa postavíš
z psychologického hľadiska za samú seba a môže Ťa to nakopnúť. A ťažko budeš vysvetľovať dcére, keď bude mať 15, že dehonestovat druhého človeka je zlé a zvlášť v rodine, keď pritom by videla, že ty to roky akceptuješ. A tiež si ponesie tieto choré vzorce ďalej.
Nie nemusíš sa s nimi stretávať ani ich púšťať k sebe do domu.
Ja by som kontakt obmedzila na minimum. 1-2 krát do mesiaca zavolať ako sa má, 3-4 krát do roka krátka návšteva. V momente kedy by začal útočiť by som sa zdvihla a odišla/ukončila hovor.
@iowa2 Nie, nie je to ok správanie. Ak si tvoja matka zvolila dobrovoľne žiť s takýmto mužom-ok, ty to robiť ale nemusíš. Ty si môžeš vybrať. Kašľala by som naňho. "Však je taký" obmedzenci bežne používajú pri agresívnych, akoholikoch, neverníkoch, chronických klamároch. Ja v tomto nejdem. Aj keď ťa splodil nedáva mu to právo psychicky týrať a deptat svoje dieťa. Takže nie, nie je to ok ľudské ani zdravé správanie. Ibaže on sa nezmení. Takže podľa toho sa zariaď. Máš 40. Už môžeš "odísť". A on nech si pičuje doma do ženy a steny až kým neumiera a nech si aj myslí, aký je on geroj a skvelý. Nedovoľ to zažívať tvojej dcére. Pozri, čo to urobilo s Tebou.